„Črtá sa riešenie, ktoré si štátna kasa bude môcť dovoliť,“ naznačil zdroj z koalície. Včera rezort financií oznámil, že rast ekonomiky sa zvýši spolu so zamestnanosťou. Vďaka tomu sa zlepší výber daní a vznikne priestor na ich pokles.
Rast platov chcú všetky koaličné strany. Každá má však svoj návrh. Prejsť by mal rast minimálnej mzdy k sume 500 eur aj príplatkov za prácu v noci, počas sviatkov a víkendov, ktoré navrhol Smer. V prípade daní zo mzdy Most-Híd navrhol, aby nezdaniteľné minimum stúplo zo súčasných 3 803 eur na 4 650 eur, čo by zvýšilo ročný čistý príjem priemerného zamestnanca o 160 eur. Štátny rozpočet však na takýto pokles nemá voľných 300 miliónov eur ročne.
Premiér Robert Fico však v pondelok potvrdil, že sa hľadá kompromis. „Iste pochopíte, že budú prijaté aj určité kompromisy, pokiaľ ide o návrhy jednotlivých koaličných partnerov,“ povedal. Z koaličných partnerov SNS hovorí o zavedení povinných 13. a 14. platov, ale až po roku 2020. Balík opatrení zameraných na zvyšovanie čistých príjmov ľudí sa má do parlamentu dostať v septembri.
Platy sa riešia aj na európskej úrovni. Západné štáty nechcú sociálny damping, teda aby zamestnanci z nových členských štátov pracovali za nižšie mzdy ako miestni ľudia. "My im na to hovoríme, že ak to tak je, tak prečo nedať do smernice o vysielaní pracovníkov do zahraničia ustanovenie, ktoré povie, že ak podnik pôsobí vo viacerých štátoch Európskej únie, tak všade musí vyplácať rovnaké mzdy,“ dodal v pondelok Fico, ktorý podporil aj odborárov v bratislavskom Volkswagene, ktorí v utorok spustili ostrý štrajk v snahe presadiť rast platov o 16 percent.
"Chápem, že ľudia stojaci za pásom vo Volkswagene Slovakia sa oprávnene pýtajú, prečo majú tretinové mzdy v porovnaní s ich nemeckými kolegami, ak slovenský závod vyrába najkvalitnejšie luxusné automobily,“ dodal premiér.
Zamestnávatelia kritizujú zámery zvýšiť príplatky za prácu v noci či počas víkendov a zaviesť povinné vyplácanie 13. a 14. platov. Žiadajú tiež vládu o otvorenie trhu práce, keďže majú nedostatok pracovníkov. V tejto súvislosti včera premiér Fico povedal, že na 29. júna zvolal Radu solidarity a rozvoja. Témou má byť hlbšia integrácia Slovenska, ktoré má ambíciu dostať sa po roku 2020 do jadra silnejších krajín EÚ.
„Pripravme sa na to a nemajme pocit, že všetko je zadarmo. Tak ako sme pri vstupe do Európskej únie museli niečo upustiť alebo zaplatiť niektoré veci, tak aj pri hlbšej integrácii musíme rátať, že tu budú opatrenia, o ktorých musíme s našimi partnermi hovoriť,“ naznačil Fico. Vo štvrtok sa lídri EÚ stretnú na summite, ktorého témou má byť aj migrácia.
Podľa premiéra pre zlú kvalifikačnú štruktúru ľudí bez práce sa Slovensko v blízkej budúcnosti pravdepodobne nevyhne dovozu pracovnej sily zo zahraničia. Otvoreniu trhu práce plánuje vláda odolávať do poslednej chvíle a dlhodobým cieľom ministerstva práce je zamestnať čo najviac Slovákov. Aktuálne je evidovaná miera nezamestnanosti na úrovni 7,74 percenta a bez práce je stále viac ako 211-tisíc ľudí.
Rastúce slovenské hospodárstvo vytvára vláde priestor na presadzovanie opatrení zameraných na zvyšovanie životnej úrovne ľudí. Hrubý domáci produkt má v tomto roku dosiahnuť 3,3-percentný rast a v roku 2018 sa hospodársky rast vyšvihne až na 4,2 percenta. Priemerná mzda má v tomto roku stúpnuť na 945 eur. Na výplatných páskach Slovákov sa čoraz viac začína prejavovať nedostatok pracovnej sily kombinovaný s rastúcimi zákazkami domácich firiem. V regiónoch s dostatkom pracovných príležitosti nemajú fabriky inú možnosť, ako dať kvalifikovaným zamestnancom vyššie mzdy, pokiaľ si to môžu dovoliť.
Platy: Ekonomika si môže dovoliť viac
Podľa analytikov ministerstva financií je súčasný mzdový rast stále nízky vzhľadom na možnosti slovenskej ekonomiky. „Objem vyplatených miezd je na Slovensku vzhľadom k veľkosti ekonomiky jeden z najnižších v Európskej únii,“ uviedla riaditeľka Inštitútu finančnej politiky pri MF SR Lucia Šrámková. Podľa analytikov zaostáva Slovensko za európskym priemerom približne o 8 percentuálnych bodov.
„Rast nominálnych miezd je v súčasnosti aj napriek napnutému trhu práce na prvý pohľad nízky, najmä v porovnaní s predkrízovým obdobím,“ dodala Šrámková. Od roku 2014 totiž mzdy rástli rýchlejšie ako produktivita práce len v sektoroch verejnej správy a vysokokvalifikovaných služieb. Prípadný prudší rast miezd tak stále neohrozuje konkurencieschopnosť slovenského priemyslu.
Pre stále rastúci objem zákaziek firmy len v tomto roku vytvoria na Slovensku 40-tisíc nových pracovných miest. „Už tento mesiac môžeme atakovať historicky najnižšiu nezamestnanosť,“ povedal Fico. Ak sa tak stane, počet ľudí bez práce klesne pod úroveň 7,42 percenta. V moderných dejinách Slovenska bola takáto nízka nezamestnanosť naposledy v júni roku 2008. „V prípade pokračovania trendu rastúcej tvorby nových pracovných miest môžeme už o dva roky mať nezamestnanosť pod úrovňou 6 percent,“ tvrdí Fico.
„Veľké investičné projekty naďalej prichádzajú do slovenských miest a vytvárajú tisíce pracovných miest predovšetkým v automobilovom priemysle, logistike alebo centrách zdieľaných služieb. Väčšina firiem nemôže nájsť vhodných uchádzačov na voľné miesta, čo vedie k stále rýchlejšiemu nárastu mzdovej úrovne, investícií do rekvalifikácie a rozvoja zamestnancov,“ uviedla Jaroslava Rezlerová, generálna riaditeľka personálnej agentúry ManpowerGroup. V najbližších troch mesiacoch s náborom zamestnancov počíta každá desiata domáca firma. Práve pre narastajúci nedostatok pracovníkov hlavne vo výrobných sektoroch tlačia firmy na otvorenie pracovného trhu pre ľudí žijúcich mimo Európskej únie. Veľký záujem o prácu na Slovensku majú napríklad kvalifikovaní robotníci zo Srbska a z Ukrajiny.
Talianska rozbuška stále tiká
Čo tento rok potiahne ekonomiku o 3,3 percenta? „Štruktúre rastu bude dominovať domáci dopyt, predovšetkým spotreba domácností a investície. Vďaka zlepšujúcemu sa trhu práce vzrastie spotreba domácností najrýchlejším tempom od krízy a to i v prostredí rastúcej inflácie,“ povedal minister financií Peter Kažimír. V tomto roku majú ceny vzrásť o 1,3 percenta. Odvrátenou stranou mince je rastúci objem nesplácaných spotrebných úverov a problémy so splatením spotrebného úveru má už takmer každý desiaty Slovák. Aj nesplatený úver vo výške 3-tisíc eur môže nakoniec skončiť exekúciou nehnuteľnosti dlžníka. Národná banka Slovenska preto pripravuje opatrenia, ktoré obmedzia ľuďom možnosti financovania vlastnej spotreby braním viacerých spotrebných úverov. Zvažuje sa, že finančné domy budú môcť požičiavať peniaze len tým ľuďom, ktorým po splatení všetkých životných nákladov ostane ešte minimálne 20 percent z ich platu.
Zastaviť súčasné dobré ekonomické časy môže stroskotanie rokovaní o odchode Veľkej Británie z Európskej únie. Problémy by mohli vzniknúť v prípade nenájdenia prijateľnej dohody o forme budúceho obchodovania medzi Európskou úniou a Veľkou Britániou. Vážnou hrozbou sú aj dlhodobo trvajúce problémy talianskych bánk, ktorých prípadný krach môže ohroziť poskytovanie úverov v celej Európskej únií. Problémy Grécka ohľadne financovania svojho dlhu sa momentálne zdajú byť zažehnané a Atény si už možno v priebehu budúceho roka začnú opäť požičiavať priamo na finančných trhoch.