Rokuje sa tiež o tom, aby mladí farmári získali prístup k prevádzkovým úverom a tiež k pôžičkám na kúpu pôdy od Slovenskej záručnej a rozvojovej banky.
V minulosti mnohé fungujúce družstvá skrachovali a odvetvie už roky čaká na nový impulz. Viac ako dvetisíc mladých ľudí sa prihlásilo na výzvu z Programu rozvoja vidieka, ktorá sľubovala úspešným uchádzačom 50-tisíc eur ako štartovné na začiatok farmárskej kariéry. Rezort pôdohospodárstva a rozvoja vidieka mal rezervované prostriedky pre 600 mladých farmárov. Teraz prichádza s ponukou 48 miliónov eur, čo znamená, že uspokojí 960 najlepších projektov z celkove podaných 2027.
Štát chce dať šancu predovšetkým mladým farmárom, ktorí spevnia najslabšie ohnivká slovenského poľnohospodárstva, teda budú sa venovať upadajúcemu chovu dobytka, ošípaných, oviec a tiež zeleninárstvu, ovocinárstvu a vinohradníctvu či produkcii liečivých rastlín, pričom svoju produkciu budú finalizovať.
Mladí už strácali trpezlivosť, pretože vyhodnotenie súťaže bolo ohlásené na leto, potom preložené na jeseň a záver roka. Prví známi uchádzači o podporu budú známi v januári budúceho roka. Dva až tri dni po rozhodnutí, že uspeli, by mali dostať na účty aj sumu umožňujúcu odštartovať podnikanie na pôde. Oznámila to ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná.
Prekvapením pre rezort, ale aj celú spoločnosť je mimoriadny záujem mladých ľudí o podnikanie v poľnohospodárstve a život na vidieku. Skutočný počet uchádzačov bol triapolkrát vyšší ako plánovaný, čo donútilo ministerstvo, aby rokovalo s Európskou komisiou o presune zdrojov. Dostalo súhlas a navýšilo podpory pre mladých farmárov o 18 miliónov eur. Dodatočne tak bude uspokojených o 360 záujemcov viac.
V čase, keď slovenské poľnohospodárstvo rýchlo starne, je odhodlanie mladých ľudí postaviť živobytie svojich rodín na poľnohospodárstve, dobrou správou. Kým ešte v roku 1990 bol priemerný vek slovenských poľnohospodárov 40 rokov, teraz je nad 50 rokov a celé odvetvie bude onedlho zápasiť s generačnou výmenou. Mladí teda chcú gazdovať, ale ich nadšenie naráža na množstvo praktických problémov.
Dlhoročný predseda Združenia mladých farmárov Bálint Pém označil za kľúčové dva. Prvým je prístup k pôde a druhým nedostatočná kapitálová vybavenosť mladých farmárov. Väčšine z nich chýbajú peniaze na základné vybavenie, preto je taký obrovský záujem o podpory. Päťdesiattisíc eur pri súčasných cenách poľnohospodárskej techniky stačí podľa Péma akurát tak na kúpu traktora. Dôležité preto je, že sa hľadá riešenie aj pre ďalšie bariéry.
Bez pôdy sa hospodáriť nedá
Základným výrobným prostriedkom v poľnohospodárstve je pôda, a tá je predovšetkým v najúrodnejších oblastiach Slovenska obsadená. Štát má síce k dispozícii prostredníctvom Slovenského pozemkového fondu vyše pol milióna hektárov poľnohospodárskej pôdy, ale väčšinu z nej tvorí pôda nezistených vlastníkov.
Veľké predaje pôdy teda neprichádzajú do úvahy, pozemkový fond je však pripravený prehodnotiť existujúce nájomné zmluvy a poskytnúť časť pôdy doteraz prenajímanej zabehnutým poľnohospodárskym firmám začínajúcim mladým farmárom.
Nebude to bezbolestný ani ľahký proces, pretože nikto z užívateľov pôdy sa nemá k tomu, aby uvoľnil priestor mladej konkurencii.
Pém vidí hlavný dôvod v tom, že významnou súčasťou príjmov poľnohospodárov sú priame platby, ktoré sa viažu na pôdu. Každý vydaný hektár sa rovná strate istého príjmu, a keďže ceny obilia, kukurice, mlieka a mäsa za posledné dva roky trvale padajú, každý podnik, a netýka sa to len družstiev či akciových spoločností, ale aj vyše šesťtisíc súkromne hospodáriacich roľníkov, má záujem udržať si pôdu.
Štát je však v črtajúcom sa spore o pôdu na strane mladých farmárov, pretože odvetvie treba jednak omladiť, jednak sa očakáva, že práve mladí by mohli priniesť zvrat v produkcii ovocia, zeleniny a mnohých tradičných výrobkov. Tie má síce Slovensko povedzme ako Klenovský syrec alebo Žitavskú koreninovú papriku či iné ako originálne produkty zaregistrované v Bruseli, ale prakticky ich nemá až na zopár drobných výrobcov veľmi kto vyrábať.
Fond otvorí zmluvy
Mladý farmár sa môže o prenájom pôdy od Slovenského pozemkového fondu uchádzať, keď dostane rozhodnutie z Pôdohospodárskej platobnej agentúry o schválení jeho podnikateľského zámeru. Pod podmienkou, že bude hospodáriť najmenej päť rokov, dostane nielen 50-tisíc eur, ale otvára sa mu cesta k prenajatiu si pôdy od pozemkového fondu.
Pravda, nato, aby sa mladý farmár dostal k pôde, musí sám disponovať pôdou. V praxi to podľa ministerky Gabriely Matečnej, ktorá bola predchádzajúce štyri roky generálnou riaditeľkou pozemkového fondu, bude vyzerať takto. Farmár, ktorý má napríklad tri hektáre pôdy, môže požiadať o prenajatie ďalších troch hektárov od SPF. Doterajší užívateľ pôdy pozemkového fondu – družstvo, obchodná spoločnosť či SHR – ju bude musieť vydať. Keď sa v roku 2014 podpisovali desaťročné zmluvy o dlhodobom prenájme, poľnohospodárske podniky sa totiž zaviazali, že splnia tzv. rozväzovaciu podmienku.
Čo sa bude diať v praxi, to si v tejto chvíli nikto netrúfa povedať. Pôda v držbe Slovenského pozemkového fondu je podobne ako vlastníctvo k nej ostatnými majiteľmi – občanmi, obcami, pozemkovými spoločenstvami a cirkvami veľmi rozdrobené do malých výmer. To znamená, že vymerať hon s určitou výmerou pre mladého farmára, hoci bude mať na ňu nárok, nebude, ako to priznala ministerka Matečná, jednoduché. Možnosť tu však je a mladí poľnohospodári ju nepochybne budú chcieť využiť.
Na otázku, kto bude arbitrom v prípade sporov, Matečná povedala, že pokiaľ sa súčasný užívateľ pôdy SPF nedohodne s mladým farmárom, môže starý podnik dostať výpoveď celej nájomnej zmluvy. To je krajné riešenie, sporné situácie by mal podľa ministerky riešiť Slovenský pozemkový fond a príslušné pozemkové úrady spolu so sporiacimi sa stranami.
Aj veľkí potrebujú mladých
Prílev novej krvi do tela súčasného poľnohospodárstva nebude teda jednoduchý. Predstavitelia veľkých podnikov už vyhlásili, že omladzovanie poľnohospodárstva len výlučne zakladaním nových rodinných fariem nie je prihliadajúc na prevažne veľkovýrobný charakter poľnohospodárstva ideálnym riešením.
Aj veľké podniky totiž potrebujú mladých ľudí, a to tak na obsluhu poľnohospodárskych strojov, ako aj pre farmy živočíšnej výroby.
"Súčasné poľnohospodárske podniky – česť výnimkám – nezvládli predovšetkým citlivé druhy rastlinnej a živočíšnej výroby a vyprázdnili výrobné i trhové pole. Práve tu je šanca pre malé farmy,“ myslí si Bálint Pém a dodáva, že vznik rodinných fariem mladých farmárov vôbec nevylučuje kooperáciu s veľkými podnikmi. Časom sa podľa neho všetko utrasie.
Kto, ako a prečo chce farmárčiť
Zatiaľ chýba bližší obraz o tom, kto sú mladí farmári. Jednou z podmienok splnenia sna o založení rodinnej farmy je vek od 18 do 40 rokov, ale aj to, že ide o začínajúceho farmára, ktorý má patričné odborné vzdelanie. O podnikanie na pôde nemajú záujem len ľudia z vidieka s gruntom a istým skúsenostným zázemím, ale aj mladí z miest s nepoľnohospodárskym vzdelaním.
Ako povedal jeden zo školiteľov farmárov Stanislav Šilhar z Výskumného ústavu potravinárskeho, nájdu sa medzi nimi architekti, zdravotné sestry, murári či automechanici. Jedni chcú vymeniť život v meste za vidiek, pretože hľadajú pokoj, čistejšie životné prostredie a chcú produkovať zdravé potraviny pre svoje rodiny. To však nestačí, musí ísť o trhovú produkciu s vyššou pridanou hodnotou, aby sa rodiny farmárov uživili.
Cielené podpory mladých farmárov otvárajú cestu k transparentnejšiemu obrazu o súčasných drobných producentoch potravín. Je verejným tajomstvom, že predovšetkým na lokálny trh uvádzajú časť produkcie, ktorá je mimo akejkoľvek kontroly.
"Máme záujem vybudovať krátky odbytový reťazec, a to prostredníctvom posilnenia predaja z dvora. Dôležité však je, aby sa výrobcovia registrovali. Pokiaľ nebudú zaregistrovaní, môžu síce potraviny vyrábať, ale len pre seba, a nie pre trh,“ zdôraznila v Nitre pri stretnutí s farmármi nová riaditeľka Výskumného ústavu potravinárskeho Zuzana Nouzovská.
Zuzana Homolová z Ekotrendu, zväzu producentov bio produktov, namietala, že slovenský systém je v porovnaní so zahraničím, kde farmár garantuje svojím menom a prosperitou farmy kvalitu i zdravotnú bezchybnosť, komplikovaný. Najnovšia vyhláška č. 100 však podľa Zuzany Nouzovskej proces registrácie výrobcov malých množstiev potravín rastlinného pôvodu úplne zjednodušuje. Ján Štulc zo Štátnej veterinárnej a potravinovej správy pripomenul, že úradná kontrola nemá záujem farmárom strpčovať život zbytočnými kontrolami, štát však musí mať prehľad o výrobcoch, ktorí uvádzajú potraviny na trh.
Farmári sa dožadujú zjednodušenia aj procesu registrácie potravín živočíšneho pôvodu. Akcentoval to aj nový šéf Združenia mladých farmárov Milan Jurky. Podľa Jozefa Bíreša neexistujú zábrany predávať z dvora mliečne či mäsové výrobky. "Nikomu nebudeme rátať kachličky v miestnosti, kde sa vyrábajú korbáčiky alebo robia mäsové špeciality, kľúčové je, aby miestnosť mala prívod vody a výrobca garantoval hygienu výroby.“
Štát teda súčasne s podporami pre mladých farmárov ohlasuje aj zjednodušenie uvádzania potravín z malých fariem na trh. Ak sa mikrofarmy uchytia, práve tu sa môže rodiť roľnícka moderná farmárska mládež, ktorá bude môcť pokračovať v diele svojich rodičov. Dôležité je, aby podpory a ústretovosť voči malým a mladým farmárom boli kontinuálne a nie jednorazové.