Tzv. Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo (TTIP) je aj podľa Trumpovho poradcu Petra Navarru už minulosťou. Navarro vyhlásil rozhovory o voľnom obchode medzi Spojenými štátmi a úniou za mŕtve a za hlavného vinníka označil Nemecko.
Navarro, ktorého Trump vymenoval na čelo Národnej rady pre obchod pri Bielom dome, denníku Financial Times povedal, že Nemecko využíva silne podhodnotené euro, aby získalo konkurenčnú výhodu oproti USA, ale aj oproti zvyšku únie. Euro podľa neho funguje ako „tichá nemecká marka“.
Paradoxne vlani v lete aj vtedajší nemecký vicekancelár a minister hospodárstva Sigmar Gabriel povedal, že rozhovory o TTIP v podstate skrachovali, len si to nikto nechce priznať. Nevýhody TTIP vnímajú aj viaceré európske štáty s tým, že podľa nich americké korporácie tlačia Európu do kúta. Francúzsky štátny tajomník pre vonkajší obchod Matthias Fekl ešte vlani povedal, že v tomto stave Francúzsko dohodu nepodpíše. „Pre Európu to nie je vôbec dobrá dohoda,“ povedal Fekl v rádiu Europe 1. Francúzsky premiér Manuel Valls neskôr varoval, že dohoda by mohla stroskotať, ak sa nevyhovie francúzskym žiadostiam na ochranu zdravia a životného prostredia. Slovensko nateraz k dohode TTIP výhrady nemá a podporuje ju. Rovnako tak aj nemecká kancelárka Angela Merkelová.
Komisia verí v zmenu Trumpovho postoja
Komisárka pre obchod Cecilia Malmströmová o obchodný zástupca USA Michael Froman v polovici januára tohto roka zverejnili spoločné hodnotenie pokroku v rokovaniach o TTIP, ktoré sa začalo ešte v júli roku 2013. „EÚ robí všetko, čo je v jej silách, aby dosiahla vyváženú, ambicióznu a vysokoštandardnú dohodu o TTIP s jasnými prínosmi pre občanov, miestne komunity a podniky. Ako ukazuje toto zhrnutie, dosiahli sme značný a hmatateľný pokrok. Teším sa na rokovania s novou administratívou USA o budúcnosti transatlantických obchodných vzťahov,“ povedala Malmströmová.
Komisia tvrdí, že sa dosiahli pokroky vo všetkých oblastiach, ktoré boli predmetom rozhovorov, konkrétne v oblasti lepšieho prístupu na trhy pre spoločnosti z EÚ a USA, v oblasti zjednodušenia technických predpisov bez toho, aby sa znížili normy, a v oblasti globálnych pravidiel obchodovania vrátane trvalo udržateľného rozvoja, práce a životného prostredia a kapitoly venovanej menším podnikom.
„Okrem bodov, na ktorých sme sa zhodli, sú v správe uvedené aj oblasti, v ktorých je potrebné vynaložiť veľké úsilie na vyriešenie rozdielnych pozícií vrátane zlepšenia prístupu na trhy s verejným obstarávaním, poskytnutia silnej ochrany investícií, ktorá zachováva právo regulovať, ako aj vrátane nájdenia spoločného prístupu k otázke obchodných značiek a zemepisných označení,“ komentovala Malmströmová.
„V novembri 2015 komisia predložila nový návrh s cieľom nahradiť zastaraný model urovnávania sporov medzi investorom a štátom moderným a transparentným systémom investičných súdov, ktorý účinne chráni investície a súčasne v plnej miere zachováva právo vlád regulovať,“ dodala Malmströmová. Práve toto je oblasť, ktorú najviac kritizujú európski odborári. Podľa nich bude po novom môcť zahraničný investor žalovať vlády za škody, ktoré mu spôsobili ich kroky. Tento systém urovnávania sporov zvýhodňuje zahraničných investorov pred domácimi podnikateľmi.
Čo by priniesla TTIP?
Európska komisia na svoje internetovej stránke poukazuje len na výhody zóny voľného obchodu, ktoré má priniesť. „TTIP má potenciál zvýšiť ekonomický rast oboch ekonomík, jednak americkej aj európskej. EÚ si má ročne polepšiť o 119 miliárd eur ročne, čo predstavuje v priemere 545 eur viac pre jednu európsku domácnosť. Americká ekonomika by si mala polepšiť o 95 miliárd eur ročne, čo je 655 eur pre americkú domácnosť,“ tvrdí komisia. TTIP má podľa komisie čiastočne alebo úplne zrušiť clá, ako aj kvóty na dovoz jednak pre americkú, jednak pre európsku stranu, čo umožní viacerým produktom, doteraz zaťažených regulatórnou záťažou, viac expandovať.
Napríklad americkí výrobcovia automobilov nebudú musieť vykonávať zmeny pred predajom do krajín únie, čo znižuje náklady a čas uvedenia na trh. Na strane EÚ výrobcov automobilov sa očakáva, že zvýšia vývoz do USA o 149 percent v nasledujúcich rokoch. Komisia očakáva, že TTIP zníži ceny produktov vo viacerých sektoroch.
Odborníci a verejnosť na druhej strane vyčítajú, že dohody medzi USA a EÚ a Kanadou a EÚ sú netransparentné. Vyjednávania sa v posledných rokoch odohrávali do značnej miery za zatvorenými dverami, aj keď komisia považuje rokovania za najtransparentnejšie v histórii medzinárodných dohôd. Existujú obavy z prílevu geneticky modifikovaných potravín z USA do Európy. V dokumente sa priamo geneticky modifikované plodiny nespomínajú, používa sa termín „moderné poľnohospodárske postupy“, ktorých súčasťou je i genetická manipulácia. V USA je až 70 percent potravín geneticky modifikovaných.
Hrozí zníženie štandardov bezpečnosti potravín a ochrany životného prostredia. Kritici sa obávajú o pracovné miesta, keďže liberalizácia obchodu prináša novú konkurenciu, s ktorou by mohli mať niektoré podniky alebo sektory problém vyrovnať sa. Viaceré európske vlády poukazujú na hrozbu oslabenia právomoci regulátorov. Tí európski uplatňujú princíp predbežnej opatrnosti. Produkt dodajú na trh, len ak sa preukáže, že nie je zdraviu škodlivý. V USA však platí, že pokiaľ sa nepreukáže, že je produkt zdraviu škodlivý, smie sa predávať.
„Spojené štáty americké doteraz neratifikovali šesť z ôsmich hlavných pracovných noriem Medzinárodnej organizácie práce vrátane dohody o slobode združovania a práva na kolektívne vyjednávanie. Kde je záruka, že nebude týmto ohrozený európsky sociálny model, že nebudú spochybňované práva pracujúcich?“ pýtajú sa odborári.
Američania doteraz v negociačnom procese takisto tlačili na Európu, aby v budúcnosti nemali krajiny EÚ výlučné právo používať špecifické názvy vín, vrátane Tokaja vyprodukovaného na Slovensku či francúzskeho burgundského. Týka sa to aj liehovín, napríklad označenia Spišská borovička či francúzskeho koňaku. Inak Washington podľa dokumentov hrozil, že zablokuje exportné úľavy pre európsky automobilový priemysel.
Trump je v dohodách nekompromisný
Už prvý deň po nástupe do úradu prezidenta podpísal Trump exekutívny príkaz o odchode Spojených štátov z Transpacifického partnerstva (TPP). Túto obchodnú dohodu 12 tichomorských krajín uzavrela pred rokom vláda bývalého amerického prezidenta Baracka Obamu, Kongres USA však dokument ešte neratifikoval. Ekonómovia už dlhodobo upozorňujú na hrozbu protekcionizmu a negatívnych dosahov na americkú aj európsku ekonomiku.
„Európske podniky budú mať náročnejší prístup na americký trh a hlavne budú vyzvané k tomu, aby v USA postavili továrne, ak tam budú chcieť predávať. Náklady na pracovníkov v Spojených štátoch sú však veľmi vysoké, takže zisky zahraničných firiem, ktoré tam budú pôsobiť, poklesnú,“ povedal ekonóm spoločnosti Finlord Boris Tomčiak.
Pre USA je podľa jeho slov Trumpova politika nepriaznivá v tom, že iné krajiny nastavia protiopatrenia. Už aj Európska únia ukázala svoje zbrane, keď v minulom roku prikázala americkým firmám v Írsku, aby doplatili dane. Toto daňové opatrenie malo aj politické súvislosti.
„Dá sa povedať, že Trump môže rozpútať tretiu svetovú vojnu, ktorá sa však nebude odohrávať niekde v zákopoch, ale v obchodných zmluvách a investičných vzťahoch,“ dodal Tomčiak.
Pripravovaná dohoda TTIP medzi USA a Európskou úniou
- TTIP má čiastočne alebo úplne zrušiť clá, ako aj kvóty na dovoz jednak pre americkú, jednak európsku stranu
- V priebehu niekoľkých rokov by mal vzrásť hrubý domáci produkt EÚ o 100 miliárd eur, rovnako tak aj USA
- TTIP by otvorila nové obchodné príležitosti aj pre slovenských podnikateľov
- Dohoda medzi USA a EÚ je netransparentná, vyjednávania prebiehajú do značnej miery za zatvorenými dverami
- Existujú obavy z prílevu geneticky modifikovaných potravín z USA do Európy
- Hrozí zníženie štandardov bezpečnosti potravín a ochrany životného prostredia
- Obavy o pracovné miesta, keďže liberalizácia obchodu prináša novú konkurenciu, s ktorou by mohli mať niektoré podniky alebo sektory problém vyrovnať sa
- Nový systém urovnávania sporov medzi štátom a investorom – zahraničný investor môže žalovať vládu za škody, ktoré mu spôsobili jej kroky. Tento systém urovnávania sporov zvýhodňuje zahraničných investorov pred domácimi podnikateľmi
- Hrozba oslabenia právomoci regulátorov. Tí európski uplatňujú princíp predbežnej opatrnosti. Produkt dodajú na trh, len ak sa preukáže, že nie je zdraviu škodlivý. V USA však platí, že pokiaľ sa nepreukáže, že je produkt zdraviu škodlivý, smie sa predávať.