Keďže na každom doklade získava štát 20 percent vo forme DPH, výška podpory tak po novom dosahuje reálnych 20 namiesto pôvodných 10 percent. Certifikované a kvalitné zateplenie budov tak nielen že môže znížiť náklady na vykurovanie až o 50 percent, ale malo by tiež prispieť k lepšiemu výberu daní.
Novela, ktorú vláda schválila ešte minulý týždeň v stredu, by mala priniesť aj rozšírenie použitia tohto príspevku na úhradu výmeny zdroja tepla, čiže pokrytie nákladov spojených s kúpou napríklad účinnejšieho kotla či tepelného čerpadla. Taktiež by malo ministerstvo po novom zverejňovať technické parametre takéhoto zdroja tepla a evidenciu podporených rodinných domov, aby nedošlo k zdvojeniu financovania napríklad vďaka dotácii z programu Zelená domácnostiam, ktorý ide cez eurofondy.
Program na zatepľovanie sa upraví aj v ďalších ukazovateľoch. Zjednodušiť sa má administratíva. Napríklad pri podaní žiadosti o príspevok od manžela sa už nemá vyžadovať splnomocnenie manželky. Zároveň by malo dôjsť k zväčšeniu maximálnej plochy podporených viacpodlažných rodinných domov z 250 m² na 300 m². Pri prízemných domoch bol limit 150 m². Tieto návrhy sa po schválení vládou SR dostanú na rokovanie NR SR. Novela zákona o energetickej efektívnosti by mala nadobudnúť účinnosť k 1. júnu 2017. Podmienkou na dotáciu je kompletné zateplenie domu vrátane strechy, podláh, výmeny okien a zateplenia stien.
Vláda prostredníctvom ministerstva dopravy a výstavby v minulom roku realizovala dve kolá programu na podporu zatepľovania RD. Prvé trvalo od marca do apríla, druhé od júna do júla. V prvom kole sa počítalo s tisíc žiadosťami, zaregistrovali 230 elektronických žiadostí, ale len 134 žiadostí v listinnej podobe, i keď to bola základná požiadavka. Nateraz boli priznané financie 11 žiadateľom po realizácii zateplenia rodinného domu, a to vo výške cez 46-tisíc eur. Príspevok bol rezervovaný tiež pre 41 žiadateľov na účely následného zateplenia RD úhrnne vo výške maximálne 266,5 tisíca eur. Pri 57 žiadostiach bolo konanie zastavené pre nedoplnenie chýbajúcich dokumentov a pri 25 žiadostiach bolo rozhodnuté o nepriznaní príspevku pre nesplnenie zákonných požiadaviek.
Čo sa týka druhého kola, ktoré sa konalo v lete minulého roka, záujem o informácie bol opätovne veľký. Ani tentoraz sa však nepodarilo naplniť ustanovený limit, teda 500 žiadostí. Elektronicky bolo zaevidovaných okolo 90 žiadostí, v listinnej podobe ich prišlo 62. Z tohto počtu bolo 5 žiadateľom vyhovené a priznané financie v celkovej výške viac ako 22-tisíc eur. Sumu vo výške maximálne 253 500 eur majú na účely následného zateplenia rodinného domu zarezervovanú 39 žiadatelia. Pri 11 žiadostiach už bolo konanie zastavené pre nedoplnenie chýbajúcich dokumentov, resp. stornovanie žiadosti a pri 6 žiadostiach vydalo ministerstvo rozhodnutie o neposkytnutí príspevku pre nesplnenie zákonných podmienok.
Ďalšie kolo tohto dotačného programu sa očakáva na jar tohto roku, pričom podľa aktuálne schváleného materiálu sa suma dotácie na roky 2017 až 2019 oproti minulému roku meniť nebude, zostáva na sume 30,184 milióna eur. Podľa novely si zateplenie rodinného domu vyžaduje výdavky, ktoré vo vzťahu k veľkosti rodinného domu, kvalite a rozsahu zateplenia môžu predstavovať výdavky domácnosti vo výške zhruba 15– až 20-tis. eur.
Realita pri dotáciách na zatepľovanie zatiaľ zaostáva za očakávaniami. Vzhľadom na objem predpokladaných výdavkov zo štátneho rozpočtu môže program podporiť asi 4 600 domácností v rodinných domoch ročne.
Odborníčka na zatepľovanie: Výsledky sa dostavia
Desiatky zateplených domov vďaka dotáciám namiesto očakávaných tisícov štatisticky nevyznieva dobre. Odborníčka na zatepľovanie to tak nevníma a upozorňuje, že je dobré, že program núti obnovovať domy kvalitne. Jeho cieľom je, aby desaťročný dom po rekonštrukcii spĺňal parametre nízkoenergetického domu.
„Ja môžem len vyjadriť sklamanie, že sa veľmi negatívne interpretuje tento výsledok. Treba si uvedomiť, že platná legislatíva pri schválení finančných prostriedkov požaduje nielen to, že sa má urobiť výmena okien, zatepliť obvodový a strešný plášť, ako aj zatepliť vnútorné deliace konštrukcie medzi vykurovanými a nevykurovanými priestormi. Navyše treba tiež uskutočniť hydraulické vyregulovanie vykurovacieho systému,“ povedala pre denník Pravda Zuzana Sternová, riaditeľka Technického a skúšobného ústavu stavebného a predsedníčka Združenia pre zatepľovanie budov. Podľa nej je preto legitímne pri zatepľovaní požadovať projektovú dokumentáciu a stavebné povolenie, keďže to predpisuje zákon ešte z roka 1976. Pri zatepľovaní totiž ide o zmenu vzhľadu a parametrov budovy, pričom pri významnej obnove aktuálna legislatíva požaduje, aby projektant preukázal predpoklad splnenia minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov.
Toto všetko podľa nej spadá pod definíciu významnej obnovy budov, problémy však spôsobila legislatívna skratka, používaná pri komunikácii s verejnosťou. V dôsledku zjednodušenia komunikácie tak mnoho majiteľov zistilo, aký rozsah prác musia pre získanie dotácie realizovať, až pri samotnom podaní žiadosti. „Zo zákona tiež vyplýva povinnosť vlastníka zabezpečiť energetický certifikát. Tento ďalší náklad je zrejme dôvod, prečo sa na Slovensku, čo sa týka zrealizovaných významných obnov budov, pri bytových domoch približujeme k 50 percentám z celkového množstva, pričom pri rodinných domoch je to niečo nad 30 percent,“ dodala Sternová.
Podľa nej aktuálne podmienky udelenia dotácie vo svojej podstate navodzujú majiteľov rodinných domov, ako majú správne konať a dodržiavať zákony, nabáda ich to ku kvalite, keďže vyžadujú účtovné doklady a certifikáty vydávané licencovanými subjektmi, čo vo finále prispieva aj k zlepšeniu bilancie štátneho rozpočtu.