II. pilieru hrozia vysoké straty

V posledných mesiacoch akciové indexy prepisujú jedno historické maximum za druhým. Z niekoľkoročného obdobia rastu profitovali aj Slováci s peniazmi investovanými v akciových a indexových fondoch II. piliera. Obdobia ročného zhodnocovania peňazí sú už preč a čoraz viac analytikov začína hovoriť o rastúcom riziku vysokých strát spôsobených prasknutím akciovej bubliny.

23.07.2017 17:00
debata (294)

„Nikto na svete nevie povedať, dokedy ešte budú stúpať ceny akcií. Vieme len, že americká ekonomika od roku 2008 v nominálnom vyjadrení vzrástla o 30 percent a ceny akcií za rovnaké obdobie rástli trikrát rýchlejšie. Dnes preto nikto nepochybuje o tom, že na akciových trhoch sa vytvorila bublina, ale kedy presne sa skončí jej rast a či príde k jej prasknutiu, to nevie povedať nikto,“ povedal ekonóm Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž. Podľa neho musia dnes Slováci pri investíciách do akcií oveľa viac počítať s rizikom vysokých strát. „Na základe minulých vysokých výnosov dnes neodporúčam ľuďom presúvať peniaze v II. pilieri do akciových a indexových fondov. Aj pred rokom 2008 ľudia viac investovali do akcií a tesne po vypuknutí krízy si z nich vyberali peniaze v tom najmenej vhodnom čase. Investovanie do akcií je dlhodobé a ľudia musia vedieť akceptovať aj dočasné vysoké straty,“ dodal Baláž.

Vybratie peňazí po prasknutí akciovej bubliny znamená zafixovanie strát. V roku 2008 sa hodnota akciových indexov prepadla o polovicu a majetok v hodnote 10-tisíc eur sa zmenšil na 5-tisíc eur. Následne prišli obdobia prudkých rastov akcií a ľudia, ktorí vo fondoch ostali, dnes majú väčšinou väčší majetok ako pred krízou. V súčasnosti ceny akcií smerom nahor tlačí stále prebiehajúce tlačenie peňazí v Európe, kombinované s relatívne silným ekonomickým rastom. Súčasné pumpovanie peňazí sa má podľa finančných trhov už čoskoro skončiť, a preto akcie už nerastú tak silno ako v minulosti. „Keď sa pozriem na nemecký DAX, vidím, že už skoro tri mesiace prešľapuje na mieste v intervale 12¤300 až 12¤700 bodov. Pritom pred piatimi rokmi bol na 6 000 bodoch. Inými slovami, mali sme tu niekoľko rokov rastu a teraz sme už možno kúsok pod vrcholom,“ uviedol hlavný ekonóm spoločnosti Next Finance Vladimír Pikora.

Na druhej strane vo svetovej ekonomike momentálne nevidieť žiadne vážne riziko. Na finančné trhy sa už začína vracať problémové Grécko a talianska vláda v tichosti zachraňuje miestne problémové banky. V Spojených štátoch amerických sú zas trhy nervózne z neschopnosti republikánov zrušiť Obamacare. Samotná reforma nepredstavuje pre svetový ekonomický rast žiadne riziko. Špekulanti sa však obávajú, že súčasný americký prezident Donald Trump rovnako nedokáže presadiť ani sľubované znižovanie daní a otáznik visí aj nad spustením investícií do obnovy letísk, železníc a diaľnic. Práve nižšie dane a nové masívne investície mali smerom nahor tlačiť ceny akcií aj v najbližších rokoch.

Finančné trhy tiež počítajú, že už v septembri Európska centrálna banka ohlási ďalšie uťahovanie súčasného tlačenia peňazí. „Medzi guvernérmi centrálnych bánk zatiaľ neprebehla diskusia na túto tému,“ tlmil očakávania trhov na štvrtkovej tlačovej konferencií šéf Európskej centrálnej banky Mario Draghi. Finančné trhy napriek tomu stále počítajú s tým, že tieto diskusie prebehnú najneskôr koncom leta a v septembri Európska centrálna banka oznámi postupné ukončovanie tlačenia peňazí. Aktuálne sa každý mesiac napumpuje 60 miliárd nových eur do 19 ekonomík používajúcich spoločnú menu euro a s postupným obmedzovaním natlačených eur sa počíta najskôr od januára 2018.

V II. pilieri má približne 1,4 milióna Slovákov investovaných 7,28 miliardy eur. Od začiatku tohto roka indexové fondy zaznamenali zisky od 1,7 do takmer 9,9 percenta. No za posledný mesiac sa už aj pri indexových fondoch objavili straty v rozmedzí od mínus 0,6 až takmer mínus 2,1 percenta. Indexové fondy sú výbornou investíciou hlavne pre sporiteľov, ktorí v nich sú od začiatku vzniku, keďže priemerné ročné výnosy sa pohybujú od 9 do takmer 11,3 percenta. Najväčším rizikom indexových fondov je, že prípadné straty spôsobené prasknutím akciovej bubliny si každý sporiteľ zaplatí z vlastných peňazí. Takéto riziko nehrozí jedine v slabo zarábajúcich garantovaných fondoch, kde sú však priemerné ročné výnosy v rozmedzí od 1,93 do 2,82 percenta.

© Autorské práva vyhradené

294 debata chyba
Viac na túto tému: #dôchodok #II. pilier