Zhruba 3-tisíc účastníkov, ktorí sú považovaní jednak za najvplyvnejších, ale aj najbohatších ľudí na svete, sa stretáva v Davose od utorka a jednou z hlavných tém má byť aj šírenie politického populizmu.
„Lídri musia byť zodpovední a pochopiť, že žijeme vo svete vyznačujúcom sa neistotou, volatilitou a hlbokými transformačnými zmenami. Mnoho ľudí sa ocitlo v zlých životných podmienkach, chcú získať späť zmysel života. Viac ako inokedy znamená politické vedenia prevzatie zodpovednosti. To si vyžaduje odvahu, odhodlanie načúvať ľuďom a čestne vysvetľovať, aktívne vytvárať riešenia a prijímať zodpovedné opatrenia,“ povedal v úvodnom videoprejave k poradí už 47. ročníku Svetového ekonomického fóra jeho predseda Klaus Schwab.
„Vedenie politikov dnes nemôže byť postavené na privilégiách, ale iba na trvalo udržateľnej a úprimnej snahe získať dôveru. Dôveru možno získať, len ak slúžime spoločnosti takým spôsobom, ktorý presahuje osobné záujmy a produkuje hmatateľné výsledky v kľúčových problémoch spoločnosti,“ dodal Schwab.
Na podujatí sa zúčastní tento rok aj čínsky prezident Si Ťin-pching, ktorý ho aj oficiálne otvorí. Čínsky prezident vystúpi s prejavom v Davose v čase, keď sa Čína usiluje získať väčší globálny vplyv a prezentovať sa ako sila stability, stúpenec globalizácie a odporca protekcionizmu.
„Všetci si uvedomujeme, že svet sa v súčasnosti mení na multilaterálnu, multipolárnu, geopolitickú a geoekonomickú stavbu. Čo sa týka ekonomickej moci, Čína sa čoskoro vyrovná Spojeným štátom,“ tvrdí Schwab.
Do Davosu dorazí aj nový generálny tajomník OSN (Organizácia spojených národov) António Guterres. Svoju účasť potvrdila aj britská premiérka Theresa Mayová, ktorá bude s prítomnými hosťami diskutovať najmä o vystúpení Veľkej Británie z Európskej únie, ktoré si Briti tesnou väčšinou zvolili vo vlaňajšom referende.
Účastníci budú hovoriť aj o migračnej kríze, náraste nacionalizmu, opatreniach na urýchlenie oživenia celosvetového hospodárskeho rastu a štvrtej industriálnej revolúcii, ktorá prinesie výrazné zmeny na trhu práce.
Každoročne zaznievajú v Davose prejavy k narastajúcej príjmovej nerovnosti. Práve koncom vlaňajška vyšli na túto tému viaceré nelichotivé štatistiky. Za rok 2016 sa hodnota majetku 500 najbohatších ľudí sveta zvýšila o ďalších 237 miliárd dolárov a dosiahla 4,4 bilióna dolárov. Celosvetovo platí, že asi 60 najväčších boháčov vlastní taký majetok ako chudobnejšia polovica sveta, teda 3,6 miliardy ľudí. Najviac boháčov je v Amerike, ale situácia sa postupne zhoršuje aj v Európe.
Prehlbujúce sa sociálne rozdiely sú faktorom, ktorý ohrozuje nielen hospodársky rast Európy, ale aj jej konkurencieschopnosť. S tým súvisia aj klimatické zmeny, zhoršujúci sa prístup k pitnej vode a starnúca populácia.
Britská mimovládna charitatívna organizácia Oxfam upozornila, že najbohatších desať percent ľudstva produkuje približne polovicu všetkých emisií oxidov uhlíka. Najchudobnejšia polovica ľudstva sa na ich produkcii podieľa len desiatimi percentami. Pritom je najviac ohrozovaná suchom a ďalšími negatívnymi javmi, ktoré sú spájané so zmenami klímy.
Už na vlaňajšom fóre v Davose svetoví experti upozorňovali, že nie sú vylúčené ani nečakané problémy. Napríklad hrozí, že klimatické zmeny zvýšia záťaž pre ekonomiku a následne oslabujúca sa ekonomika skomplikuje boj proti globálnemu otepľovaniu. Medzi ďalšie riziká patrí aj takzvaný „digitálny požiar“, pod ktorým sa chápu kontroverzné informácie rozširované po internete.