Krajinu čoraz častejšie sužujú suchá, ktoré sú prerušované prívalovými dažďami. Aj takúto podobu má globálna klimatická zmena na Slovensku. Pavol Faško, klimatológ Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ), v rozhovore pre Pravdu vysvetľuje, že globálne otepľovanie súvisí s ekonomickým vývojom. Slováci sa podľa neho majú pripraviť na ešte väčšie výkyvy teplôt počas roka.
Nič nie je premenlivejšie ako počasie. Čo je to za globálne oteplenie, keď v posledných dňoch apríla mrzne ako uprostred januára?
Globálne otepľovanie a klimatickú zmenu podmienenú činnosťou človeka nemožno vnímať ako jav, ktorý spôsobuje len kontinuálny vzrast teploty vzduchu. Slovensko leží v strednej Európe, pre ktorú sú typické štyri ročné obdobia s rozmanitými prejavmi počasia.
Globálne otepľovanie sa síce v dlhodobom vývoji prejavuje vzostupom teploty vzduchu, no ešte nápadnejšie sú a budú výkyvy teplôt a zrážok, na ktoré sme u nás neboli v takom rozsahu zvyknutí. A práve to nás vyrušuje.
Generácia, ktorá sa narodila uprostred minulého storočia, hovorí, že všetko je inak ako v časoch ich mladosti. Prečo?
Globálne oteplenie súvisí s ekonomickým vývojom. V posledných desaťročiach je veľmi dynamický a ovplyvňuje životné prostredie na celej zemi. Nie je iba záležitosťou niektorých regiónov vo svete, ekonomika 21. storočia je naozaj globálna, preto aj vplyv človeka je globálny. Potvrdzujú to zistenia meteorológov.
Hoci v niektorých regiónoch zaznamenali v roku 2016 aj podnormálne teploty vzduchu, globálna hodnota pre zem bola doteraz najvyššia. Súvisí to s veľkým podielom fosílnych palív používaných na získavanie energie. Preto je produkcia skleníkových plynov veľmi veľká, a preto dochádza k otepľovaniu, od ktorého sa odvíjajú rôzne prejavy počasia.
Ako sa prejavujú na Slovensku?
Častými výkyvmi zrážok a teplôt. Obvyklý ročný režim zrážok je narušený, jednoducho neprší a nesneží pravidelne tak, ako to bolo v minulosti príznačné pre našu zemepisnú polohu. Šesťdesiatnici si pamätajú časy, keď sa zrážky počas roka vyskytovali pravidelne – rovnomernejšie.
Nevyskytovali sa minimálne v takej miere ako dnes obdobia, keď bol veľký nedostatok zrážok. Teraz sa takmer každý rok stretávame s obdobiami, keď vzniká nedostatok zrážok. Tie prerastajú až do sucha, po ktorom prichádzajú prudké zrážky. Začali sme žiť v období krajností, a to nás prirodzene znepokojuje.
Kedy bolo u nás počasie naposledy normálne?
V šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch minulého storočia.
Boli to roky, keď platili "klasické“ štyri ročné obdobia?
Tie sú aj dnes, len sú poznamenané veľkými výkyvmi teplôt a zrážok. Zaskočia nás marcové alebo aprílové teploty, alebo dátum, kedy sa objaví prvý letný deň. Toto sa naozaj dosť zmenilo v porovnaní s obdobím spred 40 či 50 rokov.
Platia dnes vôbec pranostiky?
Niektoré platia, povedzme o vianočnom odmäku a oteplení. Zažili sme ho počas posledných Vianoc. Táto singularita – odchýlka od dlhodobého ročného vývoja počasia sa u nás pravidelne opakuje.
Zato Pankrác, Servác a Bonifác, traja ľadoví májoví muži sprevádzaní Žofiou, si chodia, ako chcú, alebo nie?
Tieto symboly posledných jarných mrazov sa spravidla objavujú na rozhraní prvej a druhej májovej dekády. Niekedy bývajú skôr, aj na konci apríla alebo na začiatku mája, niekedy sú mrazy nevýrazné. Vlani ľadoví muži prišli v poslednej dekáde apríla a spôsobili poľnohospodárom – ovocinárom a vinohradníkom veľké straty na úrode.
Škoda, že nemáme presne zmerané teploty a zrážky aspoň za posledných tisíc rokov, aby sme si isté javy, ktoré nás teraz tak vyrušujú, presnejšie vysvetlili. Mohlo sa aj v minulosti stať, že boli deväťstupňové mrazy v okolí Piešťan ako minulého roku?
Mohlo, dokazujú to kroniky, ktoré opisujú, kedy ľudia prišli o úrodu, pretože ju zničili jarné mrazy. V uplynulom tisícročí sa tieto úkazy vyskytli z času na čas. Teraz častosť výskytu anomálií – pokojne ich môžeme nazvať extrémami – je oveľa vyššia. S výnimočnými udalosťami v počasí sa stretávame každý rok. Ich hustota a rozšírenie sú častejšie ako v minulosti, to je nové.
Nezvyšuje sa na Slovensku rizikovosť hospodárenia na pôde?
Zraniteľnosť poľnohospodárskych aktivít bola a je veľká, pretože poľnohospodári nikdy nevedia, s čím počasie príde. Tak sa aj zrodilo príslovie, ktoré hovorí, že rok s rokom si nie je bratom.
Niekedy počasie poľnohospodárom pomôže, pretože im pripraví teplotno-zrážkové podmienky, ktoré vyústia do vyšších úrod, inokedy ide proti poľnohospodárom, čo sa prejaví poklesom úrod. Nadúrody a neúrody sa, samozrejme, premietajú do cien, ktoré kolíšu podľa toho, ako sa vyvíja počasie. Zreteľne to vidno napríklad na káve, zelenine či ovocí.
Oteplenie prepisuje mapu rozšírenia teplomilných plodín na Slovensku. Kukurica sa dostala až pod Vysoké Tatry. To sme si kedysi nevedeli predstaviť. Čo sa vlastne stalo?
V severných regiónoch Slovenska sa zrážky vyskytujú pravidelnejšie ako v južných regiónoch Slovenska a pri tom všetkom je tam teplejšie, ako bolo v minulosti, čím vznikajú pre kukuricu dobré pestovateľské podmienky aj na severe. Už niekoľko ráz sa stalo, že v stredných zemepisných šírkach Slovenska boli v niektorých rokoch lepšie úrody obilnín ako na juhozápade Slovenska.
Veľmi dobré úrody obilnín a kukurice dosahujú nielen na hornej Nitre, ale aj v Turci a Liptove. Je to jeden z pozitívnych efektov oteplenia?
Určite v spomínaných regiónoch prší v lete viac a rovnomernejšie ako na Podunajskej nížine, čo je pre rastliny dôležité. Každý, kto chodí do Liptova, si nevšimne iba to, že tam rastie už ako na dolniakoch kukurica, ale aj to, že ľudia sa pravidelne kúpu v Liptovskej Mare. Pritom pred 40 rokmi sa tam kúpali nanajvýš otužilci rovnako ako v Oravskej priehrade. To hovorí o tom, že nastalo oteplenie. Práve ono zmenilo obraz poľnohospodárstva aj rekreačných aktivít na severnom Slovensku.
Váš kolega Pavol Nejedlík pred rokom v rozhovore pre Pravdu povedal, že Komárno sa, obrazne povedané, sťahuje k Žiline. Čo vlastne vyjadruje toto prirovnanie?
Odzrkadľujú sa v ňom zmeny počasia, ktoré potvrdzujú meteorologické merania. Priemerné ročné teploty sú teraz takmer o dva stupne vyššie, ako bývali v klasických klimatických podmienkach. Teda ak je v Žiline o dva stupne teplejšie ako v minulosti, potom v regiónoch na strednom Považí začínajú byť v súčasnosti také teplotné podmienky, aké boli v klasických klimatických podmienkach na Podunajskej nížine. Lenže to neplatí len pre stredné Považie, ale aj pre stredné Pohronie, Liptov. To vysvetľuje rozšírenie teplomilných rastlín na sever Slovenska.
Je to dôvod na to, aby sa výskumné pracoviská, univerzity zamýšľali nad reštrukturalizáciou poľnohospodárskej výroby na Slovensku?
Určite áno. Teraz je dôležité, aby odborníci, ktorí sa touto témou zaoberajú, dostávali podporu od systému, ktorým sa výskum v krajine podporuje. Žiaľ, u nás v tom zaostávame oproti iným krajinám. Ide o komplex problémov a nemožno sa spoliehať na entuziazmus ľudí, ktorým tento problém leží na srdci. Musia dostať všestrannú, nielen finančnú podporu.
Z hľadiska prírodných podmienok nie je Slovensko takou homogénnou krajinou ako Maďarsko. Máme rozmanité prírodné podmienky. Musíme reagovať na to, že v niektorých regiónoch sa zhoršujú podmienky na pestovanie istých druhov poľnohospodárskych plodín a v iných sa zasa zlepšujú.
Znamená to venovať viac pozornosti domácemu šľachteniu?
Nepochybne, veď ide o to, aby poľnohospodári pestovali odrody, ktoré sú najlepšie prispôsobené na naše podmienky.
V Európe si zakladajú na výnimočnosti vinohradníckych, ovocinárskych a zeleninárskych oblastí. Také sú aj na Slovensku. Ako využívame ich potenciál?
Veľa Slovákov jazdí denne do Rakúska cez obec Kittsee, ktorá ľuďom pripomína, že sa tu pestujú skvelé marhule. Ale veď aj Petržalka bola chýrnou marhuľovou dedinou, podobne ako Čachtice na Považí alebo Šenkvice neďaleko Pezinka čerešňovou, práve tak ako Dolné Vestenice na hornej Nitre. Pravdupovediac, máme sa od Rakúšanov čo učiť, ako využívať prírodné danosti prostredia na všestranný rozvoj regiónu.
Vzniknú v dôsledku oteplenia nové ovocinárske oblasti?
Bol by som opatrný, hoci zanietení ovocinári z radov záhradkárov poskytujú dôkazy, že sa im darí pestovať marhule, broskyne a vinič aj v iných ako tradičných regiónoch Slovenska. Ale iné si všimnime – oblasť na krajnom juhozápade Slovenska mala vždy dobré predpoklady na pestovanie ovocia.
Veď ak prišli mrazy, tak práve v nej neboli až také silné alebo sa nevyskytovali tak pravidelne, aby načisto zdecimovali úrodu ovocia. To sa prejavilo aj vlani. Pestovatelia marhúľ v okolí Bratislavy neboli tak postihnutí mrazmi ako v centrálnych častiach Podunajskej nížiny alebo na Ponitrí či Považí. Tento poznatok treba pri revitalizácii ovocinárstva využiť.
Ako spolupracujú klimatológovia, meteorológovia a poľnohospodári pri precizovaní poľnohospodárskej výroby?
Vždy sme spolupracovali a aj dnes spolupracujeme s množstvom organizácií ministerstva pôdohospodárstva a s rôznymi špecializovanými inštitúciami. Vzhľadom na prebiehajúce zmeny bude treba vzťahy ešte zintenzívniť.
Výskumné pracoviská tesne spolupracujúce s meteorológmi a klimatológmi môžu svojimi radami zmierniť negatívne prejavy počasia na poľnohospodársku výrobu. Môžu ovplyvniť šľachtenie, lokalizáciu pestovania jednotlivých druhov plodín, aby sa minimalizovali riziká a zvýšil potenciál využitia územia s podmienkami pre ten či onen druh rastlín.
Na Slovensku sa začala budovať sieť automatických meteorologických staníc. Čo môžu priniesť?
SHMÚ rozširuje sieť automatických meteorologických staníc. Poskytujú kontinuálny obraz o priebehu počasia a dávajú okamžite informácie užívateľom. Vznikajú tak nové možnosti najmä z hľadiska, ktoré sme si v minulosti nevedeli predstaviť.
Slovensko má vzhľadom na prebiehajúce klimatické zmeny šťastnú polohu. Nehrozí nám zaplavenie území zdvihnutými hladinami oceánov. Akoby sme mali túto geografickú prednosť využiť?
Naozaj naša poloha je v porovnaní s inými regiónmi sveta výhodnejšia. Povedzme Holanďania môžu mať v budúcnosti problémy. Ak bude stúpať hladina morí a oceánov, aj najsilnejšie hrádze majú svoje limity. My tento problém nebudeme mať, zato budeme zápasiť s nerovnomernosťou padania zrážok a nerovnomernosťou výskytu snehovej pokrývky.
A potom je tu, samozrejme, problém búrok, tie budú miešať kartami. Dôležité je, aby sme zvládli situácie, keď v krátkom čase padne veľa zrážok, teda, aby sme eliminovali dôsledky silných dažďov. Toto predvídaví hospodári už riešia.
Ako?
Napríklad svahovité pozemky neorú a neobsievajú zdola nahor, ale po vrstevnici, aby zabránili odtoku vody. Potom nenastáva erózia pôdy a nie sú poškodené rastliny. Musíme robiť všetko preto, aby voda čo najdlhšie zotrvala v krajine a neodtekala od nás preč.
To sa dá dosiahnuť aj tak, že časť polí premeníme na mokrade. Menej je niekedy viac. Týmto opatrením udržíme v krajine vlahu. Tiež by sme mali vysádzať na veľkých blokoch polí aj pásy stromov, kríkov, aby sme obmedzovali veternú eróziu.
Slovensko má potenciál uživiť o jeden milión obyvateľov viac, ako ho obýva, ale paradoxne nie sme ani sebestační.
Bohužiaľ, je to tak, a pritom máme všetky predpoklady vyrobiť si dosť potravín. Chvalabohu, dosť ľudí si začína uvedomovať význam pôdy, ako aj to, že nie je dobrý trend predávať pôdu zahraničným investorom. Pôdu by sme si mali chrániť, je našou najväčšou cennosťou.
Vyrástla nám jedna generácia, ktorá nemá k pôde vzťah. Rodičia by mali deti vytiahnuť od počítačov a viac s nimi chodiť do prírody. Mladým treba otvoriť oči a dať im najavo, že potraviny nepochádzajú z pultov obchodov, ale urodili sa na poli a je za nimi veľa umu a poctivej práce. Musíme o týchto veciach viac hovoriť ako doteraz.
Kto by mal viesť tento dialóg?
Rodina, škola, ale aj meteorológovia, klimatológovia i poľnohospodári. Musíme otvoriť pracoviská, farmy, sady, aby ľudia, najmä mladí, na vlastné oči videli za oponu bežného života, ktorá zastiera, že sme súčasťou prírody, že príroda nás stále ovplyvňuje, ale že ju ovplyvňujeme aj my sami.
V roku 2015 vydal SHMÚ Klimatický atlas Slovenska. Komu môže poslúžiť toto kolektívne dielo špičkových slovenských vedcov?
Kniha mapuje klimatické pomery na Slovensku od roku 1961 do roku 2010, obsahuje všetky meteorologické prvky a charakteristiky. Naposledy takýto atlas vyšiel v Československu na sklonku päťdesiatych rokov. Poslúži každému, kto sa zaujíma o počasie, školám aj poľnohospodárom, lebo v nej nájdu odpovede, ako s menším rizikom hospodáriť v tom-ktorom slovenskom regióne.
Počasie ovplyvňuje naše životy. Správy o počasí sú zrejme najsledovanejšie zo všetkých. Akú pozornosť však venuje klimatickým zmenám praktická politika?
Povinnosťou múdrych vlád je robiť strategické plány. Tie sa robia na dlhšie obdobia, ako je jedno volebné obdobie. V podmienkach, do ktorých sme sa dostali a žijeme, je to ešte dôležitejšie, ako bolo v minulosti.
Naozaj treba uvažovať dlhodobejšie a treba zvážiť všetky dôsledky súčasných rozhodnutí alebo aj nekonania a očakávania, že vývoj sa nejakým spôsobom usporiada. Isteže, vývoj sa "utrasie“, otázka je, s akými dôsledkami na náš život. Preto nemôžeme globálne otepľovanie brať na ľahkú váhu.