Sedemdesiattriročná žena, ktorá kedysi sama pomáhala ľuďom vo finančnej tiesni pri rozdeľovaní potravinovej pomoci Červeného kríža, patrí k rastúcej skupine Grékov, ktorí sotva prežívajú. Po siedmich rokoch balíkov záchrannej pomoci, ktoré do krajiny naliali miliardy eur, sa chudoba neznižuje. Zvyšuje sa ako nikde inde v Európskej únii, píše agentúra Reuters.
„To mi nikdy ani nenapadlo,“ hovorí Dimitra, ktorá odmieta povedať svoje priezvisko, pretože prijímanie pomoci v Grécku je stále sprevádzané stigmou. „Žijem skromne. Nikdy som nebola na dovolenke. Nič, nič, nič.“ Teraz ide viac ako polovica mesačného príjmu 332 eur na nájom malého bytu v Aténach. Zvyšok padne na účty.
Globálna finančná kríza a jej dôsledky donútili štyri krajiny eurozóny požiadať o pomoc medzinárodných veriteľov. Írsko, Portugalsko a Cyprus už ukončili svoje programy a ich ekonomiky opäť rastú. Grécko, ktoré o pomoc požiadalo v roku 2010 ako prvé, však potrebovalo celkom tri záchranné programy od Európskej únie a Medzinárodného menového fondu. Tie síce zachránili Grécko pred bankrotom, ale úspory a reformy, ktoré boli podmienkou pre získanie pomoci, krajinu dostali z recesie do depresie.
Veľká časť z obrovských súm finančnej pomoci bola poskytnutá jednoducho formou nového dlhu použitého na splatenie starých pôžičiek. Ale bez ohľadu na to, kto má vinu na prepade životnej úrovne, údaje o chudobe z európskeho štatistického úradu sú zarážajúce. Grécko nie je najchudobnejšou krajinou EÚ, miera chudoby je vyššia v Bulharsku a Rumunsku. Grécko však nie je ďaleko za nimi, je na treťom mieste. Kým v postkomunistických balkánskych krajinách údaje o počte chudobných klesajú, v prípade Rumunska o takmer tretinu, v Grécku sa od roku 2008, keď vypukla globálna kríza, údaj viac ako zdvojnásobil.
Realitu týchto štatistík možno vidieť na miestach, ako je potravinová banka prevádzkovaná aténskym magistrátom, kam si pre svoj mesačný prídel chodí tiež Dimitra. Na svoj prídel tu čakajú ďalšie desiatky Grékov. Všetci majú registráciu, že žijú pod hranicou chudoby 370 eur mesačne. Čísla z potravinovej banky slúžiace pre obyvateľov centra Atén ukazujú podobný trend ako širšie údaje Eurostatu. Je tu registrovaných 11 000 rodín, teda 26 000 ľudí. V roku 2012 tu bolo registrovaných 2500 ľudí a v roku 2014 potom 6000. Zhruba 5000 z registrovaných sú deti.
Mnoho políc a chladničiek v sklade potravinovej banky je však prázdnych. Čo bude k dispozícii závisí na tom, čo môžu dať sponzori. Tí sa však často sami stretávajú s problémami. Úradníci sa tak obávajú, či budú schopní vyhovieť všetkým potrebným.
Medzinárodné organizácie, vrátane Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), naliehajú na grécku vládu, aby si za prioritu stanovila boj proti chudobe a nerovnosti. Mieru nezamestnanosti sa už podarilo znížiť z maxima 28 percent na 23 percent, stále však zostáva najvyššia v EÚ. Od začiatku krízy ekonomika klesla o štvrtinu a svoju činnosť ukončili tisícky firiem.
Existuje vysoká šanca, že ekonomika by mohla oživiť tento rok. Nedávne údaje však ukázali, že za október až december sa HDP opäť znížil, keď dva štvrťroky za sebou rástol. Lepšia životná úroveň sa tak zdá byť viac vzdialená ako kedykoľvek predtým. Podľa prieskumu podnikateľskej konfederácie GSEVEE a prieskumnej spoločnosti Marc sa vlani viac ako 75 percentám domácností výrazne znížili príjmy. V tretine je najmenej jeden člen nezamestnaný a 40 percent uvádza, že museli znížiť výdavky za potraviny. Zvyšuje sa aj počet ľudí, ktorí nie sú schopní platiť účty za energiu.
V jednej z chudobnejších aténskych štvrtí prevádzkuje ortodoxná cirkev jedáleň pre chudobných. Denne sa tu podáva 400 jedál. Jednou z dobrovoľníčok je tu bývalá učiteľka, šesťdesiatjedenročná Eva Agkisalakiová. Je bez práce a nemala nárok na dôchodok, pretože jej zmluva skončila v čase, keď bol vek odchodu do dôchodku podľa požiadaviek záchranného programu zvýšený na 67 rokov. Časťou manželovho dôchodku, ktorý bol v rámci požadovaných reforiem znížený na 600 eur z 980 eur, potom vypomáhajú rodinám svojho syna a dcéry. Výmenou za dobrovoľníctvo si môže vziať prídel jedla z jedálne, o ktorý sa delí so svojimi nezamestnanými deťmi. „Živoríme,“ hovorí medzitým, čo pripravuje dlhý drevený stôl pre ďalšiu vlnu stravníkov, ktorí dostanú fazuľovú polievku, chlieb, vajcia, kus pizze a jablko. "Iba prežívame. Väčšina Grékov iba prežíva.
Evanjelisti Konsta, ktorý dohliada na centrum, hovorí, že počet ľudí stravujúcich sa v chudobnej jedálni sa za dva roky viac ako zdvojnásobil. Cirkev tiež podľa neho často pomáha ľuďom s platbami účtov za elektrinu alebo vodu. „Veci sa zhoršujú, nezlepšujú sa a to sa odráža v potrebách ľudí,“ uvádza. „Sú ľudia, ktorí nemajú dokonca ani jedno euro.“
Dôkazom je aj počet Grékov žijúcich na aténskych uliciach. A málo z nich dúfa v lepšie časy. „Nemyslím si, že je tu osoba, ktorá sa nebojí budúcnosti,“ dodáva Dimitra a v ruke zviera igelitovú tašku s prísunom potravín.