Nekalému zamestnávaniu Srbov chcú urobiť koniec

Mnohí občania Srbska prichádzajúci na Slovensko za prácou sa cítia oklamaní a podvedení.

13.03.2017 13:46 , aktualizované: 14.03.2017 09:47
debata (20)

Postupne sa dozvedajú, že robia bez povolenia, za smiešnu mzdu, bez poistenia, bývať musia často v katastrofálnych podmienkach. Na vine sú najmä agentúry dočasného zamestnávania, ktoré im síce sprostredkujú pracovnú príležitosť, ale nezabezpečia primeranú a zákonmi vyžadovanú pracovnoprávnu ochranu.

Slovenská a srbská strana majú záujem spoločne nájsť štandardný postup, aby srbskí zamestnanci mali v slovenských firmách splnené základné podmienky pre prácu a prípadne aj riešiť trestnoprávnu zodpovednosť tých, ktorí pravidlá odmietnu rešpektovať. Včera sa na tom v Bratislave zhodli slovenský minister práce Ján Richter (Smer) a jeho srbský rezortný partner Aleksander Vulin.

"Falšujú základné dokumenty, ktoré súvisia so zamestnávaním občanov Srbskej republiky na Slovensku,“ zdôraznil Richter na adresu pracovných agentúr. Konkrétne menoval spoločnosť Largo Slovakia, ktorá si vytvorila maďarskú filiálku Largo Hungária a srbskú Largo Plus Serbia, aby cez ne organizovala príchod Srbov za prácou na Slovensko.

"Podľa predbežných informácií Largo minimálne 680 zamestnancom sprostredkoval príchod na územie Slovenska, najmä pre firmu Samsung, s tým, že v Maďarsku sfalšovali všetky dokumenty, ktoré súvisia s ich sociálnym zabezpečením,“ spresnil minister. Agentúra, pokračoval minister, vydávala srbským pracovníkom na základe nelegálne pozmenených dokumentov pracovné zmluvy. Tie im však negarantovali sociálne zabezpečenie ani v zahraničí, a už vôbec nie na Slovensku. Spoločnosť Largo prisľúbila reagovať na Richterove obvinenia tlačovou správou, termín jej vydania však nespresnila.

Richter pripustil, že pri súčasnom nedostatku kvalifikovanej slovenskej pracovnej sily sú momentálne v niektorých ekonomicky silných regiónoch zahraniční zamestnanci nevyhnutnosťou. Pripomenul, že inšpektori práce zistlili, že napríklad konkrétne 7. marca v Samsungu Voderady pracovalo spomedzi asi tisíc zamestnancov v zmene až 570 Srbov. Dodal, že predstaviteľom firmy Samsung Slovakia minulý týždeň odporučil, aby zamestnancov zo Srbska prijali ako kmeňových, čo by prospelo aj samotnej firme, keďže agentúry pracovníkov v mesačných intervaloch striedajú a už zapracovaných nahrádzajú nováčikmi. Vulin zdôraznil, že občania Srbska, ktorí zo svojej krajiny odchádzajú za prácou do zahraničia, často ani netušia, kam idú a čo ich tam čaká. "Pracujú načierno, nemajú sociálne poistenie a týmto sa poškodzuje ako Srbsko, tak aj Slovensko,“ skonštatoval. S Richterom sa preto dohodli na intenzívnejšej vzá­jomnej komunikácii.

„Výsledkom nášho spoločného rokovania bola potreba buď prijať nový dokument, alebo minimálne rozšíriť memorandum o spolupráci, kde budú jasne definované postupy, zodpovednosť a komunikácia, vzájomné informovanie o vysielaných pracovníkoch na Slovensko, prípadne o občanoch Srbskej republiky, ktorí majú záujem na Slovensku pracovať,“ zhrnul Richter. Sám už o tomto probléme rokoval aj s rezortnými kolegami z Českej republiky a Maďarska, kde si "prestupné“ filiálky otvárajú aj iné agentúry.

Podľa januárových údajov na Slovensku pôsobí asi 5,5-tisíca občanov Srbskej republiky na takzvané infokarty a 575 na základe povolenia príslušného úradu práce. Infokarty napríklad automaticky dostávajú srbskí občania slovenskej národnosti, ktorí v Srbsku tvoria veľkú, asi 55-tisícovú menšinu a agentúry po nich rady siahajú.

Zistenia slovenských úradov však svedčia o bežne sa vyskytujúcich prípadoch zneužívania európskej legislatívy o cezhraničnej práci, keď je pracovník zo Srbska napríklad oficiálne zamestnaný v susednom Maďarsku (pričom tamojšia firma môže byť založená len účelovo ako „schránka“) a potom okamžite vyslaný na prácu na Slovensko. Zo zákona pritom takto zamestnanca možno vyslať iba „z krajiny, v ktorej obvykle pracuje“.

Zároveň zákon o službách zamestnanosti umožňuje cudzincom pracovať u nás bez pracovného povolenia najviac 90 dní, ak v súvislosti s dodávkou tovaru alebo služby uskutočňujú montážne a opravárenské či servisné činnosti. Túto zákonnú podmienku však agentúry obchádzajú napríklad tak, že srbská firma uzavrie so slovenskou zmluvu na dodanie takýchto služieb, na jej základe potom zahraniční pracovníci na Slovensku pracujú pri montážnych pásoch a po 90 dňoch ich vymenia za iných. Títo zamestnanci však v skutočnosti nevykonávajú „montáž“ v pravom zmysle slova, napríklad mostných konštrukcií či stĺpov elektrického vedenia, ale jednoducho sa za továrenským montážnym pásom podieľajú na bežnej sériovej výrobe.

Pracovné agentúry namietajú, že obchádzať bežné pravidlá ich nútia administratívne bariéry, najmä zdĺhavosť vybavovania pracovných povolení. „Pracovné miesto musí by zverejnené počas 30 dní. Ak sa dovtedy neobsadí zamestnancom zo Slovenska alebo EÚ, môže zamestnávateľ uzavrieť pracovnú zmluvu aj s občanom tretej krajiny,“ potvrdila Jana Lukáčová z Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny. Vybavovanie pracovného povolenia následne trvá niekoľko mesiacov.

Agentúrny text sme nahradili článkom z denníka Pravda.

20 debata chyba
Viac na túto tému: #práca #Srbsko #Ján Richter #pracovné agentúry