Vo svojej novej štúdii to uvádza Svetové ekonomické fórum (WEF), ktorého každoročné zasadnutie sa v oiatok skončilo vo švajčiarskom Davose. Svetoví lídri by preto mali prijať spoločné opatrenia, aby v nadchádzajúcom desaťročí obmedzili chudobu a neistotu.
Priepasť v príjmoch a sociálny rozvrat vlani viedli k politickým zlomom a v tomto roku môžu ďalej vyostriť globálne riziká, píše sa v štúdii nazvanej Správa o globálnych rizikách 2017.
V tohtoročnej štúdii autori vyzdvihujú ako rizikové faktory ekonomickú nerovnosť a politickú nespokojnosť. Najsilnejšie sú navzájom prepojené „riziková dvojica nezamestnanosť alebo (iba) čiastočná zamestnanosť“ a „hlboká sociálna nestabilita“.
Zmena klímy a rastúce ekologické hrozby patria tak ako v minulých rokoch k najväčším rizikám pre globálnu ekonomiku. S podpisom Parížskej dohode svet v tejto oblasti dosiahol v uplynulom roku pokrok, politické zvraty v Európe a v USA ho však ohrozujú, cituje zo štúdie server švajčiarskeho denníka Neue Zürcher Zeitung (NZZ).
Ďalšie náročné úlohy pre ekonomiku a spoločnosť vychádzajú z digitalizácie. Podľa autorov štúdie existuje nebezpečenstvo, že spoločnosť nedokáže držať krok s technologickým pokrokom takzvanej štvrtej priemyselnej revolúcie.
Umelá inteligencia a robotika nových technológií môžu podľa odborníkov priniesť potenciálne najväčšie výhody. Zároveň je tu ale aj najväčšie riziko negatívnych účinkov a najväčšia potreba regulácie. „Bez rozumnej regulácie a rekvalifikácie zamestnancov budú technológie pracovné miesta rýchlejšie ničiť než vytvárať,“ upozorňuje WEF.
Pri príprave správy sa WEF pýtalo zhruba 750 odborníkov po celom svete na riziká z oblasti ekonomiky, politiky, vedy a občianskej spoločnosti.