Slad z Hurbanova dal krídla nielen bažantovi

Sú výrobky, ktoré sú tvárou krajiny a súčasťou jej identity. Moderné Slovensko vo svete reprezentujú predovšetkým autá, ale je tu ešte jeden produkt, o ktorom sa veľa nehovorí a pritom je výnimočný. Je to slad, ktorý sa už dlhé desaťročia vyváža do celého sveta.

sladovňa, Heineken
Takto vyzerá sladovňa v Hurbanove po modernizácii.
Autor:

Najväčším slovenským exportérom je hurbanovská sladovňa, ktorá tohto roku oslavuje svoje päťdesiatiny. Slad spolu s chmeľom a vodou tvorí základ dobrého piva. Dorobiť špičkový slad z jačmeňa však nevedia všade, pretože nemajú vhodné pôdno-klimatické podmienky, ale aj pestovateľské a spracovateľské skúsenosti. Keď pred vyše polstoročím padlo múdre rozhodnutie postaviť v Hurbanove najprv sladovňu a potom pivovar, stála za ním snaha využiť driemajúci potenciál najväčšej obilnice Slovenska i neďaleký dunajský prístav v Komárne.

Čítajte viac

"Mali sme obilie, dobrú vodu, ale ľudia žijúci na Podunajskej nížine pili pivo z celého Československa,“ spomína na šesťdesiate roky Karol France, obchodný sládok hurbanovského pivovaru, ktorý je dnes súčasťou spoločnosti Heineken Slovensko. Mestá a dediny na juhu Slovenska zásobovalo pivom 22 slovenských a českých pivovarov. Otvorenie sladovne v roku 1967 a o dva roky po nej pivovaru úplne zmenilo dolniacku krajinu.

Bola to sladovňa, ktorá realizovala nielen skvelý poľnohospodársky potenciál územia, ale umožnila razantným spôsobom zvýšiť pridanú hodnotu dovtedy jednoduchej poľnohospodárskej výroby. Spolu so sladovňou vyrástlo pokolenie sládkov a pivovarníkov, ktorí dodali južanom sebavedomie, že produkujú špičkový, vo svete cenený produkt. Bol ním samozrejme slad a po ňom dnes najznámejšia značka slovenského piva Zlatý Bažant.

Väčšina išla a ide na vývoz

"Sladovňa v čase svojho vzniku predstavovala to najlepšie, čo sa vtedy na Slovensku postavilo,“ vráti sa spomienkou o polstoročie dozadu Milan Slávik. Je súčasným výrobno-technickým riaditeľom – vrchným sládkom najväčšej stredoeurópskej sladovne. O tento primát sa postarala spoločnosť Heineken, ktorá v roku 2002 otvorila supermodernú sladovňu s kapacitou 110-tisíc ton. Vyrobí sa tu triapolkrát viac sladu ako v roku 1967!

Lenže aj v predvečer búrlivého roku 1968 bola sladovňa plná všetkých technických vymožeností, ktoré umožňovala vtedajšia doba.

"Naši predchodcovia na čele s vynikajúcim slovenským pivovarníkom Michalom Pramukom sa poučili z detských chorôb sladovní, ktoré sa postavili v šesťdesiatych rokoch v priebehu búrlivého posilňovania nielen sladovej a pivovej sebestačnosti Slovenska, ale aj exportu sladu na zahraničné trhy,“ hovorí Milan Slávik. A na osvieženie pamäti pripomenie, že najprv vyrástla sladovňa v Topoľčanoch, potom v Trnave, Michalovciach a Rimavskej Sobote. "Keď sa stavalo v Hurbanove, už sa vedelo, čo funguje dobre a čo je nespoľahlivé,“ vraví Slávik.

Slad z Hurbanova putoval hneď po spustení výroby na export. Kupovali ho pivovary v Číne, ale aj v Brazílii, Argentíne či vo Venezuele. Dnes prednosti špičkového sladu využívajú európske pivovary spoločnosti Heineken. Z celkového množstva 110-tisíc ton sa doma spracuje na pivo necelých 20-tisíc ton.

Pivo sa rodí na poli

Čím je výnimočný svetlý slad plzenského typu z Hurbanova a jeho širokého okolia? Sladovníckemu jačmeňu prospievajú suché letá, vysoký počet slnečných dní v roku a skôr nižší ako vyšší úhrn zrážok.

Tak ako sa dobre víno rodí vo vinohrade, tak sa kvalitné pivo rodí na poli. Túto odvekú pravdu pripomína generálny riaditeľ spoločnosti Heineken Slovensko Odin Goedhart. Vlastne to bol dôvod, ktorý motivoval Heineken investovať do rozšírenia sladovne v Hurbanove. Holanďania tu našli dobrú surovinu a ľudí, čo rozumejú výrobe sladu a piva.

Karol France obracia pozornosť na zloženie zŕn sladovníckeho jačmeňa. Mali by obsahovať menej bielkovín a viac škrobu. Pre pivo je dôležité, aby sa zo sladu získalo čo najviac extraktívnych látok, najmä cukrov, čo garantuje kvalitu piva.

Pri samotnej výrobe sladu a piva rozhodujú detaily. Modernizácia v réžii Holanďanov priniesla ohrev varní parou. "Je to oveľa šetrnejší spôsob varenia piva, ako pri ohreve varní zemným plynom,“ vysvetľuje Milan Slávik. "Jemnejšie postupy robia pivo pitnejším, harmonickejším a jeho chuť už neprebíjajú nechcené chute a vône,“ dodáva.

Za uplynulé desaťročie nároky na kvalitu sladu významne stúpli. Prejavuje sa to pri nákupe sladovníckeho jačmeňa, sladovňa nekúpi hocaké zrno. Šéf nákupu Tomáš Ševčík spomína dovedna 9 parametrov, ktoré rozhodujú o tom, či sa pestovateľ dohodne so sladovňou na dobrej cene.

Riziká, lákadlá a perspektívy

Sladovňa každoročne nakupuje 140-tisíc ton jačmeňa, z čoho tri štvrtiny dodajú slovenskí poľnohospodári. Tí sa však v posledných rokoch odkláňajú od pestovania sladovníckeho jačmeňa. Pestujú najmä to, čo vynáša viac pri menšom riziku. Rizikom sú v posledných rokoch najmä výkyvy počasia, ale sú tu aj lákadlá v podobe rýchlo rastúceho pestovania kukurice a repky. Za zmenou štruktúry je podpora Bruselu výroby biopalív – etanolu z kukurice a metylesteru z repky. Tieto produkty sú menej rizikové ako na precíznu agronomickú prácu náročný sladovnícky jačmeň.

"Ak sa pozrieme na pokles cien obilnín, potom sladovnícky jačmeň stratil najmenej,“ pripomína Tomáš Ševčík. Za to, že jačmeň dnes tak neletí, môže aj rozpad živočíšnej výroby. Keď sladovne v minulosti neprebrali od poľnohospodárov jačmeň, skončil ako prirodzená súčasť krmiva zvierat. Lenže dnes len tretina farmárov chová ošípané a dobytok. Aj to je súčasť retrospektívy výroby sladu na Slovensku. Sladovňu si tento týždeň prezrela aj ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná. Klesajúce výmery sladovníckeho jačmeňa sú podľa nej výzvou tak pre spracovateľov, ako aj poľnohospodárov. Po stretnutí s Odinom Goedhartom vyjadrili spoločný zámer podporovať slovenských pestovateľov jačmeňa s cieľom pokryť čo najväčší podiel výroby sladu z domácich zdrojov.

Kráčajúc na pracovisko sladovne si zamestnanci môžu prečítať motivujúci slogan: Aj v malej krajine sa dajú robiť veľké veci. Za 50 rokov vyrobili v Hurbanove 3,3 milióna ton sladu. A to je množstvo, z ktorého možno uvariť už more piva. Napríklad desiatky by sa dalo vyrobiť 264 miliónov hektolitrov piva a dvanástky o čosi menej – 221,2 milióna hektolitrov.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ
Spravodlivosť, súd, súdnictvo, kladivko

Kyjev nedokázal súdu vysvetliť, prečo nesplatil Rusku pôžičku

29.03.2017 18:45

Ukrajina nedokázala uspokojivo vysvetliť, prečo nesplatila Rusku dlh tri miliardy dolárov z roku 2013.

peniaze, eurá

Brexit môže výrazne zvýšiť platby Slovenska do EÚ

29.03.2017 16:09

Vystúpenie Veľkej Británie z EÚ môže pre Slovensko znamenať dodatočné desiatky miliónov eur, ktorými bude musieť prispieť do rozpočtu únie.

dane, odvody, účtovník, peniaze

Brusel zablokoval fúziu London Stock Exchange a Deutsche Börse

29.03.2017 14:31

Európska komisia v stredu zablokovala plánované zlúčenie spoločností London Stock Exchange (LSE) a Deutsche Börse.

Spravodlivosť, súd, súdnictvo, kladivko

Kyjev nedokázal súdu vysvetliť, prečo nesplatil Rusku pôžičku

29.03.2017 18:45

Ukrajina nedokázala uspokojivo vysvetliť, prečo nesplatila Rusku dlh tri miliardy dolárov z roku 2013.

peniaze, eurá

Brexit môže výrazne zvýšiť platby Slovenska do EÚ

29.03.2017 16:09

Vystúpenie Veľkej Británie z EÚ môže pre Slovensko znamenať dodatočné desiatky miliónov eur, ktorými bude musieť prispieť do rozpočtu únie.

Kiska, Andrej Kiska,

Kiska súkromne prelietal takmer milión eur

29.03.2017 16:03, aktualizované: 18:39

Takmer miliónovú sekeru zaťal do štátnej kasy prezident Andrej Kiska. Toľko stáli jeho súkromné lety z Bratislavy na východné Slovensko.

denník Pravda, ocenenie

Pravda má prestížnu cenu Best Buy Award

29.03.2017 16:00

Pravda získala ocenenie Best Buy Award 2017/2018 za najlepší pomer ceny a kvality na slovenskom trhu v kategórii denníkov.