Lacné úvery v USA končia

Výrazný pokles počet ľudí bez práce a rast cien prinútil americkú centrálnu banku Fed už druhýkrát za tri mesiace zvýšiť základnú úrokovú sadzbu. Po náraste o štvrť percenta sa tak dostala do rozpätia 0,75 až 1 percento.

17.03.2017 16:00
Janet Yellen, USA, banka Fed Foto:
Janet Yellen, šéfka americkej centrálnej banky Fed, oznamuje zdvihnutie základnej úrokovej sadzby na úroveň 0,75 percenta až 1 percento.
debata (8)

Nemusí to byť však posledné dvíhanie úrokovej sadzby, ktorá zásadne ovplyvňuje, za akú cenu si ľudia a firmy v bankách berú úvery a ako sa im zhodnocujú úspory a investície do finančných produktov. Menový výbor Fedu po dvojdňovom zasadnutí uviedol, že ďalšie zvyšovanie sadzieb bude „postupné“. To podľa analytikov potvrdzuje doterajší zámer zvýšiť v tomto roku úroky celkovo trikrát.

„Aj keď Fed mal často v posledných rokoch veľkolepé plány, ktoré nakoniec nenaplnil – napríklad štyri zvýšenia v roku 2016 -, v tomto roku očakávame, že celkový počet zvýšení dosiahne tri,“ uviedol Ján Jursa zo spoločnosti Capital Markets. Aj keď sú opatrenia Fedu zatiaľ opatrné, postupne by sa mali premietnuť do rastu nákladov na krátkodobé spotrebiteľské ú­very.

Investori oslovení agentúrou Reuters si boli takmer istí, že Fed mierne zvýši úrokové sadzby. Niektorí však očakávali, že postup centrálnej banky bude razantnejší, a to najmä vzhľadom na priaznivý vývoj americkej ekonomiky. Šéfka Fedu Janet Yellenová však vo svojom vystúpení nenaznačila, že banka by sa chystala menovú politiku pritvrdiť. „Detailne sme nediskutovali o zmene našej politiky. Máme na to ešte dosť času,“ povedala Yellenová.

Zvýšenie úrokov na dolár znamená, že americká mena bude oproti euru posilňovať bližšie k parite, teda výmennému kurzu 1 k 1. „Dlhodobo bude kurz eura voči doláru klesať, ak bude Fed zvyšovať sadzby a Európska centrálna banka (ECB) ponechá svoju monetárnu politiku nezmenenú,“ dodal Jursa. ECB nenaznačila, že by sa chystala v dohľadnom čase úroky zvyšovať. Naopak, pokračuje v tlačení peňazí, čím chce posilniť rast investície, ako aj miery inflácie. Na Fed však rýchlo reagovala čínska centrálna banka, ktorá zvýšila úroky o 0,1 percenta. Podľa ekonómov sa tak snaží zastaviť odliv kapitálu do zahraničia a stabilizovať kurz domácej meny. V minulom roku sa čínsky jüan oslabil voči americkému doláru o 6,5 percenta.

Z dolára s vyšším úrokovým zhodnotením budú podľa všetkého profitovať najmä americké banky, ktorým to zvýši celkové marže. Na druhej strane tratia americké spoločnosti, ktoré majú tržby najmä zo zahraničia a nosia ich do USA. Zo slabšieho eura však môžu profitovať európske spoločnosti, ktorých export je na medzinárodnej scéne potom konkurencieschop­nejší. Napríklad bratislavský Volkswagen vyváža do USA až 11 percent svojej produkcie a USA sú dôležitým trhom aj pre množstvo menších spoločností pôsobiacich na Slovensku.

Rozhodnutie Fedu postupne zvyšovať úrokové sadzby naznačuje, že zámerom je postupne sa dostať na úrokové sadzby pred vypuknutím finančnej krízy v roku 2008. Po nej spadli úroky prakticky na nulu a vzrástli až v decembri 2015. Druhýkrát tak učinili o rok neskôr. Po dvoch tohtoročných zvýšeniach by podľa analytikov tretie mohlo prísť najskôr v júni.

K ďalšiemu zvýšeniu úverových nákladov v ekonomike tlačí Fed rast inflácie a vývoj na trhu práce. Inflácia spotrebiteľských cien vzrástla vo februári na nové päťročné maximum 2,7 percenta a údaje z trhu práce za január a február ukázali silné prírastky nových pracovných miest spolu s poklesom miery nezamestnanosti. Americké akcie od novembrových volieb výrazne rastú a nízka nezamestnanosť tlačí nahor mzdy.

V poslednom čase umožnil jednoduchšie zvyšovanie úrokov aj zlepšený výhľad svetovej ekonomiky. Hospodársky rast v krajinách používajúcich euro sa mierne zrýchľuje a čínska ekonomika sa javí stabilnejšia než pred rokom.

© Autorské práva vyhradené

8 debata chyba
Viac na túto tému: #úvery #USA #Fed #úrokové sadzby #Janet Yellenová