Slovenské elektrárne sú od privatizácie strojom na peniaze

Slovenské elektrárne sú aj po privatizácii zdrojom peňazí pre rôzne skupiny. V podniku okrem iného prebiehajú čudné ťahanice okolo stámiliónov eur na budúce vyraďovanie jadrových elektrární a ukladanie vyhoretého paliva.

23.09.2017 07:00
jadrova elektraren mochovce Foto: ,
Tretí a štvrtý blok Mochoviec sa stále dokončujú.
debata (152)

Elektrárne najprv po privatizácii talianskym Enelom v roku 2006 jadrovú rezervu navýšili a Taliani si aj na základe toho doteraz nárokujú od štátu späť časť kúpnej ceny. Neskôr sa rezerva opäť znížila. A to až o vyše pol miliardy eur. „Žmýka sa to tu, kde sa dá, aby sa našli zdroje na dostavbu tretieho a štvrtého bloku Mochoviec a nemusel sa opäť zvyšovať rozpočet,“ povedal pre Pravdu zdroj z elektrární, ktorý si neželal byť menovaný.

Momentálne ide o spoločné aktivity Enelu a Energetického a průmyslového holdingu (EPH) českého boháča Daniela Křetínskeho, ktorý do elektrární v minulom roku vstúpil. Podnik aj vďaka hľadaniu všetkých rezerv vlani napriek poklesu tržieb a nízkym trhovým cenám elektriny zvýšil čistý zisk o 388 percent na 117 miliónov eur.

Štát sa od privatizácie ako 34-percentný akcionár len pozerá na to, čo sa v Slovenských elektrárňach deje, a to aj pri jadrovej rezerve.

Spomínanú jadrovú rezervu taliansky Enel krátko po privatizácii elektrární zvýšil, spätne zdvojnásobil stratu podniku a aj na základe toho doteraz žiada od štátu vrátenie časti z privatizačnej ceny za 66 percent akcií, ktorá bola 840 miliónov eur.

Enel vtedy vraj tvrdil, že o slabom krytí nákladov na vyhoreté palivo nevedel. Sporne mala byť rezerva spomenutá v privatizačnej zmluve, pri ktorej bol v roku 2005 vtedajší minister hospodárstva Pavol Rusko a po jeho odvolaní Ivan Mikloš.

Čisté zisky Slovenských elektrární (SE) po privatizácii a následkom po zdražení elektriny za roky 2006 až 2014 dosiahli spolu 2,4 miliardy eur, pričom Dzurindova vláda pred privatizáciou tvrdila, že v rokoch 2006 až 2010 dosiahnu spolu len 100 miliónov eur. Práve nízkou ziskovosťou sa vtedy zdôvodňovala privatizácia. Mikloš bol pri podpise zmluvy, podľa ktorej sa nevyplácajú dividendy, až kým sa nedostavajú Mochovce. Dozor nad dostavbou diela má stále Enel.

Expertná štúdia ovplyvnila výšku rezerv

Dostavba tretieho a štvrtého bloku sa začala v roku 2008 a Mochovce mali byť úplne dostavané v roku 2012 za 2,8 miliardy eur. Časový harmonogram sa každoročne posúval, najnovší termín hovorí o roku 2018 pre tretí blok a o roku 2019 pre štvrtý. Odhadovaný rozpočet je zatiaľ 5,4 miliardy eur. Dostavbu jadrovej elektrárne Mochovce začali ešte v roku 2015 riešiť orgány činné v trestnom konaní vzhľadom na závažné zistenia Najvyššieho kontrolného úradu, ale výsledok stále nie je známy.

Kým niektoré zdroje hovoria o tom, že rezervy v podniku sa upravujú zvláštnym spôsobom podľa potreby, podnik hovorí, že ide o výsledok expertíz. „Prenášajú sa peniaze z rezerv. Vypracuje sa štúdia, ktorá zistí, že netreba mať v rezerve toľko peňazí, a to sa prenesie do zisku. Reálne by mali byť elektrárne v strate,“ povedal nemenovaný zdroj z elektrární.

„Zmeny v rezerve na záverečnú časť jadrovej energetiky v roku 2015 sa realizovali na základe expertnej štúdie, ktorá pri aktualizácii odhadovaných nákladov posudzovala zmeny kľúčových vstupných parametrov, vývoj technológie v tejto oblasti, medzinárodné skúsenosti a ďalšie faktory,“ vysvetľuje manažér externej komunikácie a udržateľného rozvoja SE Miroslav Šarišský.

Ak má hľadanie rezerv súvisieť s dostavbou Mochoviec, môže ísť o záujem EPH aj Enelu. EPH sa vlani stal päťdesiatpercentným akcionárom spoločnosti Slovak Power Holding, a to za cenu 375 miliónov eur s tým, že zaplatených bolo 150 miliónov eur. Základná cena sa však môže upravovať od nákladov na dokončenie tretieho a štvrtého bloku Mochoviec, prevádzkových parametrov nových blokov a cien elektriny na Slovensku.

Na jadro sa vraj peniaze odkladajú bokom

Slovenské elektrárne podľa atómového zákona zodpovedajú za vyprodukované jadrové palivo a rádioaktívne odpady. Preto povinne platia príspevky do jadrového fondu za každý megawatt inštalovaného elektrického výkonu jadrového zariadenia. Ide o 13 428,26 eura za každý megawatt ročne. K tomu priplácajú ešte 5,95 percenta z predajnej ceny elektrickej energie, ktorú vyrobia. Sadzba sa ročne valorizuje o mieru inflácie.

Práve z týchto príspevkov má byť financované riešenie jadrového odpadu, vysvetľuje riaditeľ Národného jadrového fondu (NJF) Peter Neštický. Výška rezervy nemá preto podľa neho vplyv na budúce nakladanie s rádioaktívnym odpadom a vyhoretým jadrovým palivom. „Rezerva je záväzok predstavujúci existujúcu povinnosť spoločnosti, ktorá vznikla z minulých udalostí, a je pravdepodobné, že v budúcnosti zníži ekonomické úžitky spoločnosti,“ hovorí Neštický. O výške a použití rezervy rozhoduje podľa neho sama spoločnosť.

„Ministerstvo hospodárstva dbá o to, aby sa prostriedky určené na vyraďovanie jadrových zariadení a skladovanie rádioaktívneho odpadu vyberali v zmysle zákona o národnom jadrovom fonde. Môžeme konštatovať, že sa v uplynulom období vyberali riadne, v stanovenom čase a objeme,“ odpovedal hovorca rezortu hospodárstva Maroš Stano na otázku Pravdy, či sa ministerstvo neobáva problému s jadrovým odpadom v budúcnosti.

Úrad jadrového dozoru zase odporučil denník Pravda na samotné elektrárne.

Pokles počtu zamestnancov

Slovenské elektrárne podľa informácií od zdroja denníka Pravda zvažujú znižovať stavy zamestnancov. "Odchody sa už začali, robia to ,mazane', dávajú také podmienky, že ľudia odchádzajú sami,“ povedal zdroj z prostredia zamestnancov Slovenských elektrární.

„Slovenské elektrárne neplánujú žiadne masové znižovanie zamestnanosti,“ hovorí Šarišský. V súčasnosti podnik obsadzuje viacero pracovných pozícií, najmä technického zamerania, dodal. Ku koncu minulého roka elektrárne zamestnávali 3 688 ľudí – teda podľa stanoviska SE medziročne o tri percentá menej. Za poklesom má byť odčlenenie Vodnej elektrárne Gabčíkovo.

Za posledné roky však počet zamestnancov Slovenských elektrární dramaticky klesol. Ešte v roku 2004 tu totiž pracovalo vyše 8 700 ľudí.

Od začiatku tohto roka platí pre ľudí v SE nová kolektívna zmluva. Zmeny im siahli na doplnkové dôchodkové poistenie či výšku jednorazového ročného príspevku. Ešte vlani ho elektrárne vyplácali vo výške 1 200 eur na zamestnanca. Podľa našich informácií je momentálne nižší.

V minuloročnom čísle firemného časopisu uťahovanie opaskov naznačil už aj generálny riaditeľ Bohumil Kratochvíl. Programom optimalizácie chcú elektrárne ušetriť v priebehu piatich rokov 400 miliónov eur, na benefitoch okolo 40 miliónov.

Vysoké dlhy podniku

Pri pohľade do výročnej správy slovenských elektrární je zrejmé, že okrem čistého zisku stúpli podniku aj dlhy. Aj odchod Enelu bol vysvetľovaný tým, že dlhy elektrární zaťažovali bilanciu talianskeho koncernu a tomu hrozila strata ratingu.

Ku koncu minulého roka tvorili úvery a pôžičky SE vyše 2,53 miliardy eur. V podniku sa hovorí, že do roku 2020 by dlhy mali narásť na 4 miliardy eur. Slovenské elektrárne na to odpovedali takto: „Výška úverového zaťaženia v budúcich rokoch bude závisieť najmä od hospodárskych výsledkov spoločnosti, ktoré vo významnej miere závisia od vývoja cien elektriny na veľkoobchodných trhoch,“ hovorí Šarišský. O výške istiny budú podľa neho elektrárne informovať až k 31. decembru tohto roka. „Vzhľadom na potrebu financovať projekt dostavby tretieho a štvrtého bloku elektrárne Mochovce predpokladáme postupné zvyšovanie úverového zaťaženia až do ukončenia projektu,“ hovorí Šarišský.

V tejto chvíli podľa neho platí termín uvedenia do prevádzky december 2018 pre tretí blok a december 2019 pre štvrtý blok. Rozpočet dostavby je na úrovní 5,4 miliardy eur. „Realizuje sa množstvo zmien v oblasti riadenia projektu s cieľom minimalizovať prípadné riziká v procese dostavby,“ hovorí Šarišský. Nedávno bola ukončená kontrolná montáž reaktora na štvrtom bloku a intenzívne sa pracuje na príprave takzvaných studených hydrostatických skúšok na treťom bloku, dodáva. Po dostavbe by sa mal podľa Šarišského dlh postupne znižovať.

Slovenské elektrárne v roku 2016

Obrat zmena čistý zisk zmena počet zamestnancov zmena
2,1 mld. eur –7 % 117 mil. eur +388 % 3 688 –3 %*

(*) zmenu ovplyvnil aj presun aktivít Vodnej elektrárne Gabčíkovo pod štát

© Autorské práva vyhradené

152 debata chyba
Viac na túto tému: #Slovenské elektrárne #Enel