Mnohí zo superboháčov výrazne ovplyvňujú politiku. Dokonca kontroverzný americký podnikateľ Donald Trump sa stal až prezidentom USA. Vplyv na tvorbu zákonov mal z ústrania aj David Rockefeller, ktorý v pondelok zomrel vo veku 101 rokov.
Počet ľudí s astronomickým majetkom, na ktorý by bežný človek musel odpracovať niekoľko desiatok životov, pritom stále narastá. Podľa prieskumu Hurun Global Rich List 2017 počet dolárových miliardárov vo svete minulý rok narástol o 69 na rekordných 2 257. Ich celkové bohatstvo sa zvýšilo o 16 percent na osem biliónov dolárov, čo predstavuje približne 95-násobok veľkosti slovenskej ekonomiky. Hurun report pripúšťa, že svetových miliardárov môže byť až päťtisíc, keďže mnohí z nich skrývajú svoje bohatstvo.
„Za ostatných päť rokov narástol celkový počet miliardárov o 55 percent. Ich podiel na celosvetovom bohatstve sa za toto obdobie zvýšil zo siedmich percent globálneho hrubého domáceho produktu (HDP) na 10,7 percenta a je väčší ako ekonomika akejkoľvek krajiny s výnimkou Spojených štátov a Číny. Najviac dolárových miliardárov žije v Ázii – až 1¤038. Najmenej v Afrike a Oceánii – po 28. V Európe ich je 486,“ povedal analytik J&T Banky Stanislav Pánis.
Najbohatší Bill Gates
Najbohatším človekom na svete zostal za vlaňajšok Američan Bill Gates s majetkom 81 miliárd dolárov s medziročným rastom bohatstva o jedno percento. „Je zároveň prvým človekom na svete, ktorý vygeneroval viac ako 100 miliárd hodnoty, pričom doteraz 20 miliárd dal na dobročinné účely,“ doplnil Pánis.
Druhým najbohatším je investičný mág Warren Buffett s 78 miliardami dolárov, keď jeho majetok narástol za rok o 15 percent. Doteraz venoval 17 miliárd dolárov na charitu. Gates s Buffetom a s ďalším finančníkom Georgeom Sorosom sú traja najštedrejší filantropi sveta. Svetovou trojkou je zakladateľ online obchodu Amazon Jeff Bezos so 72 miliardami dolárov, ktorého majetok narástol za rok o viac ako tretinu.
Rockefeller aj rozdával
Až dve tretiny súčasných svetových miliardárov zbohatli vlastným pričinením a jedna tretina majetok zdedila. Aj zosnulý David Rockefeller prišiel k svojmu majetku cez svojho otca, Johna Rockefellera juniora, ktorý tiež zdedil obrovský majetok po svojom otcovi Johnovi Davisonovi Rockefellerovi, ktorý bol naftovým magnátom a bol označovaný za najbohatšieho muža novodobej histórie.
Osobný majetok Davida Rockefellera sa odhaduje na tri miliardy dolárov. Významná časť z neho išla na charitu. Pripojil sa napríklad k filantropickej výzve, za ktorou stoja najbohatší muži planéty ako Bill Gates a Warren Buffett. Prostriedky venoval aj na vzdelanie, v roku 2008 daroval 100 miliónov dolárov Harvardovej univerzite, kde kedysi študoval.
V roku 1946 vstúpil do štábu rodinnej Chase National Bank, neskôr premenovanej na Chase Manhattan Bank, ktorá neskôr dostala pomenovanie JPMorgan. V rokoch 1969 až 1981 zastával funkcie predsedu správnej rady a generálneho riaditeľa. Od roku 1981 Rockefeller pôsobil v Medzinárodnom poradenskom výbore pre banky.
Foto: SHUTTERSTOCK
Rockefellerovci koketovali s politikou, väčšinou na strane republikánov. Dávid bol výnimkou, odmietol post ministra financií a uprednostnil biznis a neformálny vplyv. Pracoval však pre niekoľkých prezidentov USA, republikánov i demokratov, stretával sa s rôznymi svetovými politikmi. Konzultoval s ministrom zahraničia Henrym Kissingerom a býval v kontakte s predstaviteľmi CIA.
Rockefeller patril k zakladateľom alebo členom radu organizácií americkej a globálnej elity, ako sú napríklad Rada pre medzinárodné vzťahy, Trilaterálna komisia alebo skupina Bilderberg, ktorej konšpirační teoretici prisudzujú snahu ovládnuť svet.
Rockefeller podľa agentúry ČTK navštívil niekoľkokrát aj bývalé Československo. Prvýkrát prišiel do Prahy už v máji 1945 ako asistent vojenského atašé veľvyslanectva USA. Naposledy ho v roku 1991 prijal na súkromnej návšteve s manželkou prezident Václav Havel.
Ako je to na opačnej strane?
Celkové bohatstvo sveta prestavuje 255 biliónov dolárov. Od roku 2015 najbohatšie jedno percento obyvateľstva sveta vlastnilo viac ako polovicu z celkového bohatstva, teda viac ako zvyšok planéty. Aktuálne osem najbohatších ľudí vlastní toľko, čo polovica chudobnejších ľudí sveta. Ich majetok je dokopy zhruba 426 miliárd dolárov. V najbližších 20 rokoch bude mať 500 najbohatších ľudí majetok v hodnote 2,1 bilióna dolárov, čo je väčšia suma ako hrubý domáci produkt Indie, krajiny s 1,3 miliardy obyvateľov.
Príjem najchudobnejších 10 percent ľudí vzrástol o menej ako 3 doláre za rok medzi rokmi 1988 a 2011, zatiaľ čo príjem najbohatšieho jedného percenta ľudí vzrástol 182-krát v rovnakom období. Na porovnanie, 100 top manažérov zarába za rok rovnako ako 10-tisíc pracujúcich ľudí v odevných závodoch v Bangladéši. Vo Vietname najbohatší človek zarába za deň viac ako najchudobnejší človek zarobí za 10 rokov. Podľa britskej neziskovej organizácie Oxfam jeden z 10 ľudí žije na deň z menej ako dvoch dolárov. Riešením takejto príjmovej nerovnosti majú byť podľa aktivistov, ale aj mnohých ekonómov a analytikov vyššie dane pre bohatých a vyššie dane z príjmu pre firmy, vyššie mzdy pre bežných ľudí a viac peňazí zo štátneho rozpočtu do verejných služieb.
Bohatstvo ovplyvňuje aj klímu
Prehlbujúce sa sociálne rozdiely sú faktorom, ktorý ohrozuje nielen hospodársky rast Európy, ale aj jej konkurencieschopnosť. S tým súvisia aj klimatické zmeny, zhoršujúci sa prístup k pitnej vode a starnúca populácia. Oxfam upozornil, že najbohatších desať percent ľudstva produkuje približne polovicu všetkých emisií oxidov uhlíka. Najchudobnejšia polovica ľudstva sa na ich produkcii podieľa len desiatimi percentami. Pritom je najviac ohrozovaná suchom a ďalšími negatívnymi javmi, ktoré sú spájané so zmenami klímy. Takisto hrozí, že klimatické zmeny zvýšia záťaž pre ekonomiku a následne oslabujúca sa ekonomika skomplikuje boj proti globálnemu otepľovaniu.
Bez výraznejších zmien v prístupe ľudí k prírode by najhoršie účinky klimatických zmien postihli Afriku. Tam by zmena klímy mohla viesť k rastu cien potravín až o 12 percent v roku 2030. To by bolo obzvlášť ťažké pre tamojšiu spoločnosť, kde výdavky najchudobnejších vrstiev na potraviny už teraz dosahujú 60 percent.
Vážne postihnutá by bola aj Južná Ázia, a to najmä India, kde by do extrémnej chudoby upadlo 45 miliónov ľudí. Najchudobnejším krajinám, a nielen im, totiž hrozí väčšia neúroda, teda roky plné zrážok a záplav striedané obdobiami extrémneho sucha. Svetová banka upozorňuje na čoraz viac prírodných katastrof, ale aj nebezpečenstvo rôznych chorôb zo znečistených podzemných vôd. Ak svet nepristúpi na šetrnejšie zaobchádzanie so životným prostredím, podľa Svetovej banky hrozí, že do roku 2030 počet extrémne chudobných ľudí vplyvom narastajúcich emisií skleníkových plynov vzrastie o 100 miliónov.