Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Pre slovenskú dedinu bolo po štyri povojnové desaťročia typické samozásobovanie. Prvé roky po kolektivizácii boli obchody s potravinami viac prázdne ako plné a vidiečania si zlepšovali jedálny lístok chovom domácich zvierat.
Keď sa družstvá postavili na nohy, dostávali družstevníci okolo 12 metrákov obilia v podobe naturálnych odmien, čo ľudí povzbudzovalo k chovu ošípaných. Jedna domácnosť mohla vychovať aj štyri ošípané. A to už bola významná produkcia mäsa, ktorá zlepšila rodinný rozpočet nielen vidiečanov, ale aj mladých rodín v meste.
Po roku 1990 sa tento model zhruba v priebehu jedného desaťročia začal rozpadať. Dostal hneď niekoľko rán. Družstvá začali obmedzovať živočíšnu výrobu, pričom prvé sa zatvárali farmy ošípaných. Tým sa minul zdroj lacných odstavčiat.
Po roku 2000 ovládli trh s potravinami obchodné reťazce. Jedným z lákadiel pre ich zákazníkov sa stali akciové predaje hydiny a bravčového mäsa. Ľudia si rýchlo spočítali, že doma sa už vlastne prestáva oplácať chov zvierat.
A do hry vstúpila aj výmena generácií. Sociológ Stanislav Buchta, ktorý sa dlhodobo zaoberá demografickými, sociálnymi a ekonomickými zmenami na vidieku, hovorí, že dospievajúce deti odmietli praktizovať životný štýl svojich rodičov či starých rodičov.
"Pravidelná starostlivosť o chov sliepok, husí, kačíc či ošípaných mladých obťažovala, nemali na ňu čas, pretože sa sústreďovali na svoje hlavné zamestnanie. Do domácnosti vstúpili počítače, internet a prioritou, ako využiť voľný čas, už nebola úžitková, ale okrasná záhrada.“
Napriek týmto zmenám sa samozásobenie z vidieka úplne nestratilo. Oproti minulosti sa však výrazne scvrklo. Stanislav Buchta upozorňuje, že sa mu venujú predovšetkým dôchodcovia, ktorí majú na rozdiel od zamestnaných mladých ľudí viac voľného času.
Sociológ uvádza, že v roku 2014 sa vyrobilo ešte 9 000 ton hydiny v domácnostiach, čo bolo 12 percent z celkovej domácej výroby. Ale kačíc to bolo len 0,8 percenta alebo 144-tisíc kusov, husí iba 9 000, čo pokrývalo len 0,1 percenta domácej čistej výroby.
Samozásobenie zachraňovala produkcia ošípaných, keď sa doma podľa zistení Štatistického úradu vyrobilo 10 681 ton ošípaných. Hoci pre posledné obdobie je príznačný zvýšený dopyt po tradičných potravinách, nemožno podľa Buchtu očakávať výraznú hromadnú expanziu domácky založených hospodárstiev. Predpokladá, že skôr sa budú rozvíjať podnikateľsky orientované farmy registrovaných fyzických osôb.
"Zrejmý je trend k profesionalizácii tejto skupiny individuálnych farmárov. Pôvodný, značne priestorovo rozptýlený a celoplošný charakter samozásobiteľstva sa postupne pretransformoval do menšej priestorovej rozptýlenosti, s vyššou ekonomickou efektívnosťou a vyprofilovanosťou týchto aktivít,“ načrtáva aktuálny stav Stanislav Buchta.