Mráz vysilil labute, vtáčia chrípka využila príležitosť

V Európe evidujú vyše 1 100 ohnísk vtáčej chrípky, obeťou ktorej sa stalo nielen voľne žijúce vtáctvo, ale v Maďarsku či Holandsku aj obrovské kŕdle hrabavej či vodnej hydiny.

24.01.2017 07:00
mráz, labute, vtáčia chrípka Foto: ,
Silný mráz a skutočnosť, že labute sa na Slovensku premnožili, je pre vtáčiu chrípku dobrá príležitosť. ,,Na jedno riečne rameno v Zlatnej v okrese Komárno, ktoré nezamŕza, v noci prilieta tisíc až dvetisíc labutí!" hovorí Jozef Bíreš, ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy. Snímka je z jazera Veľký Draždiak v Petržalke.
debata

Vtáčia chrípka neobišla ani Slovensko. Do konca minulého týždňa veterinári registrovali síce „len“ 4 ohniská v malochovoch domácej hydiny, ale viac ako 15 medzi voľne žijúcim vtáctvom. „To, že vtáčia chrípka udrela s takou silou, nie je náhoda,“ povedal v rozhovore pre Pravdu Jozef Bíreš, ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy, a vyzval všetkých chovateľov hydiny, aby boli maximálne opatrní.

Naposledy Slovensko zasiahla vtáčia chrípka pred vyše desiatimi rokmi. Prečo sa v tomto roku prejavuje s takou intenzitou, veď drží v šachu farmárov v 21 členských štátoch EÚ?
Na rozdiel od ľudskej chrípky, ktorá je sezónneho typu, prichádza vtáčia v zhruba troj- až päťročných periódach. Posledná vtáčia chrípka bola na Slovensku v roku 2006 v réžii vírusu H5N1. Potom sa objavili ďalšie subtypy ako napríklad prasacia chrípka. Teraz stojí za vtáčou chrípkou subtyp vírusu H5N8, ktorý sa šíri medzi vtáctvom rok až rok a pol. Nákaza prichádza vždy z ázijského alebo afrického kontinentu. Ohniská ležia na trasách, po ktorých migruje sťahovavé vtáctvo. To je u nás hlavným zdrojom vtáčieho vírusu. Prenášajú ho voľne žijúce divé druhy kačíc. Vedci hovoria, že keby sa divé kačice vyšetrili, vari každá má v sebe vírus. Samy kačky sú pritom relatívne odolné. Lenže vírus mení svoju štruktúru a subtyp H5N8 zabíja aj kačky, ale nie v takom rozsahu ako na Slovensku labute. Kačky dokážu s vírusom existovať, ale tým zároveň prispievajú k šírenia chrípky.

Prečo vtáčia chrípka kosí, a nielen na Slovensku, najmä labute?
Pretože sú veľmi citlivé na vírus H5N8 a skutočne hynú vo veľkých množstvách. V Európe už v októbri našli Poliaci a Nemci na jazerných hniezdiskách 50 aj 100 uhynutých vtákov. Prevažne išlo o labute, v menšom počte hynuli volavky a kačky. Labute ničí vtáčia chrípka aj na Slovensku. Ornitológovia to dávajú do súvislosti s tým, že populácia labutí sa na Slovensku premnožila. Možno ide o klasické premnoženie alebo o dôsledok toho, že vtáky v posledných miernych zimách prestali od nás odlietať. Počas tohtoročnej mrazivej zimy sa skoncentrovali v okolí Komárna, Dunajskej Stredy a Nových Zámkov, ktorými preteká Dunaj a je tu dosť vodných plôch – štrkovísk, slepých riečnych ramien. Tieto vody sú preplnené labuťami. Na jedno riečne rameno v Zlatnej v okrese Komárno, ktoré nezamŕza, v noci prilieta tisíc až dvetisíc labutí! Počas mrazov určitá časť kŕdľa ustavične pláva po jazere, aby voda nezamrzla, ďalšia skupina sa letí napásť na pole. Lenže udreli silné mrazy, labute sú vysilené, a to je príležitosť pre vírus.

Dokedy bude územie Slovenska ohrozovať vtáčia chrípka?
Pokiaľ sa vtáctvo nevydá letieť naspäť do svojich tradičných letných území. Prelom februára a marca by mohol priniesť vytúženú zmenu a rapídny pokles výskytu nových ohnísk chrípky. Divé kačice a ostatné sťahovavé vtáky odletia a zostanú tu labute, ktoré prežijú.

Minulý rok bol podľa meteorologických záznamov najteplejší. Súvisí intenzívny prejav vtáčej chrípky s pokračujúcim globálnym oteplením?
Bioklimatické zmeny určite vplývajú na rozšírenie vírusu vtáčej chrípky. Vírus chrípky je špecifický, vníma meniace sa životné prostredie a prispôsobuje sa mu. Vyzerá to, akoby vírus vedel, že príde tuhá zima. Rozširoval sa už od novembra, časť vtáctva možno aj v dôsledku predchádzajúcich teplých zím zostala zimovať na Slovensku. A chrípka má doteraz o hostinu postarané.

Chcete povedať, že vtáctvo akoby sa začalo postupne adaptovať na mierne zimy?
Dá sa to aj tak povedať. Vtáky letiace z chladných oblastí zostali v strede cesty a neleteli ďalej. Maďarsko bolo týmto ich správaním postihnuté ako prvé z južných krajín. Vtáctvo neodletelo, zoslablo v dôsledku zimy aj chrípky, klesol príjem krmiva, čo vyústilo do úhynov. V dôsledku klimatickej zmeny sa vtáctvo začalo správať inak, ako keby to v prírode fungovalo normálne.

Ľudstvo žije s vírusmi od samého začiatku. Za posledné storočie sa spôsob života prudko zmenil a výskumy ukazujú, že sa menia aj vírusy. Na čo by sme mali byť pripravení do budúcna? Nie sú vírusy o povestný krok pred nami?
Pravdaže sú. Musíme si tiež uvedomiť, že vírusy nepoznajú hranice krajín ani svetadielov. Ich rýchlemu rozšíreniu pomáha globalizácia ekonomiky, rozvoj cestovného ruchu a, pravdaže, odveké pravidelné sťahovanie vtáctva. Lenže súčasný svet je poprepájaný množstvom dopravných trás, po ktorých prúdia potraviny, krmivá, samotné zvieratá, ale aj iný tovar. Vírusu pomáhajú aj vietor, búrky. A okrem toho reaguje na všetky zmeny tým, že sa sám mení.

Vtáky neboli navyknuté na takúto silnú zimu, labute sa v obrovských množstvách koncentrujú na jedno miesto aspoň cez noc, a to sú ideálne podmienkyna rýchle šírenie vírusu.

Do akej miery je vtáčia chrípka nebezpečná priamo pre človeka? Môže vírus H5N8 preskočiť na človeka, zmutovať a potom ohrozovať samotných ľudí?
Je šťastím v nešťastí, že pri subtype H5N8 sa zatiaľ nepotvrdilo nakazenie človeka. V Bruseli sme hodnotili rozšírenie vtáčej chrípky v Európe. Minulý týždeň v utorok sa registrovalo vyše 500 ohnísk u domácej hydiny a cez 600 u voľne žijúceho vtáctva. Ani v jednom členskom štáte EÚ nedošlo k nakazeniu ľudí vtáčou chrípkou. Napriek tomu stále hovoríme o potenciálnom nebezpečenstve prenosu infekcie na človeka, pretože vírus možno časom zmutuje a v tom prípade môže nastať nebezpečenstvo pre ľudí. Spomeňme si, že vírus H5N1, ktorý sme v nedávnej minulosti zisťovali u vtáctva, prešiel na človeka. Možné nebezpečenstvo sa vylúčiť nedá. Aj zástupcovia EFSA – Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín, vedeckého poradného orgánu Európskej komisie, pripúšťajú potenciálne riziko. Chvalabohu, doteraz nebolo potvrdené.

Ľudia sa preventívne chránia tým, že kŕdle domáceho vtáctva postihnuté vtáčou chrípkou, často ide o celé farmy, nemilosrdne vybijú. Je to nevyhnutné?
Pri subtype vírusu H5N8 je tento krok nevyhnutnosťou. Ako som vravel, rekombináciu vírusu nemožno vylúčiť. Inak, keď sa vírus H5N8 dostane na farmu, všetky zvieratá uhynú, je mimoriadne agresívny. Do dvoch-troch dní vtáky hynú. Možno prežije zopár. Zatiaľ, poklepem po dreve, sa nám darí držať vírus na dištanc od veľkých komerčných chovov. Keby sa tam dostal, musíme hydinu usmrtiť, a boli by to obrovské ekonomické straty pre chovateľov aj štát. V Maďarsku už zlikvidovali dva milióny kusov hrabavej a vodnej hydiny, hospodárske škody idú do miliónov. Naozaj je na mieste chovy hermeticky uzatvoriť a zabrániť prieniku vírusu H5N8 na farmy.

Nemení vtáčia chrípka pohľad na eko- a biochovy hydiny, kde sa kŕdle kurčiat, kačíc a husí pohybujú vo výbehoch pod holým nebom, a na priemyselný chov – výrobu hydinového mäsa a vajec v uzatvorených priestoroch?
Vtáčia chrípka naozaj mení uhol pohľadu na súčasnú živočíšnu výrobu. Napríklad v Holandsku, ktoré má otvorené systémy chovu nosníc podobne ako Maďarsko, si kladú otázku, čo je vlastne lepšie. Hľadajú možnosti, ako dostať ekochovy hydiny zo zimného obkľúčenia vírusom vtáčej chrípky.

Prihliadajúc na zdravotné i ekonomické riziko treba rozvíjať dva typy chovu hydiny?
Myslím si, že áno a sami Holanďania pri revidovaní bezpečnostných opatrení navrhli, že vyskúšajú na 12 týždňov zatvoriť voľné chovy hydiny, aby vylúčili jej kontakt s voľne žijúcim vtáctvom.

Vari voľné výbehy zastrešia?
Hľadajú spôsob, ako zabrániť prieniku voľne žijúceho vtáctva k hydine. Na farmách majú kryté len hniezda a len jedna tretina kŕdľa má strechu nad hlavou, nedokážu ukryť všetky sliepky naraz. Otvorené kuríny s výbehmi boli reakciou na požiadavku ekologického chovu hydiny a teraz sa objavilo riziko vtáčej chrípky, ktoré treba eliminovať. Musíme byť pripravení na komplikácie, a nielen pri hydine, ale pri všetkých druhoch chovaných zvierat.

Bezpečný ekologický chov sa stáva drahým. Keby aj výbehy prekryli sieťami, môže cez ne prepadnúť trus divej kačice.
To sa, samozrejme, nedá vylúčiť. Do košickej zoo noc čo noc nalietavalo aj sto divých kačíc, k tým čo chovali v zoo. Dôvod bol jednoduchý. Lákalo ich krmivo, tak ako ich láka na hydinové farmy. Pravda, ľahko sa povie uzatvoriť. Sú to obrovské doplnkové náklady. Lenže nemenšie sú aj škody z vybitia infikovaného kŕdľa.

Ako vlastne organizovať poľnohospodársku výrobu? Pre tú doterajšia je typická rastúca koncentrácia zvierat na farmách. Nie je vtáčia chrípka, rôzne druhy iných nákaz akousi odvetou prírody za to, že zvieratá v záujme svojej sýtosti, ale aj zisku z výroby držíme pohromade v obmedzených priestoroch?
Predovšetkým každej chorobe a chrípkovému vírusu obzvlášť sa darí tam, kde je veľká koncentrácia zvierat. Teraz v prírode hynú vtáky aj preto, že neboli navyknuté na takúto silnú zimu, labute sa v obrovských množstvách koncentrujú na jedno miesto aspoň cez noc, a to sú ideálne podmienky na rýchle šírenie vírusu. A to isté sa deje, keď choroba vnikne na farmu. Máme aj dvestotisíc nosníc na jednej farme, vtáčia chrípka by tu mohla narobiť naozaj masaker. Preto vravím, že farmy treba pred vtáctvom hermeticky uzavrieť.

Dá sa to?
Musí sa to urobiť. V Dvoroch nad Žitavou zakázali zamestnancom hydinovej farmy aj korčuľovanie na jazere, lebo sú tam labute. Aj takýmto opatrením možno minimalizovať riziko. Veľké chovateľské firmy dávajú podmienku svojim pracovníkom, že nemôžu doma chovať zvieratá, ak robia na hydinovej farme. Kompenzujú im to naturálnymi odmenami – vajíčkami, hydinou, ošípanými. Na jednej farme v Dunajskej Strede dostanú ošetrovatelia dve ošípané zadarmo, ale nesmú doma chovať ošípané. Moderná živočíšna výroba začína nadobúdať podobu práce v obrovskom laboratóriu. Pri vstupe na farmu sa treba osprchovať, prezliecť. Tu sa črtá odpoveď na to, kam smerujeme.

Je to správna cesta? Vinári vravia, že musia s pokorou prijať údery, ktoré rozdáva príroda. Nechýba modernej poľnohospodárskej výrobe mravný, etický rozmer?
Poľnohospodárstvo je odvetvie, ktoré bolo, je a zostane mimoriadne späté s prírodou. Každý farmár, pestovateľ a chovateľ zvierat by sa mal voči prírode správať s rešpektom, nezabúdajme, že sami sme súčasťou prírody. Pokiaľ budeme ničiť prírodu, oplatí nám to rovnakou mincou. Možno aj táto vtáčia chrípka, subtyp H5N8 je reakciou na to, ako ľudstvo, my sami sme doteraz žili a žijeme. Ľudia narušili hniezdiská pri migrácii sťahovavého vtáctva, aj preto nedokážu niektoré sťahovavé vtáky doletieť tam, kam majú namierené. Migračné trasy vtáctva sú narušené. Mali by sme sa nad svojím správaním zamyslieť, pokiaľ nie je neskoro. Žiaľ, viac sa vidia ekonomické ciele, ktoré určujú naše správanie, vrátane veľkých záberov úrodnej pôdy pre priemyselné parky, vrátane obrábania pôdy, pestovania plodín a chovu zvierat. Príroda nám aj prostredníctvom vtáčej chrípky odkazuje, aby sme konali rozumnejšie – voči nej i nám samým.

Neprešla vás chuť na hydinu?
Nie. Radím nakupovať potraviny v obchodnej sieti, od slovenských dodávateľov, farmy aj bitúnky sú pod kontrolou veterinárov.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #chrípka #vtáčia chrípka #vtáky #veterinári #Jozef Bíreš