Zamestnávatelia si tieto podmienky mohli dovoliť v čase, keď boli pred podnikmi zástupy záujemcov o robotu. Pri poklese nezamestnanosti pod deväť percent sa však situácia otočila a voľných ponúk pribudlo. V prípade robotníckych profesií sú v podnikoch veľké tlaky na rast miezd.
Už vlani najrýchlejšie v krajine rástli práve platy robotníkov. Ich priemerná základná mzda sa podľa portálu platy.sk zvýšila najviac za posledných šesť rokov, a to o 6 percent na 652 eur v hrubom. Mnohí ľudia najmä na východe a juhu stredného Slovensku môžu stále len snívať aspoň o priemernom plate v krajine. Ten vlani presiahol 900 eur. Odborári spolu s vládou však tlačia na to, aby mzdy vo fabrikách išli hore razantnejšie. O raste miezd až o 16 percent aktuálne rokujú s vedením odborári v bratislavskom Volkswagene. V žilinskej Kii Motors Slovakia zas navrhujú v tomto roku zvýšiť platy o 10 percent a rovnakú predstavu majú aj zástupcovia zamestnancov v trnavskom PSA Peugeot Citroën.
Odborári sú ochotní za vyššie platy viac štrajkovať. Výsledkom nedávneho trojdňového štrajku bolo zvýšenie platov o 4,5 percenta v spoločnosti PPS Group Detva. "Dobré ekonomické výsledky domácich firiem konečne umožňujú odborom otvoriť rokovania o razantnejšom zvyšovaní platov,“ povedala Monika Uhlerová, viceprezidentka Konfederácie odborových zväzov SR.
Vláda nedostatok pracovných síl odmieta riešiť uvoľnením pravidiel pre zamestnávanie ľudí zo zahraničia. Pri dostatku cudzincov by firmy s platmi nemuseli ísť natoľko hore. Vláda zároveň ponúka zamestnávateľom ľudí, ktorí dlhodobo nepracujú, a to obmedzovaním sociálnych dávok, ako aj vyššími dotáciami na rekvalifikáciu. „Pokiaľ by fenomén nedostatku pracovných síl viedol k zvyšovaniu miezd, bol by to fakt, ktorý by sme vítali,“ povedal v piatok na výjazde v Malackách premiér Robert Fico.
Zamestnávatelia však upozorňujú najmä na fakt, že až polovica z ceny práce zamestnanca putuje na daniach a odvodoch štátu. Minulá Ficova vláda odvody znižovala pre ľudí s nízkym a so stredným príjmom, ale súčasný koaličný kabinet reformu postupne utlmuje.
Štát plánuje tlačiť na zvyšovanie platov razantnejším zvyšovaním minimálnej mzdy. "Považujeme za dôležité, aby sa ľuďom viac oplatilo pracovať, ako poberať sociálne dávky a aby si ľudia príjmom zo zamestnania vedeli zabezpečiť dôstojné podmienky na život. Vláda preto v roku 2017 zrýchli tempo rastu minimálnej mzdy tak, aby mohla prekročiť hranicu 500 eur už 1. januára 2019,“ povedal hovorca ministerstva práce Michal Stuška. V tomto roku je hrubá minimálna mzda na úrovni 435 eur za mesiac. V čistom tak približne 100-tisíc ľudí pracujúcich za minimálny plat zarobí okolo 374 eur za mesiac.
Kolektívne zmluvy sa rozšíria
Odbory plánujú v tomto roku pre zamestnancov vybojovať rekordný rast platov aj za cenu štrajkov. "Vo väčšine podnikov sú naše skúsenosti také, že firmy sa so svojimi zamestnancami nechcú deliť o rastúce zisky a jedine hrozba štrajku prinúti vedenie podniku k razantnejšiemu zvyšovaniu platov,“ povedal šéf OZ Kovo Emil Machyna. OZ Kovo zastrešuje desaťtisíce slovenských zamestnancov pracujúcich v desiatkach domácich fabrík pôsobiacich v odvetví automobilového, elektrotechnického, strojárskeho, hutníckeho priemyslu a verejnej cestnej dopravy.
V jednotlivých odvetviach slovenskej ekonomiky môžu v tomto roku naštartovať rast platov aj kolektívne zmluvy vyššieho stupňa. V elektrotechnickom priemysle napríklad odbory navrhujú 8-percentný rast tarifných platov. Po tom, čo sa odborom podarí nájsť kompromis so Zväzom elektrotechnického priemyslu, sa dohodnutý rast miezd bude vzťahovať na väčšinu firiem pôsobiacich v tomto odvetví domácej ekonomiky. "Žiaľ, v minulosti si niektoré firmy našli spôsob, ako obísť zákon a nezvýšiť ľuďom platy. Preto s vládou momentálne rokujeme o zmenách v zákone s cieľom presadiť platnosť kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa na čo najviac firiem,“ dodal Machyna. Navrhované zmeny tiež majú zastaviť osekávanie výhod kolektívnych zmlúv zriadením vedeniu naklonených odborov.
Z čašníka frézar
Zástupcovia najväčších personálnych agentúr v tomto roku počítajú s priemerným rastom platov o 4 až 5 percent. "Hoci zamestnanosť by v tomto roku mala rásť pomalším tempom než v roku 2016, rast miezd by sa mal ešte zvýšiť. Dôvodom bude prehlbujúci sa nedostatok dostupnej pracovnej sily. Dá sa preto očakávať, že priemerné platy by sa mohli medziročne zvýšiť až o takmer 4 percentá,“ povedala Jana Mesárová, výkonná riaditeľka personálnej agentúry McROY Jobliner. Na razantnejší rast platov sa môžu tešiť hlavne kvalifikovaní zamestnanci. Podľa aktuálneho prieskumu personálnej agentúry Manpower nedostatok odborníkov hlási až 44 percent domácich podnikov. "Firmy si už začali preťahovať kvalifikovaných zamestnancov ponukou vyšších platov. V roku 2017 by tak priemerné mzdy mohli vzrásť o 5 percent,“ odhadla Jaroslava Rezlerová, generálna riaditeľka personálnej agentúry Manpower Group.
Preťahovanie skúsených zamestnancov zároveň zvyšuje ochotu firiem o zaškolenie nových zamestnancov. V mnohých podnikoch sa dnes učia obsluhovať stroje ľudia v minulosti pracujúci v reštauračných a hotelových službách. "Som vyučený čašník a už viac ako rok frézujem súčiastky. Prácu mi dohodil kamoš po tom, čo sa majiteľ každého zamestnanca pýtal, či nevie o niekom spoľahlivom, kto zostane vo firme po tom, čo ho naučia všetko potrebné,“ povedal Martin zo Žiliny. Ten v miestnej firme pol roka vyrába na základe jedného výkresu stále dookola tú istú súčiastku. "Za deň mám vyrobiť 60 kusov. V podstate furt robím to isté. Ako uchytiť železo a správne nastaviť stroj, som sa naučil za pár dní,“ dodal. Mesačne v čistom zarobí od 700 do 800 eur.
Najslabšie platy: Predavač a farmár
"Podniky pôsobiace v horšie platených odvetviach sú nútené zvyšovať mzdy, aby fluktuáciu aspoň čiastočne zmiernili. Preto mzdy pomerne rýchlo rastú v odvetviach ako pôdohospodárstvo, lesníctvo, hotely a reštaurácie a podobne. Platy sú tu však pomerne nízke a nedosahujú ani zďaleka úroveň priemernej mzdy,“ uviedla Mesárová. Firmy už tradične v roku 2017 počítajú s dynamickým rastom platov v priemyselnej výrobe, energetike, doprave, logistike a IT sektore.
So slabším rastom platov musia počítať predavači v obchodoch. "Najnižší rast miezd očakávame vo veľkoobchode a maloobchode, kde aj kvôli automatizácii nástupu predaja cez internet klesá počet pracovníkov. Navyše, k skokovému navýšeniu miezd v maloobchode došlo už v minulom roku,“ uviedla Mesárová. "Najmenšie nárasty očakávame v poľnohospodárstve, ťažobnom priemysle a všeobecne na pozíciách administratívnej podpory,“ uviedla zase Rezlerová.
Medzi odbormi a zamestnávateľmi aktuálne prebiehajú aj rokovania o sektorovej minimálnej mzde. Podľa predstáv odborov by vyššie minimálne platy mohli mať napríklad ľudia pracujúci v prosperujúcom automobilovom priemysle. Firmy, naopak, navrhujú nižšiu minimálnu mzdu pre odvetvia ekonomiky s malou pridanou hodnotou. Podľa podnikov totiž na jednoduché pomocné práce je súčasná minimálna mzda v mnohých prípadoch príliš vysoká a jej zníženie by umožnilo vytvorenie nových pracovných miest. "Čo sa týka prebiehajúcich rokovaní s odbormi, pre nás je najdôležitejšie nájsť dohodu mechanizmu pevného zvyšovania minimálnej mzdy. V súčasnosti totiž každý rok o výške minimálnej mzdy rozhodne vláda. Keďže ide o vopred neznámu sumu, mnohé podniky nevedia vopred plánovať svoje mzdové náklady, a to je pre nás vážny problém,“ uzavrel tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták.