Európska únia stojí tento rok pred kľúčovými voľbami v Holandsku, vo Francúzsku a v Nemecku. Tie určia smer, ktorým sa bude spoločný európsky blok v najbližších rokoch uberať. Rizikom je víťazstvo populistických strán, ktoré majú síce páčivé predvolebné programy, v skutočnosti sú však neuskutočniteľné.
„Populistickí politici ponúkajú zjednodušené a na prvý pohľad príťažlivé riešenia rôznych problémov, ktoré však životnú úroveň v konečnom dôsledku zhoršia. Nasledujúcich 12 mesiacov čaká obzvlášť Európu séria dôležitých volieb, čo zvyšuje neistotu práve pre riziko posilnenia pozície antisystémových strán pri stále krehkom ekonomickom raste a pri nemožnosti politiky Európskej centrálnej banky ťahať donekonečna ,káru' bez väčšieho reformného úsilia,“ skonštatoval analytik J&T Banky Stanislav Pánis.
Aj slovenskí vládni analytici v rámci novej makroprognózy poukazujú na riziká, ktoré môžu negatívne ovplyvniť dobre našliapnuté slovenské hospodárstvo. „Negatívnymi rizikami prognózy sú nejasný politický výhľad v Európe (voľby v Holandsku, vo Francúzsku, v Nemecku), tvrdší brexit (vystúpenie Veľkej Británie z Európskej únie) a nástup protekcionizmu vo svetovom obchode,“ tvrdí rezort financií. Protekcionizmus postupne zavádza novozvolený americký prezident Donald Trump. „Nejasnosť najbližších politických krokov nateraz znemožňuje kvantifikovať veľkosť týchto rizík. Riziko tiež predstavuje nestabilita bankového sektora v Taliansku,“ doplnil rezort financií.
Najväčšie ekonomicko-politické riziká roku 2017
- Nárast populizmu a extrémizmu.
- Výsledky parlamentných volieb v Holandsku a Nemecku a prezidentských volieb vo Francúzsku.
- Zavedenie protekcionizmu vo svete spusteného americkým prezidentom Donaldom Trumpom.
- Bankrot zadlžených talianskych bánk.
- Narastajúci dlh Grécka a potreba ďalšej finančnej pomoci.
Nemecko bez prekvapení?
Nemecko, ktoré je kľúčové aj z pohľadu vývoja slovenskej ekonomiky, by v prípade parlamentných volieb na jeseň tohto roku nemalo priniesť nejaké prekvapenie.
„Obaja najvážnejší kandidáti na post kancelára, Angela Merkelová aj Martin Schulz, majú takmer totožnú politiku. Situáciu by mohlo skomplikovať až prípadné Schulzovo víťazstvo, ktorý okrem iného povedal, že americký prezident Donald Trump je problém pre celý svet. V takom prípade by malo problém najmä Nemecko, ktoré je na mnohých frontoch závislé od spolupráce s USA,“ myslí si analytik Trim Broker Ronald Ižip.
Vlani bolo práve Nemecko najväčším obchodným partnerom USA. Z vývozu profituje najmä nemecký automobilový priemysel. Ten je veľmi previazaný so Slovenskom, keďže automobilky pôsobiace u nás vyvážajú najmä do Nemecka a ďalších európskych krajín. Podľa prepočtov Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií skončilo v Nemecku v roku 2015 až 90 percent karosérií zo Slovenska. Takisto až tretina u nás vyrobených kotlov na ústredné kúrenie končí v tejto krajine.
„Nemecko je obchodne veľmi previazané so Slovenskom, pretože je naším najvýznamnejším obchodným partnerom. Ak sa nebude dariť Nemcom, poškodí to aj slovenskú ekonomiku,“ povedal ekonóm spoločnosti Finlord Boris Tomčiak.
Holanďania budú prví
Holandsko čakajú parlamentné voľby 15. marca. Popularita holandského politika Geerda Wildersa a jeho strany PVV, ktorý je hlavným nástrojom antieurópskych nálad v krajine, pritom v ostatných mesiacoch výrazne rastie a aktuálne sa PVV bije o pozíciu najpopulárnejšej politickej strany s konzervatívno-liberálnym hnutím VVD.
„Stále je však ďaleko od dosiahnutia absolútnej väčšiny v parlamente. Navyše takzvané štandardné strany v Holandsku už avizovali, že nebudú chcieť vytvoriť koalíciu s Wildersom. Ak by sa tak aj stalo, sotva sa koalícia dohodne na vypísaní referenda o vystúpení z eurozóny či zo samotnej EÚ. Iste, opatrnosť je vzhľadom na prekvapujúce výsledky referenda o brexite a po víťazstve Donalda Trumpa potrebná. Do volieb však ostáva ešte stále určitý čas a nálada sa môže zmeniť, ale v základnom scenári možno očakávať, že PVV bude udržaná na uzde,“ myslí si Pánis.
Francúzi sú rizikom
Svet s napätím čaká, ako dopadnú prezidentské voľby vo Francúzsku. Ak na čelo krajiny zasadne krajne pravicová kandidátka Marine Le Penová, bude trvať na vystúpení Francúzska z eurozóny. Nateraz je však najhorúcejším kandidátom na prezidenta Emmanuel Macron.
„Tento sociálny demokrat je bývalým ministrom pre ekonomiku, zo svojho postu odstúpil pre záujem kandidovať za prezidenta ako nezávislý kandidát (podporovaný hnutím En Marche!). Marcon sľubuje liberalizovať francúzsku ekonomiku a priniesť reformy s cieľom zníženia vládneho deficitu,“ povedal Ižip. Ako dodáva, Macron je milionárom po tom, čo v pozícii investičného bankára v Rotschild & Cie Bank stál za dohodou medzi Nestlé a Pfizerom.
Jeho politika by preto mohla byť podobná politike Clintona či Tonyho Blaira. V druhom kole by podľa odhadov jednoznačne porazil Le Penovú (v pomere hlasov 65 percent k 35 percentám).
„Výsledky volieb však budú pravdepodobne omnoho tesnejšie, ako naznačujú odhady. Mnoho konzervatívnych voličov sa môže prikloniť na stranu Le Penovej,“ uzavrel Ižip. Aj napriek tomu, že Macron by mal relatívne suverénne zdolať Le Penovú, precedens brexitu či Donalda Trumpa, kde sa prieskumy mýlili, však nabáda investorov na opatrnosť a s blížiacim sa dátumom volieb sú čoraz nervóznejší.
„Okrem toho Le Penová očakáva, že bude rokovať s Bruselom, a keď dosiahne vytúžený výsledok, navrhne vypísanie referenda o zotrvaní Francúzska v EÚ. Teda niečo na štýl bývalého britského premiéra Davida Camerona,“ tvrdí Christopher Dembik, ekonóm Saxo Bank.
Lacné sľuby populistov
Populizmu a radikalizmu začína v Európe pribúdať. Už v nedávnej minulosti sa však ukázalo, že populistické a extrémistické strany v Európe, ktoré zasadli do parlamentu, zvyčajne rýchlo stratili podporu ľudí. Ukázalo sa, že ich sľuby nenaplnia očakávania voličov. V týchto stranách takisto viac vidieť mocenské boje v rámci strany, čo je v tradičných stranách v menšej miere, resp. neohrozujú tým samotnú existenciu strany.
„Populizmus je vždy škodlivá cesta. Politici dnes musia čeliť rozhodnutiam, ktoré nie sú populárne, ale sú v prospech krajiny. Populisti by najradšej prijímali opatrenia, ktoré ich urobia viac populárnymi,“ povedal pre Pravdu James Ker-Lindsay, odborník na európsku politiku z London School of Economics.
Či už dlhová kríza v Európe a s tým spojená príjmová nerovnosť, alebo utečenecká kríza nemajú jednoduché riešenie, sú však tematicky veľmi zaujímavé pre populistov. „Lídri musia byť zodpovední a pochopiť, že žijeme vo svete vyznačujúcom sa neistotou, volatilitou a hlbokými transformačnými zmenami. Mnoho ľudí sa ocitlo v zlých životných podmienkach, chcú získať späť zmysel života. Viac ako inokedy znamená politické vedenie prevzatie zodpovednosti. To si vyžaduje odvahu, odhodlanie načúvať ľuďom a čestne vysvetľovať, aktívne vytvárať riešenia a prijímať zodpovedné opatrenia,“ povedal nedávno Klaus Schwab, predseda Svetového ekonomického fóra.