Podľa nej akékoľvek prípadné opatrenia v oblasti obchodu alebo imigrácie podstatne neznížia trend ekonomického rastu USA, ktorý sa odhaduje na úrovni dvoch percent. V prípade fiškálnej politiky S&P predpokladá, že akékoľvek uvoľnenie bude v rozumných medziach v súlade s tradičným prístupom Republikánskej strany k verejným financiám. Agentúra ďalej vychádza z toho, že sa bude rešpektovať nezávislosť amerického Federálneho rezervného systému a dolár zostane hlavnou svetovou rezervnou menou.
Samotný ekonomický program Trumpa je však veľkou neznámou. Hospodárstvu sa v predvolebnej kampani detailne nevenoval. Je známe, že by chcel drasticky znížiť dane, zastaviť prílev imigrantov, ktorí „Američanom berú prácu“, a prinútiť firmy, aby svoje produkty vyrábali v USA. „Prinútim Apple, aby tie svoje prekliate počítače vyrábal v Amerike,“ vyhlásil Trump. Ako to chce dosiahnuť, nie je jasné, keďže takéto produkty sa vyrábajú v rozsiahlej sieti subdodávateľov, ktorí sídlia predovšetkým v Ázii. „Jeho ,program' je skôr zbierka jednotlivých hesiel, ktoré nie sú prepojené jednotnou ekonomickou filozofiou. Vieme napríklad, že by sa mu páčila liberalizácia miestnych amerických podmienok v podobe dramatického zníženia daní, no súčasne hovorí o tvrdom ochranárstve v zahraničnom obchode v podobe ciel a kvót, ktoré by zrejme rozpútali v prípade uskutočnenia obchodnú vojnu. A to nejde tak celkom logicky dohromady,“ uviedla Markéta Šichtařová zo spoločnosti Next Finance.
Zelená uhliu a ropovodom
Trump sa viackrát vyslovil za záchranu uhoľného priemyslu v krajine. O jeho utlmenie sa snažil Barack Obama, aby sa tak USA podarilo znížiť emisie skleníkových plynov, ktoré spôsobujú klimatické zmeny a nebezpečné ohrievanie planéty. Trump však globálne otepľovanie nazval „čínskym výmyslom“ a vyzval na zrušenie Parížskej dohody o klimatických zmenách počas svojej májovej návštevy v Severnej Dakote, kde sa vo veľkom ťaží ropa a zemný plyn. „Táto dohoda dáva zahraničným úradníkom kontrolu nad tým, koľko energie spotrebúvame v našej krajine. V žiadnom prípade,“ citovali republikánskeho kandidáta New York Times. Avizoval tiež, že jeho administratíva „zastaví všetky platby v amerických dolároch z daní na programy súvisiace s globálnym otepľovaním“.
Väčšiu podporu by malo získať spomínané uhlie a ťažba ropy, čo podľa Trumpa zabezpečí USA energetickú sebestačnosť. Napríklad by mohol schváliť výstavbu ropovodu Keystone XL medzi kanadskou provinciou Alberta a štátom Severná Dakota. Projekt kanadskej firmy TransCanada administratíva prezidenta Baracka Obamu vlani po šiestich rokoch vyjednávaní odmietla pre obavy z negatívnych dosahov na životné prostredie, novozvolený prezident Trump ho však podporuje, uviedla agentúra AP.
„Amerika na prvom mieste“ podľa Trumpa
OBCHOD
Vyhlásiť Čínu za manipulátora s menou a zaviesť clá na import z Číny. Zrušiť dohodu TPP s krajinami Tichomoria, prehodnotiť dohodu NAFTA s Kanadou a Mexikom a neuzavrieť dohodu TTIP s EÚ.
DANE
Daň z príjmu pre firmy znížiť z 35 na 15 percent. Daň z príjmu pre ľudí rozdeliť podľa kľúča 1 – 5 – 10 – 15 percent. Ľudia s príjmom do 22-tisíc dolárov ročne by neplatili daň. Hornú hranicu 15 percent by platili ľudia, ktorí zarobia ročne viac ako milión dolárov a daň 1 percento tí, čo zarobia za rok maximálne 30-tisíc dolárov.
IMIGRÁCIA
Postaviť múr na hraniciach s Mexikom, aby sa zabránilo príchodu ilegálnych imigrantov. Účet 12 miliárd dolárov za múr má pritom zaplatiť Mexiko. Deportovať 11 miliónov ilegálnych imigrantov žijúcich v USA. Trump však nakoniec ustúpil od plánu plošne zakázať imigráciu moslimov.
ZDRAVOTNÍCTVO
Zrušiť program zdravotného poistenia známy ako „Obamacare“. Ušetriť 300 miliárd dolárov vyjednaním nižších cien liekov s farmaceutickými spoločnosťami a otvoriť import liekov zo zahraničia. Novelizovať zákon z roku 1973, ktorý legalizoval potraty v USA.
EKONOMIKA
Okresať deficit 19 biliónov dolárov zvýšením zamestnanosti a znížením výdavkov štátu. Zároveň skúpiť štátne dlhopisy, keď vzrastú úrokové sadzby. USA nikdy nebudú škrtať dlhy, lebo Amerika „peniaze si môže vytlačiť“.
Raj pre daňové raje
Tŕňom v oku nového prezidenta je už dlhodobo monetárna politika Janet Yellenovej, šéfky Fedu, ktorý v USA plní úlohu centrálnej banky. Podľa neho by táto politika mala byť prísnejšia, čo by však v krátkodobom horizonte hrozilo upadnutím USA do hospodárskej recesie. To by sa, samozrejme, prejavilo nižším rastom prakticky vo všetkých krajinách sveta. Trump by chcel ekonomiku podporiť najmä znížením daní. Okrem toho, že by to podľa všetkého zvýšilo deficit, a teda aj dlh USA, zníženie daní by pomohlo najmä bohatým. Miliardár Trump zároveň nevyzerá práve zapálený za boj proti daňovým rajom. Je známe, že sám odmietol zverejniť svoje daňové priznanie.
Pomôcť by však chcel bankám, ktoré sa v roku 2010, po začiatku finančnej krízy, museli podriadiť prísnejšej regulácii. Táto regulácia je zhrnutá v 2¤300-stranovom zákone a napríklad obmedzuje možnosti finančných domov investovať do rizikových aktív. Samotné banky si však nie sú isté, či chcú, aby sa zákony opäť menili. Na prispôsobenie sa novým pravidlám minuli veľa času a financií a vo všeobecnosti si finančné inštitúcie cenia najmä stabilitu legislatívy, ktorá vplýva na ich podnikanie.
Rokovania s Kanadou
Novozvolený prezident USA počas volebnej kampane sľuboval opätovné prerokovanie podmienok Severoamerickej dohody o voľnom obchode (NAFTA) a znova chce rokovať napríklad o Severoamerickej dohode o voľnom obchode s Mexikom a Kanadou a zrušil by Dohodu o transpacifickom partnerstve (TPP) s 11 štátmi Tichomoria. Trump tiež odmieta vstup svojej krajiny do nových obchodných paktov, akým je pripravovaná Dohoda o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP) medzi USA a Európskou úniou.
Kanada hneď na druhý deň po voľbách uviedla, že je otvorená rokovaniam o prípadných zmenách v NAFTA, ak si to bude želať novozvolený americký prezident Donald Trump. Kanada by v takomto prípade rada otvorila otázku voľného obchodu so stavebným drevom, ktorá dlhodobo zaťažuje vzťahy medzi oboma krajinami. Zrušením dohody NAFTA by sa obnovila platnosť predchádzajúcej dohody medzi Kanadou a USA, čo však nemusí byť ani v americkom záujme. Kanada a USA sú vzájomne najväčšími obchodnými partnermi.
Neistota, neistota
Ekonomický program Donalda Trumpa je však z veľkej časti nečitateľný a jasné nie je ani to, či skutočne začne plniť predvolebné sľuby. Väčšina analytikov a firiem tak viac-menej len čaká, čo sa bude diať. „Trump býval často prirovnávaný k Reaganovi. Čo by koniec koncov nebola zase až taká zlá voľba, Reagan skutočne vo svojich časoch slušne nakopol americkú ekonomiku. Lenže toto je zásadné nedorozumenie, a finančný svet to vie. Trump nie je Reagan. Trump je v skutočnosti v ekonomických otázkach veľmi ťažko čitateľný,“ dodala Šichtařová.
Akú-takú istotu zatiaľ majú, zdá sa, len zbrojárske a stavebné firmy. Trump niekoľkokrát vyzdvihol, že zvýši výdavky na armádu a výstavbu infraštruktúry. Či infraštruktúrou myslel aj výstavbu plota na hraniciach s Mexikom, však tiež nie je jasné.