Hlavnú refinančnú sadzbu banka potvrdila na úrovni 0 %, jednodňovú refinančnú sadzbu vo výške 0,25 percenta a depozitná sadzba zostáva negatívna, a to – 0,4 percenta. Rada guvernérov ECB naďalej predpokladá, že kľúčové úrokové sadzby banky zostanú na terajšej úrovni počas dlhšieho obdobia a možné je aj ich zníženie.
ECB zároveň rozhodla, že v platnosti zostáva jej zámer nakúpiť tento mesiac aktíva za 80 mld. eur a do konca roka pokračovať v nákupoch za 60 mld. eur mesačne alebo v prípade potreby aj dlhšie. Šéf banky Mario Draghi argumentuje, že rast inflácie v eurozóne na úroveň 2 percentá vo februári je výsledkom vyšších cien ropy a nevyplýva z fundamentálnych tlakov v ekonomike, napríklad z vyšších miezd. Jadrová inflácia zostáva na úrovni 0,9 percenta.
Riziká sú vonku
Riziká, ktorým čelí ekonomika eurozóny, už nie sú domáce, ale prichádzajú zo zahraničia. Povedal to vo štvrtok po zasadaní Európskej centrálnej banky (ECB) jej šéf Mario Draghi. Po tom, ako banka potvrdila svoju doterajšiu menovú politiku, Draghi uviedol, že domáce tlaky „sú viac zvládnuté“, ale zároveň „sa zvyšujú“ geopolitické riziká.
Šéf ECB poukázal na vlaňajšie rozhodnutie Veľkej Británie vystúpiť z Európskej únie ako na riziko pre eurozónu, hoci reálny ekonomický vplyv ešte nie je viditeľný. Konštatoval, že ešte nie je jasné, ako sa udalosti ako brexit „prejavia na ekonomickej situácii“. ECB na štvrtkovom zasadaní rozhodla, že jej kľúčové úrokové sadzby zostávajú na nezmenenej úrovni. Banka zároveň rozhodla, že v platnosti zostáva jej zámer nakúpiť tento mesiac aktíva za 80 mld. eur a do konca roka pokračovať v nákupoch za 60 mld. eur mesačne alebo v prípade potreby aj dlhšie.
Keďže inflácia v eurozóne dosiahla úroveň 2 %, ozývajú sa hlasy žiadajúce, aby sa začalo ustupovať od stimulov. Nemeckí ekonómovia, médiá a politici sa sťažujú na vplyv, aký majú nízke úroky na úspory a produkty penzijných fondov. Šéf ECB Mario Draghi však argumentuje, že rast inflácie v eurozóne na úroveň 2 % vo februári je výsledkom vyšších cien ropy a nevyplýva z fundamentálnych tlakov v ekonomike, napríklad z vyšších miezd.