Šéf koaličnej SNS a Národnej rady SR Andrej Danko by to rád zmenil. S partnermi z koalície bude rokovať o návrhu zákona, ktorý by zamestnávateľov zaviazal povinne vyplácať svojim pracovníkom 13. plat.
Povinné vyplácanie trinásteho platu zamestnancom, ak vo firme pracujú viac ako jeden rok, považuje premiér Robert Fico za podnetný návrh, o ktorom je pripravený rozprávať sa na Koaličnej rade. „Pokiaľ ide o platy, tlak na zvyšovanie minimálnej mzdy musí pokračovať. Ja by som veľmi privítal, keby sa nám podarilo v krátkom čase pretaviť vianočný príspevok na 13. dôchodok. Ak budú peniaze, ja som posledný proti tomu, aby sme ľuďom nedali peniaze, pretože štátna správa je správa, kde tie platy ani zďaleka nie sú také, ako si ľudia možno predstavujú,“ reagoval Fico.
Odmena má podľa SNS byť oslobodená od odvodového zaťaženia. "Chceme, aby sa v Slovenskej republike dôsledne uplatňoval princíp zásluhovosti a výkonu, aj preto budem so svojimi koaličnými partnermi hovoriť o potrebe uzákonenia trinásteho platu pre všetkých zamestnancov,“ uviedol predseda Národnej rady SR Andrej Danko.
Ako spresnil, výplata mzdy navyše by mala byť povinným ustanovením Zákonníka práce. A to by sa vzťahovalo na každého zamestnávateľa, tak z verejného, ako aj zo súkromného sektora, a každého zamestnanca, ak vo firme odrobil minimálne rok.
Danko: Inšpirujme sa Portugalcami
Danko argumentuje, že v niektorých západných štátoch Európskej únie, napríklad v Portugalsku, je 13. či dokonca 14. plat už dávno samozrejmosťou. V iných krajinách, pripomína, zase zamestnancom pracovný týždeň skrátili na 36 či 33 hodín, a to pri zachovaní pôvodného príjmu. „My sme úplne inde, bojíme sa hovoriť aj o voľnej nedeli,“ zdôrazňuje predseda národniarov.
Presadenie vyplácania 13. platu má byť jedným z kľúčových bodov nového sociálneho programu SNS s názvom Vízia 2020. Strana v rámci neho pripravuje aj viacero ďalších opatrení v sociálnej oblasti, ktoré by každému občanovi mali umožniť zlepšiť si vlastným pričinením sociálno-ekonomické postavenie.
Líder SNS je totiž presvedčený, že aj slovenský pracujúci má právo na rovnaké sociálne zabezpečenie, aké svojim občanom v súčasnosti poskytujú západné štáty. Podľa neho preto nielen politici zo Slovenska, ale aj z ostatných krajín V4, ktorí v blízkej budúcnosti nezabojujú za zlepšenie podmienok svojich ľudí a dorovnanie ceny ich práce s vyspelým svetom, nebudú mať šancu prežiť. V tejto súvislosti odporúča spoločný postup „véštvorky“, od ktorého očakáva synergický efekt pri odstraňovaní jestvujúcich nerovností.
Smer chce o návrhu hovoriť. „Smer dlhodobo a všetkými prostriedkami tlačí na maximálne zvyšovanie reálnych miezd a zlepšovanie celkových pracovných podmienok a sociálnych práv zamestnancov. Aké môžu byť ďalšie možnosti, to je skutočne na ďalšiu politickú diskusiu, ale aj diskusiu so sociálnymi partnermi na Hospodárskej a sociálnej rade,“ reagovala Ľubica Končalová z tlačového odboru najsilnejšej koaličnej strany.
Most Híd: Vo vládnom programe to nie je
Most-Híd je zatiaľ opatrnejší. „Tento návrh sme počuli prvýkrát,“ veľmi stručne prostredníctvom hovorkyne Kláry Debnárovej zareagoval koaličný Most-Híd. „Každá strana môže vo svojom programe ponúknuť pohľad do budúcnosti, presvedčiť ním vo voľbách a po prípadnom vstupe do koalície si ho presadiť do programového vyhlásenia vlády,“ uviedol podpredseda strany a štátny tajomník ministerstva práce Ivan Švejna, keď zároveň naznačil, že súčasný vládny program žiadny takýto bod neobsahuje.
Zamestnávatelia s akýmikoľvek „plošnými nariadeniami“, na základe ktorých by mali vyplácať svojich zamestnancov, zásadne nesúhlasia. „Neviem si predstaviť realizáciu takéhoto zákona v praxi,“ tvrdí Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov. Podľa Hoštáka už v súčasnosti mnoho firiem 13. platy pracovníkom vypláca, ale len ako nenárokovateľnú zložku mzdy, na princípe mzdových podmienok vyjednaných v konkrétnych kolektívnych zmluvách na podnikovej úrovni. „Tak by to malo aj zostať,“ myslí si.
„Štát by si mal predovšetkým uvedomiť, že hoci je sám najväčším zamestnávateľom, niektorým svojim zamestnancom nie je schopný dať ani minimálnu mzdu,“ zdôrazňuje ďalej Hošták. Odporúča vyhodnotiť aj dosah takéhoto opatrenia na beztak napnuté verejné financie. Predstaviteľ zamestnávateľov tiež pripomína, že aj snahy plošne skrátiť pracovný čas sa napríklad vo Francúzsku či Švédsku skončili fiaskom, preto takéto „sociálne inžinierstvo“ ani v slovenských podmienkach neodporúča.
Firmám by náklady stúpli o 1,5 miliardy
Mzdové náklady len na jediného zamestnanca by sa prijatím zákona o 13. plate každoročne zvýšili asi o osem percent. Pritom len vo verejnej správe mzdové náklady momentálne predstavujú ročne zhruba sedem miliárd eur a navýšenie by predstavovalo ďalších asi 450 miliónov eur. V súkromnom sektore by náklady stúpli ročne o zhruba 1,5 miliardy, čo by najmä malé firmy mohlo dostať do problémov.
Napríklad slovenský Volkswagen, ktorý v piatok ohlásil, že svojim 10¤800 zamestnancom vyplatí odmenu 1¤560 eur za dobrý hospodársky výsledok firmy v roku 2016, bude tento krok stáť okolo 17 miliónov eur. Do programového vyhlásenia súčasnej vlády sa takisto nedostal ani návrh na 13. dôchodok, ktorý s podporou Smeru presadzovala Jednota dôchodcov Slovenska. Do úvahy by mohla prísť aj ústavná analýza, či 13. plat vôbec smie byť zavedený ako „povinnosť“, nielen ako „možnosť“, keďže zamestnanec pracuje len 12 mesiacov.
Štát by na platy musel pridať tiež
Podľa Michala Páleníka z Inštitútu zamestnanosti by povinný 13. plat bol prvok rovnako nesystémový, ako súčasný vianočný dôchodok. „Urobiť z poskytovania tohto benefitu povinnosť je nezmysel. Hoci firmy by si s ňou najskôr hravo poradili, jednoducho by zamestnancom znížili mesačné mzdy a rozdiel by im doplatili v mzde trinástej,“ myslí si Páleník. Za ďalší, ešte väčší nezmysel však považuje nápad neplatiť z novozavedeného príjmu odvody. „To by znamenalo porušenie elementárnych zásad daňovej disciplíny. Pán Danko sa zrejme inšpiroval nezdanenými paušálnymi náhradami, ktoré dostávajú poslanci parlamentu, čiže aj on sám,“ dodáva Páleník.
„Je to riešenie, ktoré by z hľadiska zvýšenia životnej úrovne na Slovensku bolo iste vítané,“ hodnotí návrh uzákoniť 13. plat Pavol Kárász, ekonomický analytik a poradca premiéra Roberta Fica. „Z hľadiska konkurencieschopnosti slovenských firiem a celkového fungovania podnikovej sféry by som ho však určite neodporučil,“ dodal Kárász s pripomienkou, že ak sa Slovensko naozaj chce v budúcej dvojrýchlostnej Európe zaradiť medzi štáty „prvej ligy“, musí do roku 2019 dosiahnuť vyrovnaný až prebytkový rozpočet, k čomu by zavedenie povinného 13. platu rozhodne neprispelo.