Domácnosti si viac energií majú vyrábať samé

Takmer polovicu energií, viac než 45 percent, využívame v Európskej únii na vykurovanie a chladenie budov. Energeticky neefektívnych je na území EÚ pritom až 75 percent budov. Nové legislatívne opatrenia, ktoré v Bruseli predstavil eurokomisár zodpovedný za vznik Energetickej únie Maroš Šefčovič, by mali priniesť úspory a znižovanie faktúr za energie pre občanov.

02.12.2016 16:00
mroš šefčovič, energetická únia Foto: ,
Viceprezident Európskej komisie Maroš Šefčovič predstavil plán novej Energetickej únie.
debata (14)

Vyplýva to z vyjadrení eurokomisára, podľa ktorého by predstavené opatrenia mali pomôcť hlavne spotrebiteľom. "Tí by mali mať v budúcnosti väčší výber dodávateľov či prístup k spoľahlivým nástrojom na porovnávanie cien energie. Opatrenia by mali zabezpečiť európskym spotrebiteľom aj možnosť vyrábať a predávať si svoju vlastnú elektrinu, pričom je potrebné, aby takéto niečo nebolo brzdené zo strany kľúčových dodávateľov elektriny. Vytvoríme všetky predpoklady na to, aby sa spotrebitelia mohli stať aj výrobcami elektriny,“ povedal Šefčovič. Eurofondy už dnes dotujú pre slovenské domácnosti napríklad fotovoltické kolektory so zariadeniami na akumuláciu elektriny, vďaka ktorým môžu mať domácnosti priamo vo svojich bytoch či domoch zdroj elektriny.

Balík opatrení taktiež hovorí o tom, že v roku 2030 by sa malo v EÚ vyprodukovať 27 % energie z obnoviteľných zdrojov, nemalo by sa to však už diať prostredníctvom dotácií. „Proces, ktorý sme naštartovali prijatím balíčka legislatívnych opatrení, by mal viesť k sprehľadneniu cien a cenových štruktúr, zároveň navrhujeme, aby sa novým spôsobom riešila integrácia obnoviteľných zdrojov energie do energetického mixu. Veríme, že energetické zdroje ako napríklad slnečná či veterná energia sú už dostatočne zrelé na to, aby mohli konkurovať ostatným zdrojom energií, čiže navrhujeme zmenu tejto dotačnej politiky,“ povedal pre Pravdu Šefčovič, ktorý bol včera v Bratislave na konferencii Strategic Energy Technology Plan 2016 – Central European Energy Conference X.

Energetický balík opatrení by mal podľa eurokomisára od roku 2021 zmobilizovať každoročne 177 miliárd eur verejných a súkromných investícií. Rast HDP únie by sa mal zvýšiť o jedno percento a vytvoriť by sa malo 900-tisíc nových pracovných miest. "Taktiež očakávame, že takzvaná uhlíková intenzita EÚ klesne o 57 %, keďže takmer polovica elektriny bude v roku 2030 produkovaná vďaka obnoviteľným zdrojom,“ dodal Šefčovič. Energetický megabalík hovorí o troch hlavných cieľoch. Prvým je energetická efektívnosť, ktorá by mala podľa Šefčoviča hrať pri energetických debatách prvé miesto. Druhou prioritou je zachovanie globálneho líderstva únie v obnoviteľných zdrojoch energií a treťou prioritou je, aby mali spotrebitelia férové ceny.

Podľa Šefčoviča si tieto veľké transformačné opatrenia vyžiadajú dva až tri roky rokovaní na úrovni EÚ, následná implementácia by mala prebehnúť v súlade s vyrokovanými prechodnými obdobiami jednotlivých krajín. „Z tohto dôvodu sme ten balíček doplnili aj o opatrenia, ktoré môžu začať platiť okamžite. Práve ten dôraz na energetickú efektívnosť vytvoril záujem vytvoriť 10-miliardový balík pre takéto projekty. Už v pondelok budeme o tom rokovať na Rade ministrov, záujem sústredíme sa na oblasť energetickej efektívnosti, podporu elektromobility či verejnej dopravy, a tieto konkrétne opatrenia by mohli ľudia na Slovensku alebo na území Európskej únie pocítiť už na budúci rok,“ uviedol eurokomisár.

Náklady spojené s realizáciou Parížskej dohody o zmene klímy sú aktuálne vyčíslené na 12,69 biliónov eur. „Čo je suma, ktorá sa v národných rozpočtoch nenachádza. Čiže my musíme nastaviť ekonomické prostredie tak, aby bolo pre podnikateľov výhodné ísť do tohto segmentu, ktorý podporuje energetickú a ekonomickú transformáciu. Aby bolo pre firmy výhodné produkovať, skladovať energiu či investovať do oblasti energetickej efektívnosti. Ide o to, aby sme zmenili ten model, ktorý sa spoliehal na dotácie a štátnu podporu, a chceme vytvoriť rámec, aby súkromný kapitál mal záujem a aby tie investície prichádzali v oveľa väčšej miere zo súkromného sektora,“ dodal Šefčovič.

Minister hospodárstva Peter Žiga tvrdí, že aktuálne si každá krajina vytvára regulačnú politiku. „Silová zložka pri komodite je jedna časť, druhá časť sú prenosové poplatky. Keďže sme sa v rámci EÚ dohodli na podpore obnoviteľných zdrojov energie, tak táto podpora musí aj niečo stáť. Potom je na štáte, či to bude dotovať zo štátneho rozpočtu alebo to sčasti zaplatia spotrebitelia v cene. My ako vláda sme sa zaviazali, že prehodnotíme súčasne používaný spôsob a že to budeme v budúcnosti dotovať zo štátneho rozpočtu. Na budúci rok predloží náš rezort viac návrhov a budeme diskutovať nielen s odbornou verejnosťou, ktorým smerom sa vydáme,“ uviedol Žiga.

© Autorské práva vyhradené

14 debata chyba
Viac na túto tému: #EÚ #energie #domácnosti #budovy #vykurovanie