Novela zákona o hazardných hrách sprísňuje podmienky pri prevádzke hazardných hier a ochranu ľudí v tejto oblasti. Dôležitou zmenou je podľa rezortu financií najmä fakt, že poberatelia dávok v hmotnej núdzi by sa už do herní dostať nemali. Vstup do herní bude zakázaný aj maloletým až do dovŕšenia 18. roku života. Má sa takisto znížiť počet miest, na ktorých sa hazardné hry prevádzkujú. Od roku 2019 by tak mali automaty a gambling zmiznúť napríklad z krčiem. Novela totiž presúva hazardné hry do herní a zvyšuje minimálny počet hracích zariadení pripadajúcich na jednu herňu zo súčasných päť na 12 kusov.
Štát chce aj prísnejšie kontrolovať dodržiavanie novely zákona. Kontrolu hazardu má na starosti Finančná správa. Po novom, ak hráč žijúci na sociálnych dávkach odmietne opustiť herňu, musí zamestnanec zavolať na neho políciu. Za prípadné porušenie zákona hrozia herniam mastné pokuty, ktoré sa môžu vyšplhať až do výšky pol milióna eur a odobratie licencie.
Od tohto roka budú mať Slováci najdrahšie cigarety v regióne. Vláda zvýšila daň z tabakových výrobkov, pričom škatuľka 20-kusových cigariet sa predražila o 10 až 20 centov. V priemere sa tak môže cena dostať pri prémiových značkách na úroveň štyroch eur. Slovenský rezort financií chce zvýšením dane z tabakových výrobkov dostať do rozpočtu v nasledujúcich dvoch rokoch dodatočné príjmy vo výške 32 miliónov eur ročne a v rokoch 2019 až 2020 ďalších 68 miliónov ročne. V roku 2015 spotrebná daň z tabaku a tabakových výrobkov prispela do štátneho rozpočtu sumou presahujúcou 660 miliónov eur, čo predstavuje takmer 3 percentá všetkých daňovo-odvodových príjmov verejnej správy.
Banky budú viac zdaňované
Banky budú platiť po novom viac. Sadzba osobitného odvodu bánk v rokoch 2017 až 2020 bude naďalej na úrovni koeficientu 0,2 percenta zo základu pre výpočet odvodu. Od roku 2021 už návrh počíta s nulovou sadzbou odvodu. Banky na Slovensku v súčasnosti platia na riešenie prípadných kríz v budúcnosti dva príspevky. Jeden ako tzv. bankový odvod, ktorý zvyšuje príjmy rozpočtu a druhý ako príspevok do Národného rezolučného fondu, ktorý vychádza z európskych pravidiel a je približne 4-krát nižší ako bankový odvod. Osobitný odvod vybraných finančných inštitúcií, resp. bánk a pobočiek zahraničných bánk sa zaviedol od roku 2012. „Návrhom zákona sa ustanovuje trvalá sadzba odvodu na úrovni 0,2 percenta (rovnaká pre všetky typy bánk a platná na celý základ odvodu) ročne na roky 2017 až 2020. Náklady bankového sektora stúpnu z tohto titulu v priemere ročne o cca 51 miliónov eur. Od roku 2021 sa ustanovuje nulová sadzba odvodu,“ uviedol rezort financií v dôvodovej správe k zákonu.
Viac na podporu začínajúcich firiem
Od januára tohto roka štát uľahčil založenie firmy novou formou zjednodušenej akciovej spoločnosti. Výhodou založenia takzvanej jednoduchej spoločnosti na akcie je najmä nízka finančná náročnosť. Hodnota minimálnej výšky základného imania bude jedno euro. Mala by sa vďaka tomu stať ideálnou formou podnikania pre tvorcov nových produktov alebo služieb.
Okrem toho ministerstvo hospodárstva plánuje prijať kroky, ktoré by startupom uľahčili fungovanie, kým vygenerujú prvé zisky. Dosiahnuť by sa to malo prostredníctvom mentoringových programov, medzinárodných stáží a akcií za účelom podpory podnikateľov. Startup komunita však vidí stále veľké rezervy v štátnej podpore startupov oproti tej, ktorá sa realizuje v zahraničí.
„Náklady na zamestnancov sú väčšinou najvyššie rozpočtové položky pre začínajúce firmy. Ako príklad môže slúžiť Lotyšsko, kde vláda schválila inovatívnu daň pre startupy vo výške 252 eur mesačne, ktorá pokrýva dane, sociálne aj zdravotné odvody. Zamestnanec ani zamestnávateľ ďalšie dane neplatia. Tento krok má podporiť zamestnávanie v inovatívnych firmách, ktoré spĺňajú prísne kritériá a majú potenciál rýchleho rastu na globálne trhy,“ povedala výkonná manažérka Slovenskej aliancie pre inovatívnu ekonomiku (SAPIE) Petra Dzurovčinová.