Komisia chce systém sociálneho zabezpečenia v únii zmeniť tak, aby bol spravodlivejší. Po novom bude štát vyplácať dávky v nezamestnanosti prisťahovalcom až po tom, čo v krajine odrobia minimálne tri mesiace a neskôr o prácu prídu.
V prípade cezhraničných pracovníkov, ktorí žijú v jednej krajine, pracujú v inej a vracajú sa domov minimálne raz za týždeň, by sa stal zodpovedný za vyplácanie dávok v nezamestnanosti ten členský štát, kde pracovali počas posledných 12 mesiacov. To odzrkadľuje zásadu, že vyplácať dávky by mal členský štát, ktorý prijímal príspevky.
„Uchádzači o zamestnanie môžu preniesť svoje dávky v nezamestnanosti namiesto súčasného minimálneho obdobia troch mesiacov počas aspoň šiestich mesiacov. Tak budú mať väčšiu šancu nájsť si prácu, čím sa pomôže riešiť otázka nezamestnanosti a nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami v celej EÚ,“ uviedla komisia.
Prídavky na deti sa nemenia
Komisia je zásadne proti, aby sa do budúcnosti menilo vyplácanie prídavku na deti. „Nepredpokladá sa indexácia prídavkov na dieťa. Za vyplácanie prídavkov na dieťa je aj naďalej zodpovedná krajina, kde pracuje rodič alebo rodičia, a túto sumu nemožno upraviť, ak dieťa býva inde. V EÚ sa menej ako jedno percento prídavkov na dieťa prenáša z jedného členského štátu do druhého,“ tvrdí komisia.
Napríklad slovenská rodina žijúca v Británii dostáva rovnaké detské prídavky ako rodení Briti. To, čo by poberali doma mesačne, majú však v Anglicku za týždeň. A to aj v tom prípade, ak deti zostali na Slovensku. Zo 100-tisíc Slovákov pracujúcich v Británii poberá zhruba 2-tisíc z nich prídavky na deti, ktoré zostali doma v rodnej krajine.
Na Slovensku sa pohybuje mesačný príspevok na dieťa v sume 23,52 eura. V Británii dostanú pracujúci alebo aj tí, ktorí si prácu hľadajú, na dieťa 20,70 libry (24,65 eura) týždenne. Na každého ďalšieho potomka potom môžu poberať 13,70 libry (16,32 eura) týždenne.
Z prisťahovalcov v Británii čerpajú najviac prídavky na deti Poliaci, ktorých je v krajine okolo 850-tisíc. Z nich poberá vyše 26-tisíc prídavky na deti, ktoré žijú v Poľsku. Maďari zase najviac prídavkov na deti čerpajú z Rakúska.
Nemecko aktuálne vypláca prídavky na deti vo výške 190 eur mesačne približne 70– tisíc cudzincom, ktorých deti žijú v ich domovských štátoch. Rakúsko vlani vyplatilo celkom podporu pre deti žijúce v zahraničí vo výške 223 miliónov eur, prevažná väčšina prostriedkov smerovala do Maďarska. Rakúšania vyplácajú na dieťa viac ako 100 eur mesačne.
Ak by nebol brexit
Ak by si v júni tohto roka Briti nezvolili tzv. brexit, krajiny v únii by s najväčšou pravdepodobnosťou išli v okresávaní sociálneho systému pre prisťahovalcov ešte ďalej. Bývalý britský premiér David Cameron, ktorý po oficiálnom ohlásení výsledkov referenda rezignoval z funkcie, si na bruselskej pôde vybojoval v tomto smere viacero zmien.
Tie mali vstúpiť do platnosti len v prípade, že Briti zahlasujú za zotrvanie krajiny v únii. Nová britská premiérka Theresa Mayová však trvá na tom, aby krajina výrazne okresala každoročný príchod viac ako 300-tisíc migrantov pod hranicu 100-tisíc. Do úvahy pripadá práve pokračovanie v Cameronových zmenách.
Krajina by mohla po novom škrtať cudzincom prídavky na deti. Briti by tak aj Slovákom vyplácali len toľko, koľko by dostali doma. Sociálne benefity mali podľa pôvodného návrhu migranti poberať až po tom, čo odrobia v Británii štyri roky. Platiť však malo tzv. prechodné obdobie, a teda, že na súčasných migrantov z krajín EÚ poberajúcich tieto prídavky (34-tisíc) sa tieto opatrenia budú vzťahovať až po roku 2020.
Noví prisťahovalci mali zmeny pocítiť ihneď, ako by vstúpili do platnosti, čo by malo byť v roku 2018. Opatrenia sa mali navyše rozšíriť aj o to, aby tí cudzinci, ktorí by si do pol roka nenašli prácu, sa museli vrátiť tam, odkiaľ prišli, a obmedzilo by sa im právo priviesť si do krajiny rodinných príslušníkov. Záujemcov o prácu v Británii zrejme po novom čaká viac byrokracie a zdĺhavé vybavovanie povolení.
Teraz sa však toto obmedzenie voľného pohybu osôb bude Británii ťažšie presadzovať ako odchádzajúcemu členovi EÚ. V hre je prístup na 500-miliónový európsky trh. Nateraz nie je isté, kedy dôjde k brexitu a odkedy tak začnú platiť zmeny pre prisťahovalcov. Oficiálne sa proces odchodu Britov z únie spustí aktivovaním článku 50 Lisabonskej zmluvy.
Obmedzenie „sociálnej turistiky“ v EÚ
- Uchádzači o zamestnanie budú môcť dostávať dávky v nezamestnanosti namiesto súčasného minimálneho obdobia troch mesiacov až šesť mesiacov
- V prípade cezhraničných pracovníkov, ktorí žijú v jednej krajine, pracujú v inej a vracajú sa domov minimálne raz za týždeň, by sa stal zodpovedný za vyplácanie dávok v nezamestnanosti ten členský štát, kde pracovali počas posledných 12 mesiacov
- Predtým, ako sa nezamestnaný môže uchádzať o dávky v nezamestnanosti na základe predchádzajúcej pracovnej činnosti v inom členskom štáte, budú môcť členské štáty vyžadovať, aby na ich území pracoval aspoň tri mesiace
- Nebudú sa meniť existujúce pravidlá o prenosnosti prídavkov na dieťa.
- Tieto pravidlá sa budú vzťahovať na 28 členských štátov, ako aj na Island, Lichtenštajnsko, Nórsko a Švajčiarsko
Zdroj: Európska komisia
K tomuto kroku má britská vláda podľa doterajších vyhlásení britskej premiérky Theresy Mayovej pristúpiť v marci budúceho roka. Vyjednávať by sa malo podľa platnej Lisabonskej zmluvy dva roky. Odhaduje sa však, že to môže byť nakoniec viac ako šesť rokov, kým Británia oficiálne z EÚ vystúpi.
Ešte pred časom pritom o škrtaní prídavkov na deti uvažovali aj iné krajiny. Proti tomu ostro vystupujú krajiny V4 (Slovensko, Česká republika, Maďarsko, Poľsko), teda krajiny východnej Európy, z ktorých najviac ľudí chodí pracovať do zahraničia.
„Je pochopiteľné, aby sa prídavky vyplácané na deti, ktoré nežijú v Nemecku, upravili podľa úrovne životných nákladov konkrétnych krajín. Tieto životné náklady sú spravidla nižšie ako v Nemecku,“ vyjadrilo sa začiatkom roka nemecké ministerstvo pre rodinu. Za zníženie príplatku na deti sa vyslovil poslanecký klub konzervatívnej únie CDU/CSU kancelárky Angely Merkelovej.
Podporil ho aj podpredseda sociálnej demokracie (SPD) Olaf Scholz, ktorého strana je menším vládnym partnerom. O prípadnej úprave prídavkov na deti hovorila bezprostredne po februárovom summite aj Merkelová.
O možnom znížení prídavkov na deti cudzincov uvažovala aj rakúska vláda. Zákony však nechcela upravovať do britského referenda. „Ak zmluva nadobudne platnosť, ak sa Briti v referende vyslovia pre zotrvanie v EÚ, potom by sme sa mali zísť a rokovať o tom, čo z britských požiadaviek by malo zmysel aj pre Rakúsko,“ povedal v tom čase agentúre APA kancelár Werner Faymann. Zdôraznil však, že Rakúsko musí prehodnotiť nastavenie sociálneho systému pre cudzincov. Záujem o okresanie sociálnych benefitov pre prisťahovalcov majú aj Dáni.