Grécka kríza zamáva Európou

Zadlžení Gréci sa stávajú súčasťou predvolebnej kampane v Holandsku, Francúzsku a Nemecku. V čase, keď antisystémové strany naberajú v Európe na sile. Gréci, ktorým aj tieto krajiny posledných viac ako šesť rokov posielajú peniaze, totiž opäť raz potrebujú finančnú injekciu. Tentoraz už však na výmenu nechcú robiť ďalšie úsporné opatrenia. Európski politici nateraz hovoria, že Grécko je z najhoršieho vonku, napriek tomu hrozí, že v júli tohto roka môže krajina zbankrotovať.

22.02.2017 12:00
Grécko Foto: ,
Gréci aktuálne potrebujú na splatenie svojich dlhov 7,5 miliardy eur, ktoré musia vyplatiť už v júli tohto roka.
debata (45)

Posielanie ďalších peňazí Grécku v čase európskych prezidentských a parlamentných volieb politológovia a ekonómovia považujú za politickú samovraždu. Už v minulosti sa ukázalo, že je to veľmi citlivá téma. Mnohí nespokojní Európania totiž proti ďalšej pomoci Grécku ostro vystupujú s tým, že ide iba o danajský dar.

Problémových Grékov sa nepodarilo vyriešiť ani na pondelňajšom stretnutí ministrov financií eurozóny v Bruseli. Dnes sa má preto v Nemecku stretnúť nemecká kancelárka Angela Merkelová a šéfka Medzinárodného menového fondu Christine Lagardeová. Do Berlína pricestuje v stredu aj predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker. Ak sa politikom nepodarí vyriešiť problém s Gréckom v najbližších dňoch, nad úniou bude opäť visieť hrozba grexitu – odchodu Grécka z eurozóny a následne z EÚ. Analytik J&T Banky Stanislav Pánis vysvetľuje, že ak Grékov nevyriešia tradičné politické strany, k slovu sa prihlásia tie antisystémové, s ktorými by sme boli svedkami začiatku konca EÚ.

„Politický vývoj v eurozóne s blížiacimi sa prezidentskými voľbami vo Francúzsku na jar a s parlamentnými v Nemecku na jeseň čoraz viac znervózňuje trhy. Badať totiž neustály rast popularity populistických politikov ponúkajúcich zjednodušené a na prvý pohľad príťažlivé riešenia rôznych problémov, ktoré však životnú úroveň v konečnom dôsledku zhoršia,“ skonštatoval Pánis.

Hrozil dominový efekt

Grécko je od medzinárodnej pomoci závislé od roku 2010, keď sa ukázalo, že Gréci roky klamali o svojej ekonomike a vysoko zadlžená krajina sa ocitla na pokraji štátneho bankrotu a stratila prístup na finančné trhy. Gréci za ostatné roky dostali od veriteľov už 220 miliárd eur. Záchranu Grécka mnohí európski politici považovali za lepšie riešenie ako odchod krajiny z EÚ s rizikom dominového efektu a rozpadu celej únie. V roku 2015 dostali v poradí tretí záchranný balík vo výške 86 miliárd eur, z ktorého peniaze dostávajú Gréci postupne.

„Mnohé príbehy o Veľkej hospodárskej kríze z 30. rokov v USA vyzerajú desivo. Málokto si však uvedomuje, že grécka kríza je horšia, ako bola tá americká. Pri americkej kríze začal hrubý domáci produkt (HDP) rásť po štyroch rokoch, no v prípade Grécka prešlo osem rokov a HDP ostalo zakotvené na úrovni o 25 percent nižšej ako spred krízy,“ vysvetlil analytik Trim Broker Ronald Ižip. Ako ďalej uviedol, hlavným dôvodom tohto faktu je nemožnosť Grécka devalvovať svoju menu a vyzuť sa tak zo svojich záväzkov. Naopak, musí šetriť, čo zväčšuje ekonomickú recesiu. Americký prezident Donald Trump v roku 2012 tweetoval: „Grécko by sa malo zbaviť eura a vrátiť sa k svojej mene – iba stráca čas.“ Jeho výrok nedávno obhajoval aj kandidát USA na ambasádora v EÚ Ted Malloch, ktorý povedal: „Prežitie eurozóny je aktuálnou otázkou. Grécko samo odíde z eurozóny.“

Gréci aktuálne potrebujú na splatenie svojich dlhov 7,5 miliardy eur, ktoré musia vyplatiť už v júli tohto roka. Na to potrebujú poslednú tranžu dohodnutej pomoci vo výške 6,1 miliardy. Slovensko sa na pomoci zadlženým Grékom doteraz podieľalo sumou vyše 1,5 miliardy eur vo forme záruk. Ak Atény novú tranžu nedostanú, hrozí im bankrot. Uvoľnenie novej núdzovej pôžičky by takisto umožnilo zaradiť krajinu do programu nákupov dlhopisov Európskou centrálnou bankou. To by znížilo náklady Atén na požičiavanie si a uľahčilo by krajine návrat na dlhopisové trhy.

Medzinárodní veritelia, najmä Európska komisia a Európska centrálna banka (patrí tam ešte aj Medzinárodný menový fond), však požadujú za ďalšie uvoľnenie peňazí pre Grécko ešte väčšie šetrenie zo strany gréckej vlády. Gréci by tak mali ušetriť približne štyri miliardy eur, a to napríklad cez ďalšie znižovanie dôchodkov. Grécka vláda, na čele ktorej stojí Alexis Tsipras, to však odmieta. MMF, naopak, chce, aby Grékom bola odpustená časť z ich astronomického dlhu, resp. predĺžená jeho splatnosť, čo sa zase nepáči najmä Nemecku a Holandsku. Ministri financií eurozóny chcú teraz do Grécka poslať opäť expertov, ktorí zhodnotia reformný pokrok v krajine. „Čím dlhšie sa bude vliecť grécka kríza, tým viac sa budú posilňovať strany, ktoré sú odporcami jednotnej meny,“ myslí si ekonóm spoločnosti Finlord Boris Tomčiak.

Grécku krízu môže využiť najmä Le Penová

Aktuálny problém ohľadom Grécka môže len dopomôcť krajne pravicovej kandidátke na prezidenta Francúzska Marine Le Penovej, ktorá dlhodobo upozorňuje na nevýhody spoločnej európskej meny. „Vo Francúzsku vzniká riziko, že ak by do druhého kola prezidentských volieb postúpil kandidát ľavice Benoit Hamon či Jean-Luc Mechelon, ktorí dokonca rokovali o spojení síl, existuje šanca, že Marine Le Penová, pravdepodobná víťazka prvého kola volieb a antisystémová pravičiarka, by sa mohla stať prezidentkou,“ tvrdí Pánis.

Ak by pritom podľa neho kandidoval ktokoľvek iný v druhom kole proti Marine Le Penovej, jasne by ju zdolal. „Navyše v Taliansku sa rozpadá jediná veľká proeurópsky orientovaná strana Demokrati bývalého premiéra Mattea Renziho, čím sa politická scéna ďalej triešti a rastie pravdepodobnosť víťazstva populistického Hnutia 5 Hviezd Beppeho Grilla v parlamentných voľbách na jeseň alebo o 12 mesiacov,“ dodal Pánis. „Národný front pod vedením Le Penovej zvažuje spôsoby, ako prejsť na vlastnú menu. Aj to je dôvod, prečo ceny francúzskych vládnych dlhopisov voči nemeckým klesajú na najnižšiu úroveň od konca roka 2013. Plány Le Penovej nevzbudzujú na trhu veľa optimizmu. Národný front uvažuje o tom, že celý svoj dlh vydaný pod francúzskym právom zmení z eura na nový frank,“ povedal Ižip. Francúzsko má verejný dlh v hodnote vyše dvoch biliónov eur, z toho až 80 percent je emitovaných pod domácim právom. Ak by sa Le Penová dostala k moci, mohla by tak zmeniť menu na 1,7 bilióna eur dlhu. Následky by boli podľa Ižipa obrovské.

Európsky projekt ohrozili aj Briti

Nad úniou visel jeden z kľúčových otáznikov budúceho fungovania európskeho spoločenstva už v júni minulého roka. Briti si vtedy v referende tesnou väčšinou zvolili odchod krajiny z EÚ, pričom britská premiérka Theresa Mayová chce spustiť viac ako dva roky trvajúce rokovania o tzv. brexite do konca marca tohto roka.

Nateraz nie je isté, ako budú Briti so zvyškom únie v budúcnosti spolupracovať, čo vyvoláva na trhoch značnú neistotu. Národná banka Slovenska napríklad odhaduje, že vplyvom brexitu sa na Slovensku vytvorí o 6-tisíc pracovných miest menej do roku 2020. Ešte dôležitejšie je však nastavenie voľného pohybu osôb. Briti totiž chcú do budúcnosti značne okresať počet migrantov prichádzajúcich do krajiny. Len v súčasnosti tam pracuje takmer 100-tisíc Slovákov. Ak by Briti radikálne zakročili proti prisťahovalcom, Brusel varuje, že krajine obmedzí prístup na 500-miliónový jednotný európsky trh. To by pocítili jednak britskí, ale aj európski producenti. Britská vláda nateraz vyhlasuje, že by si chcela uchovať plnú kontrolu nad svojimi hranicami a diktovať si svoje vlastné zákony bez ohľadu na to, čo si o nich myslí Brusel.

Volebný rok v Európe

  • 15. marec – parlamentné voľby v Holandsku
  • 23. apríl a 7. máj – prezidentské voľby vo Francúzsku
  • 11. a 18. jún – voľby do dolnej komory francúzskeho parlamentu
  • 22. september – parlamentné voľby v Nemecku
  • 24. september- voľby do Senátu vo Francúzsku, ktorý je hornou komorou francúzskeho Národného zhromaždenia

Poznámka: Môžu sa konať aj predčasné parlamentné voľby v Taliansku po zamietnutí ústavných zmien politického systému v miestnom referende a odstúpení premiéra Mattea Renziho z funkcie

© Autorské práva vyhradené

45 debata chyba
Viac na túto tému: #voľby #grécky dlh