Chystá sa absurdná daň z podlažia

Kto má poschodový dom, má platiť daň z každého podlažia. Teraz sa väčšina domov zdaňuje najmä podľa zastavanej plochy. Ak teraz občan za bežný dom s prízemím a poschodím platí ročne daň z nehnuteľností napríklad 30 eur, po novom to môže byť 60 eur. Ak by dom mal aj pivnicu, daň by mohla byť aj 90 eur.

27.06.2017 07:00
rodinné domy, dan, podlažie, poschodie Foto:
Poslanci vymysleli novú daň pre poschodové rodinné domy. Nesúhlasia s ňou ani niektoré obce a mestá.
debata (402)

Po novom by sa totiž daň počítala z celkovej plochy domu – teda súčtu z každého podlažia. Nová daň z podlažia cez novelu zákona o miestnych daniach už prešla v parlamente do druhého čítania a ide do výborov. Navrhli ju poslanci Ľubomír Petrák (Smer), ktorý je starostom obce Hurbanova Ves, Igor Choma (Smer), primátor Žiliny, a poslankyňa Edita Pfundtner (Most-Híd). Zmena v podobe dane z každého podlažia by postihla najmä ľudí na vidieku. Štát by ňou v podstate aj starších ľudí nútil presťahovať sa zo svojich dlhoročných domov do menších prízemných obydlí.

„Kritérium podlahovej plochy je oveľa spravodlivejšie,“ hovorí poslanec Ľubomír Petrák. Na porovnanie uvádza príklad menšieho bungalovu či starého domu, ktorý má väčšiu zastavanú plochu ako väčší štvorcový dom s pivnicou, jedným poschodím a podkrovím, ale bungalov môže v súčasnosti platiť vyššiu daň. Zastavaná plocha je pri poschodovom dome nižšia, no v súčte za všetky podlažia tak má majiteľ k dispozícii viac priestoru.

Novela zasiahne ľudí s menšími príjmami

Súčasné zvýhodnenie poschodových domov je však oprávnené. Štát ich výstavbu desiatky rokov podporoval. Zaberajú totiž menej pôdy a podporujú rodinu. Vo väčších domoch bývajú niektorí ľudia celý život. Majetnejší ľudia v súčasnosti stavajú skôr obrovské prízemné bungalovy bez poschodí, no novela zasiahne práve ľudí s menšími príjmami.

Okrem toho podlažia môžu obce zohľadniť v dani už v súčasnosti cez príplatok, ktorý sa prirátava k základnej sadzbe dane. Príplatok však nie je tak vysoký, ako by bola daň po spomínanej novele.

Novela má aj makroekonomický rozmer. Podľa odporúčaní Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj by sme mali viac zdaňovať majetok a menej príjem obyvateľov. Zmena dane z nehnuteľností v podobe, ako ju navrhuje novela, je však namierená len proti poschodovým domom. A vôbec nerieši daň z bytov. Už pred rokmi sa neúspešne pripravovala daň z luxusných nehnuteľností. Stroskotala však na tom, že nebolo možné presne špecifikovať, čo je a čo už nie je luxusná nehnuteľnosť.

Nulový dopad pri bungalovoch

„Návrh novely je z našej strany v tejto chvíli vnímaný skôr v negatívnom svetle, je to krok, ktorý ide skôr proti občanovi,“ hovorí referentka pre styk s verejnosťou mesta Zvolen Eva Ježovičová. A to najmä v prípade starších obyvateľov s veľkými domami a v prípade podnikateľov, dodáva. „Nie je nám zrejmý cieľ, ktorý táto novela sleduje,“ hovorí. Zvolen vyberie ročne na dani zo stavieb približne 2,3 milióna eur. Stavby sú tu rozdelené do troch daňových zón podľa lokality – daň tak vyjde od niečo vyše 30 centov do necelých 40 centov za štvorcový meter pri stavbách na bývanie. Pri poschodových budovách sa prirátava 0,08 eura k sadzbe dane za každé podlažie okrem prvého nadzemného.

„Zmena zákona značne zvýši daňové zaťaženie viacpodlažných stavieb, ak správca dane neupraví ročné sadzby smerom dole,“ hovorí aj vedúca oddelenia daní a poplatkov Mestského úradu v Banskej Bystrici Viera Dudíková. V každom prípade však podľa nej daňovník, ktorý vlastní viacpodlažnú stavbu, zaplatí po novele viac. Problém vidí aj v preukazovaní podlahovej plochy stavby v prípade, ak daňový subjekt nemá k dispozícii geometrické plány stavby.

V roku 2016 mesto Banská Bystrica vybralo na dani z nehnuteľností okolo 6,5 milióna eur. Z toho daň zo stavieb bola vyše 5,1 milióna eur. Ročná sadzba dane pri stavbách na bývanie je aktuálne 30 centov za štvorcový meter a príplatok za podlažie 10 centov.

Podľa Petráka to, koľko si domácnosti priplatia, bude závisieť od toho, aký majú dom. „Keď máte bungalov, dopad bude nulový, ale keď máte dvoj- alebo štvorposchodový dom, tak s veľkou pravdepodobnosťou zaplatíte o niečo viac,“ hovorí. Všetko však bude podľa neho závisieť od toho, ako mestá a obce daň nastavia, či už pre firmy, alebo bežných ľudí.

Odhaduje, že v globále bude rozdiel minimálny – podľa jeho prepočtov okolo 5 miliónov. Po rozrátaní na päť miliónov obyvateľov vyjde navýšenie dane vraj len okolo jedného eura na jedného obyvateľa, vysvetľuje poslanec. Na Slovensku je viac ako milión rodinných domov a necelé dva milióny bytov.

Dosahy na domácnosti nie sú prepočítané

Podľa novely má byť dosah na hospodárenie domácností, či už pozitívny, alebo negatívny, len marginálny. Dosahy zjavne nie sú prepočítané, čo pripomína nedávnu ističovú aféru s elektrinou. Aj pri nej regulačný úrad išiel zaťažiť mnohé domácnosti bez toho, aby spravil analýzy a dosahové štúdie. Vláda napokon po protestoch ľudí musela zasiahnuť a ceny vrátiť na pôvodnú úroveň. Podľa prepočtov Pravdy by aj v prípade novely k dani zo stavieb išlo o pätinové až 100-percentné navýšenie podľa toho, ako má konkrétne mesto v súčasnosti daň nastavenú. V Modre napríklad vyjde daň za menší jednoposchodový rodinný dom s pivnicou na niečo vyše 20 eur. Mesto má totiž nižšie sadzby dane aj miernejšie príplatky za podlažia. Po novom by si však tu majiteľ pri nezmenenej sadzbe dane priplatil raz toľko, teda by platil 40 eur.

Podľa novely môže úprava dane zo stavieb priniesť samosprávam od 8,2 milióna eur až do 17,1 milióna eur len od firiem a podnikateľov. Aj s domácnosťami teda dosah môže byť viac ako 22 miliónov eur, a to pri zjavne podhodnotených dosahoch na domácnosti. Naopak, mierne menej poputuje do štátneho rozpočtu – a to o necelé štyri milióny eur, keďže zvýšenie dane z nehnuteľnosti sa dá odrátať zo základu dane z príjmu.

Obišli akékoľvek pripomienky

„Akékoľvek, čo i len drobné zvyšovanie už dnes neúmerne vysokého daňovo-odvodového bremena nie je namieste,“ hovorí analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Dušan Sloboda. Zamestnanec s priemernou mzdou na Slovensku môže ľubovoľne minúť zo svojej mzdy len dve pätiny, upozorňuje, zvyšok ide na dane a poplatky.

Nepozdáva sa mu ani spôsob, akým sa novela zákona robí. Ide podľa neho o novelu starostu a primátora, ktorí sa netaja tým, že ňou reagujú na podnety z prostredia miest a obcí. Zároveň však upozorňuje, že samosprávam chýbajú zdroje na celú škálu kompetencií, ktorú na ne v rámci decentralizácie štát preniesol. „Cestou však nie je realizovať túto medzeru formou zvyšovania bremena pre občanov,“ hovorí. Riešenie vidí skôr v zmene prerozdelenia verejných financií medzi centrálnou vládou a samosprávami. Tie si podľa neho totiž musia vystačiť s približne rovnakými rozpočtami ako pred desiatimi rokmi.

S novelou nesúhlasí ani Tibor Gregor, výkonný riaditeľ Klubu 500, ktorý združuje väčšie fabriky. „Návrh zvýšenia je v súčasnej situácii neakceptovateľný a neodôvodniteľný,“ hovorí. Tiež má pocit, že ich poslanci obišli. „Išlo by len o ďalšie zaťaženie podnikateľov. V poslednom období už podľa neho došlo k zvýšeniu daní a poplatkov v prospech miest a obcí napríklad cez novelu zákona o odpadoch. Z posledných zverejnených správ o hospodárení miest a obcí je zrejmé, že hospodária s prebytkom,“ dodáva Gregor.

Dane z nehnuteľností už išli hore

Na príprave návrhu sa podieľali aj odborníci z bratislavského magistrátu, priznala Katarína Kohútiková z komunikačného oddelenia hlavného mesta. „Snažili sa navrhnúť zlepšenia najmä v oblasti procesov vedúcich k efektívnejšiemu výberu dane na základe skúseností vyplývajúcich priamo z praxe,“ hovorí. Za rok 2016 vybrala Bratislava podľa nej na dani z nehnuteľností okolo 56,926 milióna eur. „To, aký dopad by malo zavedenie novely, magistrát ešte analyzuje,“ dodala. V súčasnosti obyvatelia Bratislavy platia za domy od necelých 50 centov do vyše 60 centov za každý začatý štvorcový meter. Príplatok za podlažie je tu vo výške 0,33 eura.

Napríklad majiteľ domu v jednej z bratislavských mestských častí ročne zaplatí na dani zo stavieb niečo vyše 80 eur. Dom má zastavanú plochu 68 štvorcových metrov, pivnicu a jedno poschodie. Práve zastavaná plocha je v súčasnosti rozhodujúca na určenie výšky dane. Mesto Bratislava uplatňuje pri dani zo stavieb aj príplatok za ďalšie podlažie. Ak by však prešla novela, tak by si aj pri nezmenenej sadzbe dane od mesta priplatil. Za základ dane by sa totiž už nebrala len zastavaná plocha, ale by sa počítalo aj s plochou pivnice a poschodia. Daň za spomínaný dom by sa tak mohla vyšplhať až na vyše 100 eur.

Bratislava pritom už tento rok dvíhala dane z nehnuteľností výrazne hore. Dane za byty a domy zvýšili podľa Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) v hlavnom meste o 30 percent. Pôvodne sa hovorilo o zvýšení daní až o sto percent, napokon sa magistrát uspokojil aj s menším rastom zdanenia.

Mnohé mestá však v tomto roku podľa PAS sadzby daní z nehnuteľností dvíhali – v priemere sa zvýšili o 2,33 percenta, čo bolo najviac od roku 2013. Podľa prepočtov PAS najviac išli sadzby hore v Novom Meste nad Váhom, Bratislave, zvyšovalo sa aj v Martine, Bardejove, Medzeve a Nitre. Naopak, znižovalo sa v Ilave, Prievidzi, Krupine či Žiari nad Hronom.

Novela pôjde do druhého čítania

Zmeny v zákone o miestnych daniach sa majú podľa hovorcu Združenia miest a obcí Slovenska Michala Kaliňáka „vyprecízovať, spresniť a spravodlivejšie nastaviť podmienky zdaňovania“. Do akej miery sa naplnia očakávania súvisiace so zmenami, ukáže podľa neho až samotná aplikačná prax.

Novela má za sebou už prvé čítanie v parlamente. Do druhého by sa mala dostať na septembrovej schôdzi Národnej rady. Platiť má už od novembra tohto roka.

© Autorské práva vyhradené

402 debata chyba
Viac na túto tému: #dane #nehnuteľnosti #rodinný dom #daň z podlažia