Súčasnému predsedovi tzv. euroskupiny Jeroenovi Dijsselbloemovi sa končí funkčné obdobie koncom tohto roka. Aj on je aktuálne ministrom financií v Holandsku.
Nedávno sa o významný post pokúšal aj Kažimírov rezortný kolega, minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. Ten v súboji o kreslo šéfa OSN (Organizácia Spojených národov) nakoniec neuspel. Narazil na zákulisie politiky, keď veľmoci napokon zvolili portugalského kandidáta, možno ako určitú neutrálnu voľbu. Podobne môže dopadnúť aj Kažimír.
Horúcim kandidátom na post šéfa euroskupiny je španielsky minister financií Luis de Guindos, o ktorom sa hovorí už niekoľko rokov. Podporiť by ho mala podľa agentúry Reuters aj nemecká kancelárka Angela Merkelová. Kažimír je zase z rovnakej európskej politickej socialistickej rodiny ako Dijsselbloem.
Kým Španielsko sa posledné roky takmer potopilo v dlhovej kríze, slovenské verejné financie sú v súčasnosti relatívne zdravé. Aj u Lajčáka sa však ukázalo, že dynamika zmýšľania vzhľadom na modernú dobu a snaha o reformy v politickom boji o veľké funkcie nemusia stačiť.
Jedno funkčné obdobie predsedu euroskupiny trvá 2,5 roka. Kažimír nateraz pristupuje k celej veci opatrne. "Špekulácie nemám rád a nezaoberám sa nimi. Zároveň je lichotivé patriť medzi ministrov, o ktorých sa uvažuje na túto funkciu. Je to kompliment nielen pre mňa, ale pre celý tím v pozadí. Určite môžem povedať, že je to aj odozva na úspešné predsedníctvo a dôveryhodnosť Slovenska v zahraničí.
Status quo je nasledovné, Jeroen Dijsselbloem vykonáva svoju funkciu výborne, tak vo vnútri tohto zoskupenia, ako aj navonok. Jeho nástupca, nech to už bude ktokoľvek, má latku nastavenú veľmi vysoko," povedal včera Kažimír.
„Osobne si myslím, že Jeroen má dokončiť svoj druhý dvaapolročný mandát bez ohľadu na to, či bude ministrom financií aj po marcových voľbách v Holandsku. Nerozdeľujme medveďa, čo ešte behá po lese. A ktovie, možno je správny čas oživiť diskusiu o stálom predsedovi skupiny ministrov financií členských krajín eurozóny,“ podotkol Kažimír.
Jakub Krupa, ekonomický komentátor v Bruseli, ktorý píše pre poľskú tlačovú agentúru, ekonomické noviny Puls Biznesu a prispieva aj do britského denníka The Guardian, hovorí, že Kažimír sa dostal do povedomia svetových médií ešte v minulom roku, keď sa nielen na sociálnej sieti Twitter vyjadroval k dramatickej situácii v Grécku.
Grécka vláda v tom čase rokovala o podmienkach vyplatenia v poradí tretej finančnej pomoci a Kažimír vyjednávaciu taktiku Grécka nešetril kritikou. Niektoré kontroverzné názory musel Kažimír z Twitteru aj stiahnuť. Napríklad to, že podľa neho kompromis, ktorý sa dosiahol pri rokovaní o Grécku, je pre Atény ťažký, ale ide o výsledky „gréckej jari“.
Aj po kritike si stál za svojím. „Po Pražskej jari prišli tanky. Po arabskej jari nastal prevrat? Aká paralela by sa presne dala vyvodiť tu?” Jeho postoje však zaujali svetové denníky, ktoré s ním uverejnili viacero rozhovorov.
Krupa však podotýka, že skôr ako popularita pomohol Kažimírovi ku kandidatúre na post šéfa euroskupiny fakt, aké výsledky dosiahlo slovenské predsedníctvo v Rade EÚ. Zároveň sa za posledných päť rokov preukázal ako schopný rezortný šéf.
„V zahraničí sa vie o tom, ako krajina zavádzala rôzne opatrenia na boj s daňovými únikmi, aký výrazný rast hospodárstva ste dosiahli, celkovo, že Slovensko nie je rozpočtovým hriešnikom, ale stojí na opačnej strane,“ myslí si Krupa. Dosluhujúci šéf euroskupiny ešte v roku 2014 pri návšteve Slovenska vyzdvihol konsolidačné úsilie vtedajšej vlády a pochválil Kažimírovu prácu.
Kažimír bol vlani aj predsedom Rady pre hospodárske a finančné záležitosti (ECOFIN). Odborníci poukazujú na fakt, že síce predložil na program rokovania mnohé témy, ale žiaden zo svojich projektov, od európskeho poistenia v nezamestnanosti po boj proti daňovým únikom, nedotiahol do úspešného konca.
Euroskupina je zoskupenie ministrov financií krajín eurozóny, ktorí sa pravidelne stretávajú a vykonávajú politickú kontrolu eura a menovej politiky EÚ. Euroskupina rozhoduje aj pri zriaďovaní záchranných programov pre problémové krajiny a iných dôležitých oblastiach fungovania menovej únie.