Liter najpredávanejšieho polotučného mlieka stojí teraz v akcii 49 centov, v lete sa ponúkalo lacnejšie ako fľaša minerálky, za neuveriteľných 29 centov. Za cenovými skokmi je mliečny šok, ktorý prepisuje farmársku mapu Európy.
Európsky oceán prebytočného mlieka, ktorý dva roky výdatne plnili ruské embargo na dovoz mliečnych výrobkov zo štátov EÚ a zrušenie mliečnych kvót, vyschol. Na prahu zimy je v Európe realitou nedostatok mlieka, čo sa prejavilo prudkým rastom cien bielej suroviny. Za tzv. spotové – voľnopredajné nezakontrahované mlieko platia mliekarne už 42 centov za liter, v apríli a máji bola jeho cena 18 centov. Situácia sa radikálne otočila. Na koni je ten, kto disponuje rezervami.
Slovensko ich nemá, v dôsledku mliečnej krízy sa očakáva tohto roku pokles výroby mlieka najmenej o 50 až 60 miliónov litrov. Pád pritom zmiernili štátne dotácie, ktoré vláda narýchlo prijala. Po Portugalsku je to aj tak najväčší pokles produkcie mlieka v Európe. Tento výpadok produkcie znamená, akoby z trhu odišla ročná spracovateľská kapacita, akú má mliekareň napríklad vo Zvolene alebo v Bánovciach nad Bebravou. Ani jedna zo slovenských mliekarní však neskončila, zato výrobu mlieka zastavilo od vlaňajška 80 fariem. Z chovov bolo vyradených, presnejšie odišlo zväčša na bitúnok okolo desaťtisíc kráv a o prácu prišlo niekoľko stoviek ľudí.
Účet za najtvrdšiu mliečnu krízu v dejinách moderného slovenského potravinového hospodárstva ešte nie je definitívny. Už sa však črtá a zmenu začínajú pociťovať aj spotrebitelia, čo dokazuje návrat predkrízových cien konzumného mlieka. Európske zvýšenie cien mlieka väčšina obchodných reťazcov odsúva až na povianočné obdobie.
Dôvod je jednoduchý – vianočný trh je najbohatší na tržby z celého roka. Mlieko, maslo, jogurty a syry patria medzi najvyhľadávanejšie potraviny a práve ich cenami lákajú reťazce ľudí do super- a hypermarketov. Ako budú postupovať reťazce? Niektoré odhalili karty viac, iné menej.
Kaufland napríklad vo vyjadrení pre Pravdu napísal, že "zachytil informáciu“ o zdražovaní mlieka. "Ku konkrétnym jednaniam s dodávateľmi zatiaľ nedošlo, sme s nimi v kontakte.“ Lidl uviedol, že "spoločnosť sa nikdy nevyjadruje k obsahu rokovaní s dodávateľmi. Predajné ceny stanovujeme vždy autonómne a podľa vlastného uváženia. Vo všeobecnosti možno povedať, že naša cenová politika vychádza z aktuálnej situácie na trhu“, konštatoval hovorca Lidlu Tomáš Bezák.
Tesco informovalo, že „ceny mlieka sa od leta zvýšili a vývoj bude závisieť od vstupných nákladov“. „Samozrejme s dodávateľmi komunikujeme pravidelne a promptne,“ povedala Katarína Kadášiová, hovorkyňa Tesca. Billa uviedla, že predpokladá len čiastkové zvýšenie spotrebiteľských cien pri niektorých mliečnych výrobkoch. Neváhala priznať, že „časť cien mliečneho sortimentu sa bude zvyšovať ešte pred Vianocami a časť po Novom roku“. Billa ako jediná konkretizovala, že „nárast cien sa bude týkať najmä výrobkov, pri ktorých je hlavnou zložkou smotana“.
Kto koho drží pod krkom
Kým reťazce, kľúčový hráč v komunikácii so spotrebiteľom, hľadali skôr diplomatické vyjadrenia, zjavnú nespokojnosť so súčasnými farmárskymi a odbytovými cenami neskrývali mliekari a poľnohospodári. Zdôraznili, že kým v Nemecku už spracovatelia aj farmári dostávajú od polovice jesene za mlieko vyššie ceny, čo pocítili aj tamojší spotrebitelia, na Slovensku sa od leta toho príliš veľa nezmenilo.
Reťazce využívajú skutočnosť, že dobiehajú staré kontrakty a mliekarne, keďže nevedia dostať od reťazcov viac peňazí za väčšinu svojich produktov, držia naďalej nízke ceny mlieka. To irituje mliečnych farmárov.
"V čase, keď nemecké mliekarne platia tamojším farmárom už 30 centov za liter mlieka, na Slovensku je cena 25 centov. Mliekari sa handrkujú s nami o každú desatinu centa a pritom, keď im mlieko chýba, neváhajú ho nakúpiť z voľného trhu za cenu bezmála o 15 centov vyššiu,“ opísal vzťahy medzi poľnohospodármi a spracovateľmi Alexander Pastorek, predseda Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka.
Pastorek otvorene povedal, že ďalšie desiatky nespokojných výrobcov mlieka nahlas hovoria o tom, že len čo uplynie 30. apríl roku 2017, seknú s výrobou mlieka a zlikvidujú farmy so stovkami dojníc. Do konca apríla budúceho roka musia totiž vyrábať mlieko všetky farmy, ktoré dostali od štátu podporu z mimoriadneho 33-miliónového balíka hasiaceho obrovské straty z kontinentálnej mliečnej krízy.
"Odhadujeme, že do konca roka dosiahnu straty výrobcov mlieka 40 až 45 miliónov eur. Nebyť pomoci štátu, je to vyše 70 miliónov eur,“ povedal šéf mliečnych farmárov Alexander Pastorek. Taktiku mliekarov označil za krátkozrakú. "Tým, že nemajú vôľu zvýšiť farmárom cenu, podrezávajú si konár, na ktorom sedia. Keď nechcú platiť toľko, koľko je mlieko hodné, prídu o surovinu, nebudeme predsa produkovať stratu, beztak ju nemáme čím vykryť,“ povedal Pastorek. Dodal, že časy, keď ju poľnohospodárske podniky kryli zo ziskovej rastlinnej výroby, sa skončili, pretože kľúčové produkty ako obilie a kukurica predávajú farmári za rekordne nízke ceny.
Mliekari na výčitku, že platia nízke ceny za surovinu, poukazujú tým, že aj oni nedostávajú primerané ceny za mliečne výrobky od obchodníkov. "Rast cien mlieka blokujú obchodné reťazce,“ povedal Stanislav Voskár, prezident Slovenského mliekarenského zväzu. Zmluvy, ktoré majú mliekarne uzavreté s obchodnými reťazcami, označil za nevyvážené.
"Keď na trhu dochádza k plošnému poklesu cien, reťazce reagujú znižovaním cien do týždňa, keď však nastáva zvyšovanie cien, trvá to celé týždne až mesiace,“ povedal Stanislav Voskár. Za zdĺhavosťou sú podľa Voskára podmienky plnenia zmlúv, ktoré umožňujú reťazcom naťahovať čas, kým dôjde k reálnemu zvýšeniu ceny.
"To, že reťazce sa so svojimi dodávateľmi pohrávajú ako mačka s myšou, je stará známa vec, ale až keď zostanú mliekarne bez mlieka, uvedomia si, že mali konať razantnejšie. Veď keď môžu nakupovať mlieko drahšie od farmárov ich zahraničné matky, môžu to robiť aj slovenské dcéry, a nie že sa priživujú na biede slovenských roľníkov,“ tlmočil rozhorčenie farmárov Pastorek.
Štát chce podporiť predaj z dvora
Slovenská sebestačnosť vo výrobe mlieka upadá. Farmári tvrdia, že ak do oživenia systematickými podpornými opatreniami nevstúpi štát, produkcia mlieka sa do roka-dvoch na Slovensku rozpadne podobne ako výroba bravčového mäsa. Do stabilizácie výroby mlieka investujú všetky krajiny. Nemecko ráta s výdavkami na podporou farmárov 600 miliónov eur, Česká republika naleje budúci rok do živočíšnej výroby 100 miliónov eur.
Podporu od štátu očakávajú aj slovenskí farmári. Pastorek však podotýka, že poľnohospodári stále nevedia, s akou sumou na tzv. systémové opatrenia môžu rátať. Zatiaľ ide podľa neho len o hmlisté sľuby a v mene farmárov sa dožaduje ich konkretizácie.
"Sme pripravení podporiť oživenie výroby mlieka, ale nie tak, že budeme jednoducho vyrovnávať nakalkulovanú stratu,“ povedala Monika Deneva, generálna riaditeľka sekcie pôdohospodárskej politiky a rozpočtu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Od hasenia problému, treba podľa nej prejsť k trvale udržateľným, opakovateľným a ekonomickým riešeniam.
Takým má byť podľa Denevy projekt zvýšeného odberu čerstvého mlieka prostredníctvom predaja z dvora. Podmienky predaja bližšie nešpecifikovala, zdôraznila však, že je dôležité dostať mlieko ku konečným spotrebiteľom.
Druhým pilierom garantovania odbytu mlieka je zámer rezortu spojiť jeho predaj s projektom Katalóg národných potravín. V podstate ide o to, aby mlieko zo slovenských fariem trvale odoberali všetky inštitúcie a organizácie, ktoré spadajú pod štátnu správu či samosprávu. Ide teda o školy, nemocnice, detské domovy a domovy dôchodcov, armádu, nápravnovýchovné zariadenia atď.
Deneva pripustila, že štát bude analyzovať aj dotovanie niektorých nákladových položiek, napríklad nafty, ku ktorému siahli v Českej republike. "Posúdime všetky relevantné opatrenia, ide však o to, aby všetky účelovo použité prostriedky priniesli efekt tak farmárom, ako aj štátu, ktorý ich financuje,“ zdôraznila Deneva.
Na otázku, koľko má rezort naplánovaných peňazí, šéfka rezortného rozpočtu uviedla, že ide o niekoľko miliónov rozvojových peňazí. Keď bude treba viac zdrojov, rezort vstúpi do rokovaní s ministerstvom financií.