Mestá na juhu krajiny si vybojovali obchvaty

Mestá na južnom Slovensku dostali prednosť pri budovaní nových obchvatov. Rezort dopravy s ministrom Árpádom Érsekom (Most - Híd) dal pokyn, aby sa pripravovali obchvaty Šale, Komárna a Krupiny. Okrem toho dôjde aj k rozširovaniu Seneckej cesty neďaleko Bratislavy. Dokončuje sa tiež rýchlostná cesta z Bratislavy na Dunajskú Stredu.

14.02.2017 07:00
debata (53)
Foto: Andrej Barát, Pravda, IFP, MF SR
infografika, autá, premávka, obchvat, kolóny

Minister už pri nástupe upozorňoval, že projekty ciest na juhu zdedil zanedbané. Zároveň však upozornil, že dostatočnú pozornosť bude venovať aj cestám vo zvyšku krajiny. Podľa analýzy Inštitútu finančnej politiky pri rezorte financií patria Šaľa a Komárno s dennou premávkou vyše 20-tisíc áut k najzaťaženejším mestám bez obchvatov.

Z analýzy však vyplýva aj to, že minister by mal urýchlene konať aj v prípade nových ciest pre Kysucké Nové Mesto, Prievidzu, Vranov nad Topľou, Humenné alebo Michalovce. Ministerstvo dopravy upozorňuje, že všetko nemá vo svojich rukách. "Obchvat Kysuckého Nového Mesta diaľnicou D3 je vo fáze príprav, predpokladáme a robíme všetko pre to, aby sa stavebné práce na tomto úseku D3 začali čím skôr. Aj v tomto prípade však bude všetko závisieť od toho, ako dopadnú rokovania v pléne Národnej rady o odblokovaní dlhovej brzdy,“ uviedla hovorkyňa ministerstva dopravy Karolína Ducká.

V prípade odblokovania dlhovej brzdy by cestu pri nedostatku eurofondov mohol financovať štát. Na zmenu je však potrebné nájsť v parlamente ústavnú väčšinu, ktorú súčasná koalícia Smeru, SNS a Mostu – Híd nemá.

Nové cesty pre mnohé mestá nie sú zatiaľ ani nakreslené. V súčasnosti ide o to, aby bolo zabezpečené, že po roku 2020 bude zaistené financovanie. Ak sa totiž teraz zadá vypracovanie štúdií a nebude sa po ich dokončení plynule stavať, nákresy môžu zostarnúť a stanú sa nepoužiteľné.

Napríklad Prievidza počíta s tým, že štúdia realizovateľnosti obchvatu sa zaplatí z fondov na roky 2014 až 2020. Ďalej je jeden z projektov na Horehroní. V najbližších mesiacoch sa začne s výstavbou druhej etapy obchvatu Brezna po ceste prvej triedy I/66. Proces od nákresov po realizáciu je otázkou rokov. „Rozhodnutie meniť priority výstavby úsekov rýchlostných ciest je podmienené projektovou pripravenosťou týchto stavieb. Vzhľadom na skutočnosť, že proces predprojektovej a projektovej prípravy trvá v závislosti od náročnosti stavby priemerne päť až sedem rokov (proces projektovej prípravy osobitne tri až päť rokov), nie je možné očakávať, že nastanú zmeny v súčasnom harmonograme výstavby,“ myslí si Štefan Machciník z Výskumného ústavu dopravného v Žiline.

Komárno dostane most aj nový obchvat

Najbližšie k začiatku výstavby obchvatu z južných miest má Šaľa na ceste prvej triedy I/75. Cez mesto denne jazdí vyše 20-tisíc áut, na čo obyvatelia mesta upozorňovali v novembri minulého roku blokovaním cesty pomalou jazdou. Podľa štátnej expertízy by náklady na novú cestnú komunikáciu mali dosiahnuť 69,344 milióna eur.

Minister dopravy zadal Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) zabezpečiť investorskú prípravu obchvatu Komárna na ceste prvej triedy I/64 a Krupiny prostredníctvom cesty I/66. Diaľničiari sa majú rovnako zaoberať aj investorskou prípravou rozšírenia Seneckej cesty I/61. Rezort dopravy poverením diaľničiarov prípravou projektov na cestách prvej triedy sleduje možnosti spojenia NDS spolu so Slovenskou správou ciest (SSC).

Rozšírenie cesty medzi Bratislavou a Sencom má priniesť zlepšenie dopravnej situácie v okolí hlavného mesta. Zvýšenie počtu jazdných pruhov z dvoch na štyri má nahradiť kolektorové pásy. Tie mali ako súbežné cesty viesť pozdĺž rozšírenej diaľnice D1 medzi Bratislavou a Sencom. Z projektu rozširovania D1 však kolektory vypadli. Diaľnica takisto nebude mať šesť pruhov, ale až osem.

"Zabezpečenie komplexnej investorskej prípravy týchto obchvatov predstavuje investičný náklad na úsekoch, kde sa plánuje výstavba diaľnic, rýchlostných ciest alebo sa v ich okolí už realizujú veľké investičné projekty. Napríklad obchvat Krupiny treba technicky zladiť s plánom výstavby R3 a vybudovanie obchvatu v Komárne je zas potrebné vzhľadom na skapacitnenie dopravy v súvislosti s výstavbou cezhraničného mosta v Komárne a odľahčenie dopravy v meste,“ povedala Ducká.

Najhoršie sú na tom Prešov a Ružomberok

Inštitút finančnej politiky (IFP) pri MF SR analyzoval dopravu v jednotlivých mestách. Vďaka tomu zoradil mestá podľa potreby vybudovania obchvatu. Podľa analytikov najviac potrebujú obchvaty mestá Prešov a Ružomberok. Cez Prešov prechádza denne takmer 30-tisíc áut a cez Ružomberok skoro 25-tisíc. Výstavba diaľničného juhozápadného obchvatu Prešova je tesne pred podpisom zmluvy s víťazom tendra. Zdržanie začiatku výstavby spôsobil fakt, že ministerstvo muselo doplniť proces posudzovania vplyvov na životné prostredie, neskôr minister Érsek dal preveriť spornú výšku ceny daného úseku, ktorú súťaž vygenerovala vo výške 356 miliónov eur. Ponuku predložilo konzorcium firiem Doprastav, Eurovia a Metrostav.

Výstavba diaľničného obchvatu Ružomberka v úseku D1 Hubová – Ivachnová je v súčasnosti čiastočne pozastavená. Štát stále nepozná riešenie problémov so zosuvovým územím na západ od tunela Čebrať. Hrozí, že tunel sa bude predlžovať. "Práce na úseku D1 Hubová – Ivachnová prebiehajú v úsekoch, ktoré neboli poznačené mimoriadnou situáciou. Od východného portálu tunela Čebrať sú práce čiastočne pozastavené. V súčasnosti prebieha proces posudzovania vplyvov na životné prostredie EIA. Správa EIA bude následne doručená na Ministerstvo životného prostredia SR a pripomienkovaná aj zo strany verejnosti. V prípade, že nebudú zo strany verejnosti vznesené pripomienky, bude možné ukončiť proces EIA vydaním Záverečného stanoviska zo strany Ministerstva životného prostredia SR,“ informuje Ducká.

Hneď za danými krajskými mestami nasleduje v analýze IFP Komárno s 22-tisíc autami denne a 10-percentným podielom nákladnej dopravy. V roku 2020 bude v Komárne odovzdaný do užívania nový most cez rieku Dunaj s dĺžkou 600 metrov, ktorého vybudovanie bude stáť 117 miliónov eur. Náklady na jeho výstavbu si rozdelia krajiny Slovensko a Maďarsko, pričom väčšinu finančných prostriedkov získajú z Nástroja na prepájanie Európy (CEF). Slovensko zo svojho rozpočtu na most vynaloží len 8 miliónov eur. Spustenie prevádzky nového mosta ešte viac zaťaží existujúce cesty v Komárne.

Eurofondy stačiť na všetko nebudú

Štát hľadá alternatívne formy financovania. Eurofondy na výstavbu diaľnic do roku 2020 sú už totiž vyčlenené. Z Operačného programu Integrovaná Infraštruktúra štát už len dokončí rozbehnuté stavby a postaví obchvat Prešova v úseku D1 Prešov, západ – Prešov, juh a úsek rýchlostnej cesty R4 Košice, Šaca – Košické Oľšany. Po roku 2020 nové eurofondy Slovensko dostať nemusí. Brusel totiž neuhradí cesty, ktoré nepatria k európskym koridorom alebo je tam na európske pomery slabá intenzita dopravy. Štát však bude potrebovať približne 600 miliónov eur na výstavbu úseku D1 Turany – Hubová a ďalšie stovky miliónov na dokončenie severnej diaľnice D3. Jednou z možností je výstavba zo štátneho rozpočtu. Na to však ministerstvo financií musí uvoľniť dlhovú brzdu, ktorá smeruje štátny rozpočet k vyrovnanému hospodáreniu.

Ministerstvo dopravy sa uchádza aj o ďalšie financie z európskeho nástroja CEF. Prihlásilo doň dopravné projekty v celkovej výške 200 miliónov eur. Nejde však len o projekty na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest. Slovensko má v rámci nástroja CEF možnosť získať celkovo 743 miliónov eur z európskych zdrojov. Štát môže okrem cestného mosta v Komárne získať z daného nástroja peniaze na realizáciu diaľničného úseku D3 Čadca, Bukov – Svrčinovec, modernizáciu plavebných komôr v Gabčíkove, modernizáciu viacerých úsekov železničných tratí, ale aj na podporu zavádzania alternatívnych pa­lív.

© Autorské práva vyhradené

53 debata chyba
Viac na túto tému: #ministerstvo dopravy #južné Slovensko #obchvaty #výstavba ciest