Poisťovne s takýmito rozhodnutiami nerátali, keďže išlo o ľudí bez životnej poistky. Poisťovne preto otvorene hovoria o možnom zdražovaní poistenia automobilu.
"Na slovenských súdoch žiadajú pozostalí obetí tragických dopravných nehôd odškodnenie v celkovej výške až okolo 50 miliónov eur. Problém je v tom, že poisťovne pri výpočte súčasných cien nepočítajú s tým, že z povinného zmluvného poistenia sa kryjú aj tragické dopravné nehody. Ak by súdy zrazu začali vo veľkom priznávať pozostalým odškodnenie, tak by to určite viedlo k zdražovaniu povinného zmluvného poistenia,“ povedal Imrich Fekete, riaditeľ Slovenskej kancelárie poisťovateľov.
Poisťovne nesúhlasia s odškodňovaním pozostalých z povinného zmluvného poistenia. "Podľa zákona má poškodený nárok na náhradu škody, nie však na nemajetkovú ujmu,“ povedal Milan Janásik, hovorca poisťovne Generali.
Za pravdu dáva poisťovniam rozhodnutie Najvyššieho súdu SR. "Podľa platnej právnej úpravy a konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky náhrada nemajetkovej ujmy pre pozostalých po dopravných nehodách nie je krytá povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,“ uviedla Silvia Nosková Illášová, hovorkyňa poisťovne Kooperativa. Najvyšší súd ešte v roku 2012 zamietol pozostalým vyplatiť odškodnenie vo výške 33 194 eur. S konečnou platnosťou tak rozhodol o dopravnej nehode, ktorá sa stala ešte v roku 2009. "Lenže na Slovensku sú súdy nezávislé a tak v niektorých prípadoch aj dnes odškodnenie priznajú a v iných zas nie. Nejednoznačné rozhodovanie súdov zbytočne vytvára neistotu a bolo by dobré jednoznačne zjednotiť rozhodovanie súdov,“ dodal Fekete.
V tomto prípade ide o zložitý právny problém. Napríklad Európsky súdny dvor vo svojom rozhodnutí 24. 10. 2013 vo veci Haasová/Petrík, Holingová potvrdil, že z povinného zmluvného poistenia sa má kryť aj takzvaná nemajetková ujma, a to v prospech rodinných príslušníkov obetí dopravných nehôd. Zároveň jednotlivé členské štáty Európskej únie majú právo na základe vlastných zákonov rozhodnúť, či sa z povinného zmluvného poistenia budú, alebo nebudú odškodňovať pozostalí obetí dopravných nehôd. V jednotlivých štátoch Európskej únie fungujú štyri rôzne systémy náhrady nemajetkovej ujmy.
Najtvrdší pozostalým nepriznáva žiadne odškodnenie utrpením nemajetkovej ujmy. Z povinného zmluvného poistenia tak príbuzní obetí dopravných nehôd nedostanú nič v Holandsku, Bulharsku, pobaltských a škandinávskych krajinách s výnimkou Švédska. V ďalších štátoch je nejednoznačná právna úprava a konkrétne odškodnenie je na rozhodnutí súdov. Napríklad na nemeckých a rakúskych súdoch musia pozostalí dokázať, že smrťou blízkej osoby im vznikla nemajetková ujma a tiež musia dokázať výšku vzniknutej škody. Napríklad manželke môže mesačná škoda 3-tisíc eur vzniknúť, ak smrťou manžela rodina príde o jeho mesačný príjem. Podobný systém platí aj vo Švajčiarsku.
Pevne stanovenú výšku odškodného majú priamo v zákone uvedenú krajiny ako Francúzsko, Španielsko, Portugalsko, štáty Beneluxu a Veľká Británia. Napríklad v Belgicku musia poisťovne vyplatiť 12 500 eur, ak po mŕtvom manželovi ostane manželka alebo družka žijúca v spoločnej domácnosti. Ďalších 12 500 eur musia poisťovne vyplatiť každému dieťaťu, ktorého rodič zahynul pri tragickej dopravnej nehode, a pred ňou spolu žili v jednej domácnosti. Štvrtou možnosťou je, že právny systém má jednoznačnú právnu úpravu a na rozhodnutí súdov je len určenie výšky odškodnenia. Takýto systém funguje v susednom Maďarsku, Českej republike, Taliansku či Grécku. Napríklad tabuľky milánskeho súdu priznávajú deťom v prípade smrti jedného z rodičov odškodné vo výške 150– až 300-tisíc eur.
"Na Slovensku niektoré súdy priznávajú pozostalým odškodnenie vo výške 50-tisíc eur,“ priblížil Fekete. Čo s týka samotnej výšky žalovaných súm, nároky pozostalých sú rôzne. Najnižšia žalovaná suma je vo výške okolo 13-tisíc eur a najvyššia až v sume 3,9 milióna eur.
Poisťovne naposledy zmenili cenníky povinného zmluvného poistenia od 1. novembra. Ceny išli mierne hore. V čase nulovej inflácie, zlacňovania energií sa to môže javiť ako nelogický krok trhu. Na druhej strane vláda zvyšuje niektoré dane, napríklad manažéri poisťovní budú platiť vyššie odvody.
Poisťovne si v cenách povinných poistiek na autá mohli kompenzovať aj chystaný rast daní pri poistení, aj keď ten sa priamo netýkal daného segmentu povinného zmluvného poistenia. Vláda totiž schválila rozšírenie 8-percentného odvodu z povinného zmluvného poistenia automobilov na celú škálu neživotných poistiek, napríklad poistku na dom. Poisťovne tvrdili, že z daného dôvodu budú zdražovať, aj keď konkurencia by rast cien mala tlmiť.