Dlhová brzda oberá Slovákov o stámilióny

Slovensko by mohlo pri pôžičkách platiť nižšie úroky a získať tak stámilióny na školstvo, zdravotníctvo či diaľnice. Krajina namiesto toho platí pri úveroch, ktoré má na krku, zbytočne vysoké úroky. Ide o dôsledok ústavnej dlhovej brzdy, keď sa staré menej výhodné úvery nemôžu nahradiť nižšie úročenými.

06.03.2017 00:00
debata (213)
Riaditeľ Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity... Foto: Ministerstvo financií SR
Daniel Bytčánek, Radko Kuruc Riaditeľ Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity Daniel Bytčánek (vľavo) sa prihovoril za „technickú novelu zákona o dlhovej brzde“. Včera spoločne so štátnym tajomníkom ministerstva financií Radkom Kurucom (vpravo) oznámili, že si Slovensko historicky požičalo až na 20 rokov.

Minulý týždeň ministerstvo financií informovalo, že v Londýne umiestnilo historicky prvýkrát 20-ročné dlhopisy s úrokom necelé dve percentá za 2 miliardy eur. Podobné transakcie sa však odďaľujú a mohlo ich už byť viac.

Celkovo verejný dlh krajiny dosahuje 43 miliárd eur a úroky a poplatky spojené s hotovostnými nákladmi na štátny dlh sú tento rok rozpočtované na úrovni 1,3 miliardy eur. Úvery je výhodné vymeniť za lacnejšie teraz, keď sú na trhu nízke úroky. Očakáva sa, že po ukončení tlačenia peňazí Európskou centrálnou bankou začnú úroky koncom tohto roka rásť.

Vláda chce dlhovú brzdu zmeniť, ale opozícia nesúhlasí a kabinet nemá ústavnú väčšinu. Okrem prefinancovania starých úverov za nové by po zmene dlhovej brzdy chcel kabinet tiež zaplatiť výstavbu diaľnic na Kysuciach, Orave či v Šariši tak, aby sa investície nezapočítali do deficitu a dlhu.

Dlhopisy na 30 rokov sme už zmeškali

Na to, že je výhodné zmeniť dlhovú brzdu na prefinancovanie starých úverov novými lacnejšími, poukázal denník Pravda ešte na začiatku roka 2014. Politici sa doteraz na tom nedohodli. Dlhoročný riaditeľ Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity Daniel Bytčánek sa včera prihovoril za „technickú novelu zákona o dlhovej brzde“. O čo ide, vysvetlil Bytčánek pre denník Pravda.

"Je ťažké presne vypočítať, koľko peňazí by sme mohli ušetriť zmenou ústavného zákona o takzvanej dlhovej brzde. Dá sa len vychádzať z minulosti a napríklad v septembri minulého roka bola možnosť vydať 20-ročný dlhopis za ročný úrok 1,5 percenta. My sme ho však kvôli dlhovej brzde mohli vydať až v tomto roku za ročný úrok okolo 2 percent,“ vysvetlil Bytčánek.

Navyše ešte minulý rok boli investori ochotní investovať aj do 30-ročných slovenských dlhopisov. "Ešte pred fungovaním dlhovej brzdy sme mohli finančné rezervy voľne ukladať na finančnom trhu na základe výhodnosti úrokovej sadzby. V súčasnosti môžeme peniaze ukladať len krátkodobo, za menej výhodných podmienok. Nie sme proti konceptu dlhovej brzdy, len sa prihovárame za zmeny umožňujúce pružné a efektívne riadenie dlhu,“ dodal Bytčánek.

Pre technokratické nastavenie zákona Slovensko nemohlo v závere minulého roka uskutočniť pôžičku v objeme 3 miliárd eur potrebnú na splatenie v januári maturujúcich dlhopisov.

"Peniaze musíme väčšinou zháňať na poslednú chvíľu a nemôžeme využiť najvýhodnejšie trhové podmienky. Za 3 roky fungovania dlhovej brzdy sme pre technokratické nastavenie zákona prišli rádovo o stovky miliónov eur,“ priblížil Bytčánek.

Kuruc: Investori veria slovenskej ekonomike

Každá vláda získava peniaze potrebné na fungovanie Slovenska výberom daní, odvodov a predajom cenných papierov na finančných trhoch. Len v tomto roku sa počíta s výdajom dlhopisov a pokladničných poukážok v celkovom objeme 6,5 miliardy eur. "Za historický úspech považujeme aktuálny predaj 20-ročného dlhopisu. Cenný papier s takto dlhou dobou splatnosti sa zatiaľ nepodarilo vydať žiadnej krajine strednej a východnej Európy,“ uviedol včera štátny tajomník ministerstva financií Radko Kuruc.

Záujem o kúpu dlhopisu s rekordne dlhou dobou splatnosti prejavilo 120 investorov väčšinou z Európy. Dôchodkové fondy, poisťovne či banky mali záujem nakúpiť od Slovenska dlhopisy v hodnote viac ako 3 miliardy eur. Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity sa nakoniec rozhodla predať cenné papiera v sume 2 miliardy eur a priemerný ročný úrok z týchto cenných papierov pol pod úrovňou 2 percent.

Úspešnému predaju predchádzalo 12 stretnutí v 4 európskych finančných centrách. "Na rozdiel od minulosti sme nemali problém so zvyšujúcou sa nezamestnanosťou a investorom sme mohli ukázať len samé pozitívne dáta,“ priblížil Kuruc.

Aktuálne dosahuje miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku úroveň 8,4 percenta a úrady práce nevedia obsadiť takmer 34-tisíc voľných pracovných miest. Za rekordne nízkymi úrokmi slovenských dlhopisov stoja dobré výsledky domácej ekonomiky a tlačenie peňazí zo strany Európskej centrálnej banky.

Úplné ukončenie tlačenia peňazí je naplánované na koniec roka 2017. Ak sa tak naozaj stane, už od začiatku budúceho roka si štáty ani bežní ľudia nebudú vedieť požičať za také nízke úroky ako dnes.

Od úrokov slovenských dlhopisov sa odvíjajú aj úroky na hypotékach. Dnes si Slováci môžu na nové bývanie požičať za rekordne nízky úrok pohybujúci sa okolo úrovne 1,3 percenta za rok. Takto nízke úroky sú väčšinou fixované na 3 roky a v budúcnosti sa zvýšia práve pre plánované ukončenie tlačenia peňazí. Pri ročnom úroku vo výške 1,3 percenta má 30-ročná hypotéka vo výške 100-tisíc eur mesačnú splátku 335 eur. Ak sa po troch rokoch dvihne úrok tej istej hypotéky na úroveň 3 percent, mesačná splátka narastie na 422 eur. Pre ľudí rovnako ako pre štát je najvýhodnejšie realizovať veľké pôžičky v časoch nízkych úrokov.

© Autorské práva vyhradené

213 debata chyba
Viac na túto tému: #dlhová brzda #ARDAL