Cestu k vyrovnanému rozpočtu vidí rada a vláda rôzne

Pohľad rezortu financií ani rozpočtovej rady na smerovanie Slovenska k vyrovnanému rozpočtu sa nemení ani po definitívnej jesennej notifikácii Eurostatu týkajúcej sa deficitu a dlhu Slovenska za rok 2015.

23.12.2016 20:12
debata

Kým Rada pre rozpočtovú zodpovednosť je presvedčená, že sme sa od trajektórie smerovania k strednodobému cieľu výrazne odchýlili a treba zaviesť korekčný mechanizmus, ministerstvo financií tvrdí, že odchýlenie nebolo výrazné a korekčný mechanizmus zavádzať netreba. Vyplýva to z dokumentu Plnenie pravidla vyrovnaného rozpočtu za rok 2015 z dielne rezortu financií a Hodnotenia plnenia pravidla o vyrovnanom rozpočte za rok 2015 vypracovaného rozpočtovou radou.

Podobné hodnotenie obe inštitúcie s rovnakým výsledkom vypracovali aj v polovici tohto roka na základe jarnej notifikácie Eurostatu, tentokrát ho aktualizovali na základe definitívnej jesennej notifikácie.

Podľa materiálu ministerstva financií sa štrukturálne saldo od smerovania k vyrovnanému rozpočtu vychýlilo len nevýrazne. Priznáva však, že doplnkový indikátor, ktorým je výdavkové pravidlo hodnotiace medziročný vývoj upravených verejných výdavkov, sa v roku 2015 od stanovenej trajektórie odchýlilo výrazne.

„Avšak z pohľadu celkového hodnotenia a posunu strednodobého cieľa z roka 2017 na rok 2019, identifikované výrazné odchýlenie v roku 2015 od pôvodnej cesty k dosiahnutiu strednodobého cieľa v roku 2017, nie je podľa Ministerstva financií SR zákonným nenaplnením aplikácie korekčného mechanizmu,“ uvádza ministerstvo s tým, že dosiahnutá východisková pozícia roku 2015 a naplnenie rozpočtových cieľov zabezpečí adekvátne smerovanie k štrukturálne vyrovnanému rozpočtu v roku 2019.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť zase vo svojich záveroch tvrdí, že štrukturálny deficit bol v roku 2015 výrazne vzdialený od cieľovej hodnoty. Vývoj štrukturálneho salda a upravených výdavkov aj po zohľadnení dodatočných faktorov podľa rady potvrdili výraznú odchýlku od stanovenej cesty k strednodobému cieľu v roku 2017. „Po zohľadnení všetkých relevantných faktorov rada konštatuje, že v roku 2015 došlo k výraznej odchýlke od trajektórie a bolo by potrebné spustiť korekčný mechanizmus,“ píše sa v stanovisku rady.

Zaujímavosťou je, že ministerstvo a rada sa nezhodli ani vo výške samotného štrukturálneho deficitu za rok 2015. Kým ministerstvo financií vyčíslilo na základe údajov z októbrovej notifikácie Eurostatu štrukturálny deficit na úrovni 2,4 % hrubého domáceho produktu, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí o schodku na úrovni 2,7 % výkonu ekonomiky.

Podľa rady je dôvodom rozdielny postup oboch inštitúcií. Rada vo výpočte štrukturálneho salda v jednotlivých rokoch zohľadnila korekcie zaznamenané v salde verejnej správy podľa metodiky ESA2010 bez časového posunu.

„Ministerstvo financií SR pri výpočte štrukturálneho salda bralo do úvahy časový posun korekcií. Možné budúce korekcie s negatívnym vplyvom na hodnotený rok 2015 nezohľadnilo,“ píše sa v správe Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.

Korekčný mechanizmus je definovaný v zákone o rozpočtových pravidlách a pozostáva zo stanovenia limitu verejných výdavkov a opatrení na obdobie korekcie výrazného odchýlenia. O jeho podobe rozhoduje vláda na návrh ministerstva financií.

„V štandardnej situácii by mal korekčný mechanizmus viesť k odstráneniu odchýlky tak, aby bol dosiahnutý strednodobý cieľ v pôvodnom termíne do roku 2017. Nakoľko medzitým došlo k posunu strednodobého cieľa na rok 2019, limit výdavkov by bolo vhodné stanoviť aspoň na úrovni aktuálnych plánov prezentovaných v rozpočte verejnej správy na roky 2017 až 2019,“ konštatuje rozpočtová rada. Ako dodáva, týmto spôsobom by bolo možné aspoň čiastočne zabezpečiť, aby sa v budúcnosti opätovne neposúval strednodobý cieľ v súlade s princípom fiškálneho kompaktu.

Ministerstvo financií v podobnej situácii pri hodnotení plnenia pravidla vyrovnaného rozpočtu z polovice tohto roka reagovalo, že je prirodzené, že viaceré inštitúcie môžu mať v jednotlivých bodoch celkového hodnotenia rôzne názory. Vtedy sa odvolávalo aj na stanovisko Európskej komisie, ktorá v rámci celkového hodnotenia neidentifikovala výraznú odchýlku a konštatovala, že nie sú potrebné dodatočné opatrenia. Ministerstvo zároveň tvrdilo, že vládou schválený strednodobý cieľ v rámci programu stability na roky 2016 až 2019 z praktického hľadiska neumožňuje aplikáciu korekčného mechanizmu.

debata chyba
Viac na túto tému: #rozpočet