Dohoda koalície a opozície? Ľuďom by ušetrila stámilióny

Šetrenie na nižších úrokoch politikom na rozdiel od bežných ľudí nehovorí nič. Štát pri splátkach drahých úverov plytvá stámiliónmi eur, ktoré potom chýbajú v zdravotníctve, sociálnej oblasti či školstve. Kým desaťtisíce ľudí si za posledné roky vymenili starú hypotéku za novú a ušetrili na každej splátke desiatky eur, vláda to isté pri verejnom dlhu nemôže urobiť pre tvrdý zákon o ústavnej dlhovej brzde z roku 2011.

20.03.2017 07:00
debata (188)

Denník Pravda na daný problém poukazuje už tretí rok. Dlhoročný šéf štátnej Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity Daniel Bytčánek najnovšie vyzval politikov, aby prijali „technickú novelu zákona o dlhovej brzde“.

Na základe nej by sa štát teraz v čase až mínusových úrokov mohol predzásobiť hotovosťou a ušetril by na úrokoch. "Za posledné tri roky fungovania dlhovej brzdy sme pre technokratické nastavenie zákona prišli rádovo o stovky miliónov eur,“ priblížil Bytčánek.

Koalícia Smer, SNS a Most-Híd má v parlamente 80 hlasov a na zmenu ústavného zákona potrebuje ešte najmenej 10 hlasov opozície. Denník Pravda oslovil všetky parlamentné strany a debatu o novele tak, ako o nej hovorí Bytčánek, si vie predstaviť hnutie OĽaNO-NOVA, vlastné riešenie zvažuje predložiť strana Sme rodina. Liberáli a extrémisti sú proti.

V minulosti všetky pokusy o dohodu na zmene dlhovej brzdy padli práve na vzájomnom trucovaní politikov. "Z ekonomického hľadiska je umožnenie čo najoptimálnejšieho financovania slovenského dlhu v záujme všetkých občanov Slovenska,“ zdôrazňuje ekonóm ústavu Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž.

zväčšiť
dlhová brzda, graf

Ešte na začiatku roka 2014 denník Pravda informoval – Politika porazila rozum, ľudia prišli o 25 miliónov. Agentúra pre riadenie dlhu musela pre dlhovú brzdu o niekoľko mesiacov odložiť veľký úver, prišla o najlepší úrok a na splátkach prerobila 25 miliónov eur. Ani daný príklad vtedy opozičných poslancov za SDKÚ, SaS a Most-Híd nepresvedčil, aby dlhovú brzdu zmenili. Vládny Smer v téme tiež prestal byť aktívny.

Celkovo verejný dlh krajiny dosahuje 43 miliárd eur (53 percent hrubého domáceho produktu) a úroky a poplatky spojené s hotovostnými nákladmi na štátny dlh sú tento rok rozpočtované na úrovni 1,3 miliardy eur.

Bytčánek výzvu na „technickú novelu zákona o dlhovej brzde“ predstavil na tlačovej besede spolu so štátnym tajomníkom ministerstva financií Radkom Kurucom (nominant Smeru). Na nej prezentovali pre Slovensko historicky prvé 20-ročné dlhopisy v sume 2 miliardy eur s úrokom pod 2 percentá. Zmeniť dlhovú brzdu, zobrať viac podobných úverov a nahradiť nimi staré a vyššie úročené úvery mnohé opozičné strany odmietajú.

„Nie, technickú novelu si predstaviť nevieme. Heslom súčasnej vlády je, že najdrahšia diaľnica je tá nepostavená. To znamená plytvanie. Takejto vláde ponechať vyšší dlh je nebezpečné a rovnako nebezpečné je otvoriť technickú novelu,“ povedal tímlíder pre verejné financie v najsilnejšej opozičnej strane SaS Eugen Jurzyca. Technická novela by však v skutočnosti mohla slúžiť len na prefinancovanie dlhov, nie na výstavbu diaľnic. "Technická novela nepredstavuje uvoľnenie dlhovej brzdy, ale jej zosúladenie s reálnym životom a najlepšou finančnou praxou. Vydaním nových dlhopisov po novelizácii zákona by automaticky nevzrástol čistý, teda posudzovaný dlh,“ dodal Bytčánek.

Za hľadanie rozumného riešenia je jeden z najtvrdších kritikov súčasnej vlády a líder politickej strany OĽaNO-NOVA Igor Matovič. "O čisto technickej úprave dlhovej brzdy sa baviť vieme,“ odkázal. Odmietavý postoj k Bytčánkovej výzve má síce politická strana Sme Rodina – Boris Kollár, ktorá však nevylučuje, že v budúcnosti predstaví vlastné riešenie zlého nastavenia dlhovej brzdy.

Odzrkadľujú prepočty skutočné potreby ľudí?

Okrem technickej novely hovorí minister financií Peter Kažimír (Smer) aj o investičnej výnimke v dlhovej brzde, ktorá by umožnila využiť časy lacných peňazí na financovanie výstavby diaľnic. Takúto zmenu odmietajú všetky opozičné parlamentné strany. Kažimíra na rokovaniach zatiaľ odmietla SaS a minister tvrdí, že bude rokovať ďalej so všetkými parlamentnými stranami okrem zástupcov extrémistickej strany. Premiér Fico považuje doterajší prístup opozície k dlhovej brzde za politikárčenie. „Podľa opozície platí, že čím horšie tým lepšie,“ povedal premiér.

Opozícia pri otázke zmeny dlhovej brzdy pre účely výstavby diaľnic poukazuje napríklad na názor člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ľudovíta Ódora. „Zoberme si ciele vlády do roku 2019 (dokonca tie menej ambiciózne). Dlh by mal podľa prepočtov MF SR dosiahnuť 49,1 % z HDP. Dlhová brzda začína skutočne hrýzť až od 53 % z HDP. Teda, bez toho, aby sa zmenil zákon, stále je priestor bez vážnych sankcií vo výške 4 % z HDP, čo je približne 3,7 miliardy eur,“ napísal Ódor vo svojom blogu.

Ak by vláda investovala do diaľnic bez zmeny dlhovej brzdy a dlh by zostal v rozmedzí 50 až 53 percent HDP, Kažimír by musel naďalej posielať do parlamentu písomné zdôvodnenie výšky dlhu vrátane návrhov na jeho zníženie.

Ak by však vláda chcela do roku 2020 uskutočniť všetky diaľničné plány ministerstva dopravy, naplniť zámery v sociálnej oblasti, zdravotníctve či v školstve, priestor na výdavky v sume, ako ju opísal Ódor, by nemusel stačiť. Niektorí ekonómovia hovoria, že ešte je tu priestor ďalších úspor vo verejných zdrojoch. Šetrenie napríklad v zdravotníctve na úkor vyšetrení pre pacientov však vláda odmieta. Kabinet sa nechystá ani zvyšovať dane a tak nájsť potrebné zdroje.

Orava či Zvolen na vedľajšej koľaji

Spomedzi diaľnic len na nevyhnutné dokončenie dvoch úsekov D3 pri Kysuckom Novom Meste, D1 okolo Turian a ružomberskej D1 chýba asi 1,3 miliardy eur. V rámci rýchlostných ciest štát potrebuje čo najskôr nájsť asi 2 miliardy eur a to spolu na severný obchvat Prešova po R4, úsek R2 na juhu s tunelom Soroška a prepojenie R1 z Banskej Bystrice do Ružomberka. Eurofondy na diaľnice do roku 2020 sú už rozdelené na iné projekty a čakanie na nové eurofondy po roku 2020 by spôsobilo ďalšie meškanie a neistotu, či eurofondy vôbec Brusel schváli. Na Kysuciach, v Prešove aj na juhu Slovenska sa však ľudia čoraz viac protestmi dožadujú diaľnic.

Dlhová brzda by zároveň mohla odsunúť štart výstavby naplánovaných rýchlostných ciest okolo Zvolena, na Orave, na východe a juhu krajiny či v Ponitrí. Ľubomír Palčák, šéf Výskumného ústavu dopravného, vlani upozornil, že na všetky naplánované úseky diaľnic chýba až 16 miliárd eur.

Premiér Fico ešte vlani naznačil, že ak opozícia neustúpi, diaľnice dostanú prednosť pred nižším deficitom a dlhom. „Vyrovnaný rozpočet nie je mantra. Je otázka, ako budeme nahrádzať to, že krajina nebude mať dostatok eurofondov na rozvoj. Musíme hľadať dohodu s opozíciou ohľadom dlhovej brzdy, aby sme našli zdroje na ďalšie infraštrukturálne projekty,“ povedal vlani Fico.

Chýbajúce diaľnice sú označované za najväčšiu bariéru rozvoja regiónov. "Len šetrením nevyriešime problém budúcich vysokých výdavkov na dôchodcov a zdravotníctvo. Preto má zmysel uvoľniť dlhovú brzdu na financovanie projektov zabezpečujúcich prechod slovenského hospodárstva z výrobnej na znalostnú ekonomiku. Samozrejme, každú investíciu treba dôkladne posúdiť a ak by sa peniaze mali len prejesť, tak v takom prípade uvoľnenie dlhovej brzdy nemá zmysel,“ dodal Baláž.

Verejný dlh bol historicky najvyšší v roku 2013 na úrovni 54,6 percenta HDP a tento rok je naplánovaný na úrovni 53 percent. Ak sa výška dlhu nachádza v rozmedzí 53 až 55 percent HDP, vláda musí podľa dlhovej brzdy predložiť do Národnej rady návrh opatrení na zníženie dlhu. Zároveň sa platy členov vlády znížia na úroveň predchádzajúceho roku. Ak sa dlh pohybuje v rozmedzí 55 až 57 percent HDP, ministerstvo financií musí okamžite v rozpočte škrtnúť 3 percentá plánovaných výdavkov. V prípade dlhu v rozmedzí 57 až 60 percent HDP musia vláda, mestá aj obce hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom. Ak by dlh prekročil úroveň 60 percent HDP, čaká vládu v parlamente rokovanie o dôvere.

© Autorské práva vyhradené

188 debata chyba
Viac na túto tému: #rozpočet #dlhová brzda