Brusel útočí na daňové raje zoznamom hriešnikov

Po rokoch sľubov, ako politici zatočia s daňovými únikmi, sa začínajú hýbať ľady. Európska únia sa chystá vytvoriť do konca tohto roka tzv. čiernu listinu daňových hriešnikov. Do zoznamu by mali pribudnúť firmy či jednotlivci, ktorí nelegálne obchádzajú platenie daní, z takmer 100 krajín sveta.

27.02.2017 12:00
daňové raje, more, pláž, dvojica, slnko,... Foto:
Vďaka daňovým rajom majú majitelia firiem nižšie daňové zaťaženie ako ich zamestnanci. Neplatenie daní umožňuje mnohým boháčom superluxusný život a stojí aj za nedostatkom peňazí na financovanie školstva, zdravotníctva či cestnej infraštruktúry.
debata (7)

„Je to taký list ako od doktora, to znamená upozornenie, že sú tie krajiny predmetom inšpekcie na základe dôvodov, ktoré sú tam uvedené, a nasledujú rokovania expertov,“ povedal na margo návrhu slovenský minister financií Peter Kažimír (Smer). Cieľom podľa jeho slov je, aby neexistovali štáty, kde sa dajú ukrývať peniaze s nulovou alebo minimálnou daňovou sadzbou. "Viete, ak existujú ostrovy, ktoré žijú len z toho, že schovávajú niekomu peniaze, tak toto je proste princíp, s ktorým nevieme ďalej žiť,“ doplnil Kažimír minulý týždeň po stretnutí ministrov financií eurozóny v Bruseli.

Edward Scicluna, maltský minister financií a zástupca terajšieho maltského predsedníctva Rady Európskej únie, nedávno pripomenul, že v zozname sa ocitnú nielen krajiny bežne označované za daňové raje, ale aj vyspelé ekonomiky vrátane napríklad Spojených štátov amerických či Austrálie. „Rád by som zdôraznil, že v súčasnosti žiadna čierna listina neexistuje. Máme len veľkú skupinu jurisdikcií, ktoré žiadame, aby s EÚ začali diskutovať,“ tvrdí Scicluna. Experti by mali situáciu v konkrétnych štátoch posudzovať približne do jesene tak, aby samotná čierna listina mohla vzniknúť do konca tohto roka.

„Najradšej by sme žiadnu ani nemali. Naším cieľom je celosvetová podpora vysokých štandardov, ktoré už teraz platia v Európskej únii,“ poznamenal maltský minister.

Apple zmenil nazeranie na firmy

Svet v prípade daňových podvodov postavila nedávno do pozoru kauza americkej spoločnosti Apple, ktorá dlhé roky presúvala svoje zisky do Írska, kde roky platila takmer nulové dane. Ešte predtým sa aj európski daňoví poplatníci dozvedeli vďaka kauze Panamských dokumentov, že rovnaké správanie ako Apple, v niektorých prípadoch ešte horšie, praktizovali aj mnohí svetoví politici, športovci a herci. Odborníci v tomto prípade tvrdia, že špekulanti, najmä veľké nadnárodné spoločnosti, využívajú tzv. „hybridné nesúlady“ v rámci jednotlivých krajín, s cieľom zredukovať svoje dane. Európski ministri financií sa preto minulý týždeň dohodli na nových pravidlách, ktorých cieľom je nedovoliť nadnárodným spoločnostiam využívať rozdiely v daňových sadzbách medzi členskými krajinami 28-člennej únie a štátmi mimo EÚ.

Opatrenie 21. storočia?

Nové opatrenie Bruselu označil nedávno eurokomisár pre hospodárske a finančné záležitosti, dane a clá Pierre Moscovici ako návrh 21. storočia. Ten bude spočívať vo dvoch krokoch. Najprv sa zjednotí základ korporátnej dane vo všetkých štátoch únie. V ďalšom slede by mali spoločnosti podnikajúce vo viacerých krajinách EÚ najprv spočítať svoje príjmy a straty vo všetkých krajinách únie, aplikovať na ne spoločný základ dane a vypočítané dane potom rozdeliť podľa nastaveného prerozdelenia do jednotlivých štátov, v ktorých pôsobia.

Faktory, ktoré ovplyvnia celkové prerozdeľovanie peňazí, budú tržby, počet zamestnancov a aktíva v danej krajine. Známy však nateraz nie je systém prerozdelenia peňazí medzi členské štáty EÚ, ktoré získa z jednotného základu dane samotný Brusel. Nový systém bude povinný pre veľké nadnárodné skupiny, ktoré majú najväčšiu schopnosť využívať agresívne daňové plánovanie, čím sa zabezpečí, že spoločnosti s celkovými príjmami prevyšujúcimi 750 miliónov eur ročne budú platiť dane tam, kde skutočne vytvárajú zisky. Na nadnárodné spoločnosti s celkovými konsolidovanými výnosmi na úrovni aspoň 750 miliónov eur sa vzťahujú po novom aj ďalšie pravidlá.

Kauzy neoprávnených daňových optimalizácií

  • Americká spoločnosť Starbucks mala mať od roku 2008 neoprávnené daňové výhody v Holandsku. Štyri roky vo Veľkej Británii neplatila žiadne dane
  • Talianska spoločnosť Fiat vďaka daňovému zvýhodneniu v Luxembursku mala od roku 2012 neoprávnene znížiť svoju daňovú záťaž o 20 až 30 miliónov eur
  • Americká spoločnosť Amazon v Británii roky vykazovala minimálne príjmy vďaka tomu, že všetky tržby britského on-line obchodu prúdili cez luxemburskú pobočku, ktorá Britom spätne uhrádzala náklady spojené s distribúciou­ tovaru
  • Americká firma Apple v Írsku nemusela roky platiť 12,5-percentnú daň z príjmu. Írska daňová správa jej to znížila až tesne nad nulu
  • Americká spoločnosť McDonald's, ktorá sídli v Luxembursku, neplatila firemnú daň z licenčných poplatkov európskych a ruských pobočiek viac ako osem rokov. Na daniach má doplatiť pol miliardy dolárov

Budú musieť podávať správy obsahujúce výšku ich príjmov, zisku pred zdanením, zaplatenú daň z príjmov, deklarovaný kapitál, nerozdelené zisky, hmotný majetok a počet zamestnancov podľa jednotlivých krajín, v ktorých vykonávajú podnikateľskú činnosť. Tieto správy by sa podávali v členskom štáte, v ktorom je hlavný subjekt nadnárodnej skupiny rezidentom na daňové účely. Členský štát, ktorému je správa podaná, by mal následne tieto informácie poskytnúť ďalším členským štátom, na území ktorých daná nadnárodná skupina operuje.

Podnikanie na hranici zákona

Medzinárodne pôsobiace korporácie tvrdia, že ich biznis je čistý a fungujú v rámci platných zákonov. V niektorých prípadoch naoko zdanlivo čistý biznis roky zakrýva miliardové úniky na daniach. Americká spoločnosť Apple pôsobiaca aj v Írsku podľa Bruselu ukázala aj na to, že niektoré štáty v snahe prilákať zahraničných investorov do krajiny využijú aj neoprávnené štátne stimuly. Applu poskytovala írska vláda podľa verdiktu Európskej komisie od začiatku 90. rokov neoprávnené daňové výhody. Brusel už zasiahol proti podozrivým daňovým praktikám aj v iných krajinách, napríklad proti holandskému prístupu k americkému reťazcu Starbucks a vyšetruje údajné daňové dohody Luxemburska so spoločnosťami Amazon a McDonald's.

V prípade spoločnosti Apple komisia rozhodla, že ide z právneho hľadiska o nepovolenú štátnu pomoc. Podľa expertov momentálne nikto nemôže zakázať Írsku, aby si stanovilo výšku dane z príjmu právnických osôb na nízku úroveň (12,5 percenta). Firma Apple nakoniec nemusela platiť ani tých 12,5 percenta, írska daňová správa jej daň znížila až tesne nad nulu.

Cez Írsko si na základe osobitnej schémy sťahovala príjmy z predaja realizovaného v ostatných krajinách EÚ, a tak nikde neplatila daň zo zisku. Vyhla sa aj americkej dani zo zisku vo výške 35 percent. Obchádzanie platenia daní medzinárodnými firmami sa týka aj Slovenska. V krajine pôsobí mnoho nadnárodných firiem, ktoré pomocou daňových rajov v Európe vyberajú zisky bez toho, aby sa na ne uvalila daň. Komisia dala ešte koncom augusta minulého roka írskej vláde na vybratie daní od Applu vo výške až 13 miliárd eur zhruba štyri mesiace. Doteraz sa tak nestalo.

Apple aj Írsko protestujú proti rozhodnutiu komisie. Írsko tvrdí, že komisia nerozumie jeho daňovej legislatíve a že neoprávnene zasahuje do právomoci írskeho daňového úradu. Prípadný právny spor, ktorý by sa mohol dostať až pred Európsky súdny dvor, by zrejme trval roky. Podľa názoru komisie aj napriek sporom musí Írsko nedoplatok najprv vybrať a do verdiktu ho držať na špeciálnom účte. Firma Apple stále tvrdí, že rozhodnutie komisie je retroaktívne a nezohľadňuje írsku a americkú daňovú legislatívu.

Ako to Apple praktizuje

Najmä veľké americké spoločnosti využívajú v posledných rokoch takzvaný dvojitý írsko-holandský sendvič. Ekonóm spoločnosti Finlord Boris Tomčiak upozornil, že podobné technologické spoločnosti predávajú intelektuálny majetok, čo znamená, že robia len zápisy na účtoch, a žiadne výrobky fyzicky nepresúvajú. Preto je využívanie daňových optimalizácií veľmi efektívne. Firmy musia mať pri tejto štruktúre dve írske spoločnosti, jednu holandskú a potom firmu v daňovom raji. Prvá írska spoločnosť dostane zisk z predaja autorských práv k softvéru v USA a pomocou diery v írskej daňovej legislatíve nemusí tieto zisky zdaniť. Len ich nesmie previesť naspäť do USA. Druhá írska spoločnosť sa používa na predaj výrobkov v EÚ. Cez pobočku v Holandsku sa zisky z predaja prevedú do Írska a tam sa opäť nezdania. Opäť je nutné, aby zisky neboli prevedené do USA, kde by automaticky podliehali dani zo zisku právnických osôb.

© Autorské práva vyhradené

7 debata chyba
Viac na túto tému: #EÚ #daňové úniky #daňové raje #čierna listina