Ekonóm Tomčiak: Vlny populizmu páchajú škody. Liekom sú reformy ekonomík

„Populizmus je nebezpečný v tom, že vyvoláva v štátoch polarizáciu spoločnosti. Pri vysokej miere politickej a sociálnej polarizácie môže mať vláda problém s prijímaním zákonov a nepopulárnych opatrení,“ upozornil v rozhovore pre Pravdu ekonóm Boris Tomčiak.

Holanďania odmietli populizmus. Môže za to aj fakt, že sa majú možno ekonomicky lepšie ako Briti či Američania?
Holandsku sa z ekonomického hľadiska darí, hrubý domáci produkt rastie v posledných rokoch tempom 2 percentá za rok. Miera nezamestnanosti poklesla na 5,3 %, pričom ešte pred rokom bola na úrovni 6,5 %. Veľmi pozitívne je, že miera nezamestnanosti mladých ľudí poklesla z 11,3 na 9,8 %. Holandskí voliči si vybrali pokračovanie súčasného stavu, boja sa výraznejších zásahov do ekonomiky a politiky. Prakticky si okrem migračnej krízy a rastúcich príjmových rozdielov nemôžu sťažovať na žiadne významné problémy.

Európu však napriek tomu v tomto roku najviac ohrozujú populisti. Akú veľkú hrozbu predstavujú pre ekonomiku?
Populizmus je nebezpečný v tom, že vyvoláva v štátoch polarizáciu spoločnosti. Pri vysokej miere politickej a sociálnej polarizácie môže mať vláda problém s prijímaním zákonov a nepopulárnych opatrení. Populizmus taktiež vyvoláva napätie medzi občanmi, čo znižuje spotrebiteľskú dôveru. Ekonomicky sa škody v dôsledku populizmu nedajú vyčísliť, takisto ako sa nedá určiť hranica, kde ide o populizmus a kde ešte nie. Taktiež je dobré uviesť, že populizmus môže mať i priaznivé dosahy. Útočí predovšetkým na prehnane konzervatívny systém. Diskusia, ktorú populizmus spúšťa, sa často prejaví na reformných opatreniach. Celá Európska únia potrebuje reformy, pretože región už niekoľko rokov zaostáva za USA a aj Ázia má omnoho flexibilnejší systém.

Populizmus však vlani vyvrcholil až do štádia, že si Briti zvolili odchod krajiny z EÚ. Kto na to ekonomicky viac doplatil, kto sa nateraz javí ako víťaz a kto porazený, EÚ či Británia?
Ekonomické dosahy rozhodnutia o brexite sa naplno prejavia až v priebehu nasledujúcich piatich rokov. Zatiaľ sa zdá, že podpora Európskej únie medzi občanmi sa od brexitu zvýšila. Bertelsmann Foundation urobila v auguste prieskum v šiestich najväčších európskych štátoch a zistila, že podpora EÚ sa zvýšila vo Veľkej Británii, v Nemecku, vo Francúzsku, v Taliansku i Poľsku. Naopak, v Španielsku sa podpora mierne znížila. Európa i Británia zaznamenali v posledných mesiacoch ekonomický rast a zníženie miery nezamestnanosti. Tieto údaje však nie sú smerodajné, keďže ide o dôsledok aktivít centrálnych bánk a vlád v predchádzajúcich rokoch. Euro i libra sa oslabili, čo je priaznivé pre európskych exportérov. Vyvoz do Ázie a Ameriky by sa mohol vďaka slabým menám mierne zvýšiť. Brexit mal negatívny vplyv na ceny nehnuteľností v Londýne. Ceny domov síce stále rastú, ale pomalšie oproti predpokladom. Záujem medzinárodných investorov o londýnske nehnuteľnosti sa mierne oslabil.

Aké sú podľa vás najlepšie nastavené pobrexitové podmienky pre obe strany dohody?
Pre EÚ i Veľkú Britániu je nutné, aby bol zachovaný voľný pohyb tovarov a služieb, finančného i ľudského kapitálu. To si uvedomujú i politici a aj pri tvrdom brexite je pravdepodobné, že budú obnovené medzinárodné zmluvy o spolupráci. Problémy určite nastanú pri vyjednávaní v oblasti pohybu osôb. Veľká Británia určite nebude chcieť prijímať vysoké objemy prisťahovalcov a taktiež sa bude vyhýbať importu nekvalifikovanej pracovnej sily. Vyjednávania sa môžu natiahnuť aj v oblasti ciel a taríf.

Slovenská vláda už začala lákať ľudí z Británie naspať domov, keďže britská vláda zrejme výrazné obmedzí prácu cudzincom. Aký to bude mať vplyv na pracovný trh u nás?
Tento krok je od slovenskej vlády veľmi dobrý. Záujem Británie o cudzincov môže klesnúť a Slováci môžu mať problém nájsť tam prácu. Vzhľadom na súčasný slovenský rozmach to však až tak neprekáža. Najmä na západnom Slovensku je už akútny nedostatok pracovnej sily. Stiahnutie Slovákov z Británie je z kultúrneho hľadiska omnoho lepšie, ako najímanie Ukrajincov, Bulharov či Rumunov. Vláda i súkromné firmy by určite mali podporiť i migráciu Slovákov z východu Slovenska na západ krajiny.

Ako si myslíte, že brexit pocíti Slovensko zhruba o dva roky? Do akej miery?
Dosah na Slovensko by mal byť malý. Aj keď sa niektoré britské firmy rozhodnú zostať vo Veľkej Británii, tak musíme, naopak, počítať s príchodom európskych a amerických firiem, ktoré radšej umiestnia svoje administratívne centrá v strednej Európe. Postavenie Slovenska je veľmi výhodné. Pracovná sila je u nás kvalifikovaná a pritom výrazne lacnejšia oproti západnej Európe.

Čo ak by sa predsa len od Británie odtrhlo Škótsko, ktoré už od roku 2014 hovorí o nezávislosti? Čo by to znamenalo pre obe ekonomiky?
Škótsko má veľké zásoby ropy a zemného plynu. Ako samostatný štát by mohlo patriť medzi komoditne veľmi bohaté krajiny. Škótsko má i rozvinutý priemysel, cestovný ruch, stavebný sektor a finančný systém. Vďaka tomu bolo v minulosti čistým prispievateľom do rozpočtu Veľkej Británie. Ekonomické indikátory teda nahrávajú odtrhnutiu Škótska od Británie. Na druhej strane ekonomické prepojenie Škótska a Anglicka je veľmi silné. Rozpojenie by oslabilo postavenie oboch krajín na medzinárodnom trhu. Prakticky to môžeme prirovnať k rozpojeniu Slovenska a Českej republiky. Spojené Česko-Slovensko by malo silnejšiu váhu v medzinárodnom priestore, ale problémy medzi bohatým západom a chudobným východom by asi zostali nezmenené.

Myslíte si, že by sa únia nebála prijať Škótsko ako člena EÚ, keďže to isté hrozí pri Katalánsku a bol by to preto neželaný precedens?
EÚ by bola opatrná pri prijatí Škótska za člena a určite by proti tejto aktivite bolo Španielsko. Situácia v Katalánsku je veľmi zložitá. Španielsko je v zlej ekonomickej situácii a tamojšia vláda musí riešiť závažnejšie problémy ako nacionálne hnutia v regiónoch.

Myslíte si, že spustia zadlžení južania novú krízu?
Južné štáty naďalej zvyšujú svoje zadlženie. Obnovenie dlhovej krízy sa preto nedá vylúčiť. Problémy by nastali najmä v prípade vysokej inflácie a nutnosti začať zvyšovať úrokové sadzby v eurozóne. Náklady na splácania dlhov by v takomto prostredí okamžite vystrelili nahor, čo by podkopalo ekonomickú dôveru. Možné problémy sa môžu najskôr prejaviť v Taliansku, kde je pomer dlhu k hrubému domácemu produktu (HDP) najvyšší.

Taliansko má v súčasnosti osem rizikových bánk a 360 miliárd eur nesplácaných úverov. Je šanca na záchranu?
Talianska vláda je ochotná pomôcť svojim bankám a taktiež samotné banky hľadajú spôsoby, ako získať nový kapitál. V tejto snahe budú naďalej pokračovať. Treba však povedať, že pobočky bánk UniCredit a VÚB na Slovensku určite zostanú. Stredoeurópsky región je z hľadiska bankových aktív ziskový a je tu aj nízky pomer nesplácaných úverov. Omnoho väčšie problémy sú v samotnom Taliansku, keďže tamojší trh ešte nedokázal plne vstrebať nesplácané úvery. Očakávam postupnú konsolidáciu a zlučovanie menších talianskych bánk do väčších celkov. Vďaka tomu by mohli dosiahnuť synergické efekty a úsporu nákladov.

Dajú sa očakávať aj nejaké prekvapenia v jesenných voľbách v Nemecku?
Nie, nemecké voľby by mali byť relatívne pokojné. Aj v Nemecku sa zdvihla vlna nacionalizmu, ale nacionálne strany nemajú medzi Nemcami až tak veľkú obľubu. Do značnej miery je to spôsobené veľmi silnou ekonomikou. Nemci sa majú dobre a nepotrebujú meniť súčasný systém. Najpálčivejší je problém s migrantmi, ale situáciu sa už darí postupne riešiť nielen v Európe, ale najmä v Sýrii a ďalších štátoch postihnutých vojnami. V Nemecku vyhrá buď Merkelovej CDU, alebo Schulzova SPD. Obe strany sú v politickom systéme blízko stredu a každá z týchto strán by mohla získať okolo 30 percent hlasov. Podpora pre ultrapravicovú AfD poklesla podľa posledných prieskumov na 8 percent. Podobné preferencie majú i Zelení a ultraľavicová strana.

Ako ovplyvnia voľby v Nemecku slovenskú ekonomiku?
Voľby v Nemecku by nemali mať výraznejší dosah na Slovensko. Pre nemecké firmy je Slovensko dobrým partnerom po ekonomickej i politickej stránke. Nemecko by nemalo obmedziť ani možnosť Slovákov pracovať v tomto štáte.

Európa zažívala super nízku infláciu až defláciu, ťažila z nízkych cien ropy. Ale čo nás čaká v tomto smere tento rok?
Inflácia sa už zvyšuje a v niektorých štátoch vyskočila nad dvojpercentný cieľ centrálnych bánk. Minimálne do konca roku bude inflácia na zvýšenej úrovni. Registrujeme nielen ponukovú infláciu spôsobenú rastom komodít, ale aj dopytovú infláciu spôsobenú ekonomickým rozmachom a bohatnutím obyvateľstva.

Je aj pre slovenskú vládu lepšie ešte v tomto čase využiť intervenciu Európskej centrálnej banky a skôr investovať, ako sa pozerať na dlhovú brzdu?
Ak má vláda možnosť investovať do projektov s vysokou pridanou hodnotou, tak by ju určite mala využiť. Tieto investície zabezpečia v budúcnosti ďalší rozmach Slovenska. Vláda sa nemusí báť mierneho zvýšenia deficitu, ak jej podporné opatrenia budú zamerané na zlepšenie podnikateľského prostredia, vedu, výskum, kvalitné školstvo a zdravotníctvo. Vzdelané, inovatívne a zdravé obyvateľstvo je základom pre dlhodobý ekonomický rast. Na druhej strane je dôležité obmedzovať neefektívne populistické výdavky, bujnenie byrokracie a administratívy. Vláda i súkromné spoločnosti sa nesmú báť cielených škrtov.

Investície do nových ciest teda oprávňujú zvyšovať deficit?
Určite áno, kvalitná dopravná sieť je dôležitá pre ekonomický rozmach. Vláda však musí tlačiť na to, aby boli náklady na budovanie ciest čo najnižšie pri dodržaní schválených štandardov kvality. Predovšetkým je nutné zlepšiť cestné a železničné spojenie s východom Slovenska. Nadnárodné firmy majú záujem o investície v regióne, ale požadujú kvalitnú dopravnú obslužnosť a napojenie na európsky systém rýchlostných ciest.

Slovenská ekonomika rastie slušných tempom aj vďaka automobilkám. Aké sú riziká v najbližšom období?
Slovensko je jednoznačne závislé od automobilového priemyslu a od dopytu zo západnej Európy. Ekonomické spomalenie Nemecka a Francúzska by určite malo silný dosah aj na Slovensko. Našťastie sa očakáva, že v nasledujúcich dvoch rokoch bude pokračovať ekonomický rozmach v západnej Európe. Toto priaznivé obdobie by vláda i súkromné firmy mali využiť na rozvoj aktivít v iných odvetviach. Slovensko má potenciál nielen v iných priemyselných odvetviach, ale aj v cestovnom ruchu, informačných technológiách, telekomunikáciách a službách. Posledné údaje ukazujú, že nadnárodné firmy majú záujem o budovanie výskumných a administratívnych centier na Slovensku. Vhodné by bolo podporiť ich prísunom kvalifikovaných ľudí a dobrou infraštruktúrou.

Akú budúcnosť dávate obchodným dohodám EÚ so svetom ako TTIP (Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo – obchodná dohoda s USA) či CETA (obchodná dohoda EÚ s Kanadou)?
TTIP je mŕtva v starej podobe, ale politici nevylúčili možnosť opätovných rokovaní. Je pravdepodobné, že nakoniec bude prijatá vo významne pozmenenej podobe. Schválenie CETA by malo byť úspešné. Spolupráci s Kanadou sa európske štáty nevyhýbajú, aj keď niektoré vyjadrili určité obavy.

Aký vplyv bude mať na Slovensko Trumpova politika zatvárania sa pred svetom?
Niektoré americké firmy by mohli na Slovensku obmedziť svoje aktivity a viac sa zamerať na domáci trh v USA. Reč je predovšetkým o U.S. Steel Košice. Na druhej strane s Trumpovou protekcionárskou politikou budú zápasiť všetky krajiny sveta. Neamerické firmy budú hľadať iné trhy a investičné príležitosti. Slovensko je síce malá ekonomika, ale má geografickú výhodu. Trumpova politika by tak mohla na Slovensko prilákať vyšší počet strategických investorov.

Môžu sa zastaviť už plánované európske investície do USA a naopak?
Zatiaľ nie. Európske firmy majú teraz viac práce s brexitom, teda plánovaným odchodom Veľkej Británie z EÚ. Firmy z USA chcú v Európe kvôli diverzifikácii svojho podnikania pôsobiť. Pre USA je protekcionistická politika nepriaznivá v tom, že iné krajiny nastavia protiopatrenia. Už aj Európska únia ukázala svoje zbrane, keď v minulom roku prikázala americkým firmám v Írsku, aby doplatili dane. Toto daňové opatrenie bolo jednoznačne politické. Dá sa povedať, že Trump môže rozpútať tretiu svetovú vojnu, ktorá sa však nebude odohrávať niekde v zákopoch, ale v obchodných zmluvách a v investičných vzťahoch.

Do akej miery sa nám skráti objem eurofondov po odchode Britov z EÚ?
Veľká Británia je tretí najväčší prispievateľ do EU fondov s čistým príspevkom na úrovni 9 miliárd eur. Slovensko je, naopak, čistým príjemcom fondov. Odchod Veľkej Británie z únie by sa tak určite mal prejaviť aj na našich nižších príjmoch. Dôležitý bude prístup iných vyspelých štátov Európy, či budú ochotné zvýšiť svoj príspevok. Predbežne sa dá odhadovať, že prísun z EÚ fondov sa v ďalšom fondovom období zníži o 20 percent. Ale realita môže byť nakoniec úplne iná, keďže do hry vstupuje mnoho faktorov.

Libra sa od britského referenda oslabuje. Ako vidíte jej ďalší vývoj?
Myslím si, že zhodnotenie eura oproti britskej libre na paritu je zatiaľ málo pravdepodobné. Blízko parity bol kurz na začiatku roku 2008, ale slabá bola libra len krátkodobo. Pre Britániu je súčasná slabá mena dobrá, keďže to podporuje vývoz. Priemyselná produkcia v krajine v tomto roku veľmi pravdepodobne vzrastie. Zo slabej libry majú teda radosť exportne orientované britské firmy a zahraniční turisti, ktorí prídu do Veľkej Británie. Slabá libra, naopak, neteší exportérov do Británie, čo je napríklad Írsko. V rámci sektorov je oslabenie libry nepriaznivé pre subdodávateľov automobilových komponentov. Taktiež britské domácnosti nemajú zo slabej libry radosť. Zdraželi najmä pohonné hmoty a dovážané potraviny, teda ovocie a zelenina.