Prehra: Slovensko dosiahlo zvýšenie spotreby mlieka, ale nie vlastným pričinením

Mliečna kríza už pozná víťazov aj porazených. Kým vlani mliečne výrobky lacneli, teraz zase dražejú. Navyše Slovensko prišlo od vlaňajška do jari tohto roku až o 45 fariem. V minulom roku sa teda kupujúci tešili a teraz budú spolu s farmármi smútiť. Na pulty sa dostane viac zahraničnej produkcie, pri ktorej sú otázniky ohľadom kvality.

28.06.2017 07:00
debata (46)

Kríza vlani vyústila najprv do zníženia cien mliečnych výrobkov, výpredajov mlieka či jogurtov a syrov, čo prispelo k zvýšeniu spotreby takmer o 10 kilogramov. Po prvý raz od úpadku spotreby v 90. rokoch ľudia skonzumovali takmer 180 kilogramov mlieka a mliečnych výrobkov na hlavu a rok.

Odborníci však hovoria o Pyrrhovom víťazstve: Slovensko dosiahlo zvýšenie spotreby, ale nie vlastným pričinením. Desiatky fariem skončili na pohrebisku, kam ich poslala dumpingová produkcia mlieka z krajín, kde sú farmári výdatnejšie podporovaní národnými dotáciami a majú lepšie zorganizovaný vnútorný trh.

Foto: SITA/AP
spotreba mliečnych výrobkov, infografika

Osteoporózou trpí pol milióna Slovákov

Na druhej strane, ak sa potvrdí odhad štatistikov hovoriaci predbežne o spotrebe 178,6 kilogramu mliečnych výrobkov, potom sa vytvorili predpoklady na ozdravenie celej populácie. Nedostatočná konzumácia mlieka a mliečnych výrobkov má totiž na svedomí rast ochorení na osteoporózu. Na Slovensku ňou trpí pol milióna ľudí! Za poslednú dekádu stúpol výskyt ochorení o 30 percent a počet komplikácií vyvolaných osteoporózou sa môže za ďalších 25 rokov zdvojnásobiť. Má ju na svedomí katastrofálne nízka spotreba mlieka.

„Musíme piť viac mlieka, jesť viac syrov a kyslomliečnych výrobkov,“ nalieha na spotrebiteľov nestor zdravej výživy Igo Kajaba, ktorý dlhé roky viedol Výskumný ústav výživy ľudu. Táto ustanovizeň a napríklad aj Výskumný ústav mliekarstva na Slovensku už neexistujú. Aj to hovorí o tom, že sa nám rozpadá nielen výroba mlieka, ale aj inštitúcie, ktoré ju zastrešovali a robili dlhodobé stratégie výživy obyvateľstva i rozvoja mliekarenstva.

O zlepšenie mliečnej výživovej bilancie obyvateľstva sa nepostarali slovenskí farmári, ale záplava mliečnych výrobkov z celej Európy, ktorá viedla k enormnému stlačeniu cien. Vlani predávali slovenskí farmári liter mlieka do mliekarní za cenu mierne nad 23 centov. Obrovská ponuka umožnila obchodným reťazcom predávať mlieko v akciách po 29 centov. Mlieko sa tak v istom okamihu predávalo lacnejšie ako fľaša balenej vody!

Hodnota mlieka je v jeho čerstvosti

Paradoxom slovenskej mliečnej výživy je, že väčšina spotrebiteľov sa orientuje najmä na trvanlivé mlieko, ktoré z hľadiska účinkov na samotný organizmus neprináša toľko efektov ako čerstvé mlieko. Takýto jav sa nenájde nikde inde v Európe. Pravdepodobne dožíva efekt mimoriadne kvalitného obalu, ktorý prišiel na trh na sklonku socializmu. Stal sa protipólom nekvalitných plastových vrecúšok, z ktorých čerstvé mlieko vytekalo. Trvanlivé balili do obalu známej švédskej firmy, ktorý sa stal symbolom dlhovekosti mlieka.

„Lenže hodnota mlieka je v jeho čerstvosti, a nie trvanlivosti. Opakujem, symbolom zdravej výživy je čerstvé mlieko, ovocie, zelenina a mäso,“ zdôrazňuje Karol Herian, jeden zo zakladateľov moderného mliekarenského výskumu na Slovensku. Napriek minuloročnému zvýšeniu konzumácie mlieka a mliečnych výrobkov priemerná ročná spotreba na jedného obyvateľa Slovenska stále zaostáva za odporúčanou dávkou, ktorá je 220 kilogramov. Priblížili sme sa však na dostrel k 180 litrom, k hranici, ktorú odborníci na výživu označujú za minimálnu zdravú ročnú dávku mliečnej výživy.

Čie mlieko budeme piť

Otázkou je, akým mliekom a mliečnymi výrobkami chceme zlepšovať našu výživu. Či čerstvými domácimi výrobkami, alebo produktmi z dovozu. Mlieko zostalo posledným živočíšnym výrobkom, kde je ešte Slovensko sebestačné. Dokonca aj vlani, keď medziročne poklesol predaj mlieka z fariem z 865 miliónov litrov na 823 miliónov litrov, teda o 42 miliónov litrov, mala krajina dosť mlieka na vlastnú výživu.

Lenže keď sa pozrieme na pulty, potom zistíme, že 60 percent ponuky tvoria zahraničné produkty vrátane konzumného mlieka(!). Hovorí to o istej zvrátenosti, ktorá panuje v obchode s mliečnymi výrobkami, keď sa oplatí prevážať stovky kilometrov mlieko z krajiny do krajiny. O akej uhlíkovej stope to Brusel hovorí, keď v mierke celej Európskej únie dopúšťa takéto obchodovanie.

Slovenskí farmári vyšli z minuloročnej krízy oslabení. „V 45 poľnohos­podárskych podnikoch sa vzdali výroby mlieka. Celkove mliečni farmári dosiahli stratu 45 miliónov eur a hrozí, že ďalšie podniky sa vzdajú výroby mlieka po skončení tohto poľnohospodárskeho roka,“ zhodnotil pokrízovú realitu predseda Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka Alexander Pastorek.

Stovky fariem zatvorili aj v západnej Európe, vo Francúzsku aj v Nemecku. Lenže vo všetkých týchto krajinách sú tamojší farmári a mliekarne dominantnými hráčmi na národných trhoch. „Kríza vyraďuje z trhu spravidla najslabších producentov. Tento jav je typický pre USA , Kanadu, ale aj západnú Európu.“ Pre Pravdu to povedal Miloš Haas, Slovák, ktorý sa úspešne uchytil ako poradca chovateľov mliečneho dobytka v Kanade.

Z Hamburgu lacnejšie ako z Liptova

Slovensko je však podľa šéfa mliečnych farmárov Alexandra Pastoreka výnimkou potvrdzujúcou toto pravidlo. Vlani totiž opustili výrobu mlieka aj najproduktívnejšie chovy vrátane najlepšieho chovu dojníc zo Šoporne. Zatvorili tiež farmu v Semate Trnava, ktorú odkúpil zahraničný investor a sústredil sa výlučne na ziskovú rastlinnú výrobu.

Z mliečnej krízy sa spamätáva celá Európska únia. Ukazuje sa, že zrušenie mliečnych kvót a opatrenia, ktoré mali zmierniť dôsledky ruského embarga, viedli k opačnému efektu. Namiesto prebytkov chýba Európe mlieko. Na konci mája sa hovorilo o deficite vyše dvoch percent. A výsledok? Cena mlieka rastie. Už aj na Slovensku sa predáva liter suroviny takmer po 30 centov. Najdrahšie domáce maslo (250 gramov) stojí už 2,49 eura, ale dovozové zo severného Nemecka 1,79 eura!

Okamžite vyvstávajú otázky, ako je možné lacno dopraviť z Hamburgu vzdialeného tisíc kilometrov od Slovenska maslo vyrobené z drahšieho mlieka a predať ho výhodnejšie ako to, čo sa dorobí v Liptove? V Európe s jednotným trhom, ale nerovnakými ekonomickými podmienkami, ktoré vyplývajú z rozdielnych národných dotácií, ale aj obchodných politík veľkých obchodných reťazcov, to, ako vidno, možné je.

Najlacnejšie mlieko s tučnosťou jeden a pol percenta sa rok po kríze predáva po 52 centov za liter. Cena tohto mlieka končí pri 80 centoch. Spotrebiteľ si môže vybrať podľa mliekarne, privátnej značky a svojich sympatií. Akciové predaje sú minulosťou, pretože prebytky sa minuli.

Nie jednorazovo, ale systémovo

Poľnohospodárstvo v podmienkach kapitalizmu dirigovaného Európskou komisiou nestíha držať krok s konkurenciou, pretože podnikateľské podmienky sú deformované možnosťami národných ekonomík a ich priorít. Vlani naliala slovenská vláda do mliečneho sektora mimoriadne 30 miliónov eur, čím zmiernila stratu celého odvetvia. Ani to však nezabránilo bankrotu desiatok fariem a prepusteniu stoviek pracovníkov živočíšnej výroby.

„Pred rokom nám štát sľuboval systémové opatrenia, ktoré naštartujú oživenie živočíšnej výroby. Tie sú viazané na financie. Na systémové opatrenia stále čakáme, zrejme preto, lebo chýbajú na ne peniaze,“ posťažoval sa šéf prvovýrobcov mlieka Alexander Pastorek. Jeho náprotivok šéf Slovenského mliekarenského zväzu Stanislav Voskár dodáva, že samospráva sa dožadovala zverejnenia, „ako ten-ktorý článok potravinového reťazca – teda farmár, mliekareň a obchod – sa podieľa na ziskoch z predaja mlieka“. „Príslušná legislatíva je už schválená, ale k výsledkom sa nie a nie dostať. Máme vraj počkať na druhý polrok,“ povedal Voskár.

Zatiaľ je isté len jedno. Čas hrá proti domácej mliekarskej základni. Štát je iste v nezávideniahodnej situácii, do čoho prednostne investovať: či do školstva, zdravotníctva, vedy, ciest, alebo aj do poľnohospodárstva. Sľuby sa majú plniť. Alebo vláda musí jasne povedať, na čo v tejto chvíli máme a na čo nie.

© Autorské práva vyhradené

46 debata chyba
Viac na túto tému: #mliečne výrobky #spotreba mlieka