Ide o prebytok rozpočtu bez zahrnutia nákladov na obsluhu štátneho dlhu. Podľa gréckeho premiéra Alexisa Tsiprasa je to dobrý signál pre medzinárodných veriteľov (Medzinárodný menový fond, Európska centrálna banka a Európska komisia), aby im uvoľnili ďalšiu časť zo záchranného balíčka. Zároveň, ako tvrdia mnohí analytici, to dáva aj pozitívny signál pred blížiacim sa druhým kolom francúzskych prezidentských volieb, ktoré budú už 7. mája.
Ako poznamenal nemecký profesor na katedre medzinárodných vzťahov na Durhamskej univerzite vo Veľkej Británii, Christian Schweiger, Európska únia tak môže vyslať Francúzom signál, že má situáciu so zadlženými Grékmi pod kontrolou a prehlbovanie gréckej krízy nehrozí. Mnohí Európania sa totiž skepticky pozerajú na požičiavanie Grékom, keďže od roku 2010 dostali od veriteľov už vyše 220 miliárd eur. Slovensko sa na pomoci zadlženým Grékom doteraz podieľalo sumou viac ako 1,5 miliardy eur vo forme záruk. V prípade Francúzska ide až o 43,8 miliardy eur, po Nemecku ide o najvyššiu dlžnú sumu.
Gréci teraz ukazujú, že ich bolestivé reformy a škrty v krajine zabrali. Zahraniční veritelia Grécka od Atén požadovali, aby prebytok primárneho rozpočtu bol za vlaňajšok na úrovni 0,5 percenta HDP, nakoniec je na úrovni 3,9 percenta HDP. Podľa európskeho štatistického úradu Eurostat zaznamenalo Grécko vlani celkový rozpočtový prebytok takmer 1,3 miliardy eur, čo pre krajinu znamená prvý celkový rozpočtový prebytok za 21 rokov. Údaj zahrňuje aj náklady na obsluhu dlhu. Predstavuje prvý celkový rozpočtový prebytok Grécka od roku 1995, keď Eurostat začal tieto údaje zverejňovať. Na porovnanie, v roku 2015 Grécko vykázalo rozpočtový schodok na úrovni 5,9 percenta HDP.
O poskytnutí ďalšej pomoci Grékom budú rozhodovať ministri financií eurozóny 22. mája v Bruseli. Gréci pritom už v júli potrebujú splatiť ďalšie dlhy, a to vo výške viac ako 8 miliárd eur. Na to potrebujú aj poslednú tranžu dohodnutej pomoci vo výške 6,1 miliardy eur. Tú získajú až po tom, čo bude schválená druhá revízia záchranného balíka. Spolu s ním by mohla získať grécka vláda aj súhlas Európskej centrálnej banky na nákupy gréckych dlhopisov v rámci svojho programu kvantitatívneho uvoľňovania, čo by výrazne pomohlo nákladom na správu dlhu.
Veritelia požadujú od Atén ešte dodatočné škrty v objeme dvoch percent HDP, resp. vo finančnom vyjadrení za 3,6 miliardy eur. Problémom je však vysoký grécky dlh. Medzinárodný menový fond tvrdí, že v súčasnom stave je grécky dlh neudržateľný a do roku môže 2060 dosiahnuť takmer 300 percent HDP. Práve MMF tlačí Európu do zmiernenia gréckeho dlhového bremena. Verejný dlh Grécka dosahuje aktuálne zhruba 315 miliárd, čo predstavuje takmer 180 percent hrubého domáceho produktu (HDP).
Grécko okrem dlhových problémov sužuje aj extrémne vysoká, 23-percentná miera nezamestnanosti. Mnoho mladých ľudí si nevie nájsť prácu a najnovšie veritelia požadujú, aby sa aj dôchodcom siahlo na ich dôchodky. Grécko je momentálne treťou najchudobnejšou krajinou EÚ, miera chudoby je vyššia už len v Bulharsku a Rumunsku. Kým v postkomunistických balkánskych krajinách údaje o počte chudobných klesajú, v prípade Rumunska takmer o tretinu, v Grécku sa od roku 2008, keď vypukla globálna kríza, údaj viac ako zdvojnásobil.
Grécka vláda v návrhu rozpočtu na tento rok predpokladá rast HDP o 2,7 percenta a zníženie štátneho dlhu. Udeje sa tak vďaka väčším investíciám, najmä v cestovnom ruchu. Vďaka obnoveniu rastu ekonomiky a predpokladanému rozpočtovému prebytku by sa mal dlh Grécka v tomto roku znížiť na 175,8 percenta HDP.