Po sedemnástich dňoch cesty z čínskeho prístavu Dalian cez Rusko a Ukrajinu doviezol do prekladiskového terminálu spoločnosti Slovenská plavba a prístavy (SPaP), a. s., tovar pre zákazníkov v strednej Európe. Tovar po prekonaní takmer jedenásťtisíc kilometrov bude ďalej pokračovať po železnici alebo v kamiónoch.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
V termináli kombinovanej dopravy Dobrá pri slovensko-ukrajinskej hranici bola nevyhnutná prekládka kontajnerov medzi širokým a európskym železničným rozchodom. Terminál s dvomi portálovými žeriavmi má prekládkovú kapacitu zhruba dvestotisíc kontajnerov ročne.
„To, že tovar bude naprieč Áziou prechádzať aj cez územie nášho malého Slovenska, aby sa ďalej dostal do Európy, je obrovským úspechom a vynikajúcou obchodnou príležitosťou. Prepravné kapacity Slovenska dnes nie sú ani zďaleka naplno využité,“ povedal minister dopravy a výstavby Arpád Érsek s očakávaním, že ide len o začiatok úspešnej spolupráce. Minister uviedol, že zároveň je to dobrá príležitosť na dodávku tovarov zo Slovenska do Číny. „Obchod bude vtedy dobrý, keď budeme vedieť do Číny poslať vyše štyridsať kontajnerov takého tovaru, ktorý budú potrebovať“, dodal minister.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
Od budúceho roka začne vlak z čínskeho Dalianu premávať do prekladiskového terminálu v Bratislave raz týždenne a v druhej polovici roka pôjde dvakrát za týždeň. Čínska komunikačno-dopravná asociácia predpokladá v roku 2018 prepraviť cez Slovensko približne päťsto ucelených vlakov z Číny do Európy. Záujem prepravovať tovar cez Slovensko už prejavili ďalšie čínske mestá a provincie. Po zjednodušení prepravných formalít by sa cesta vlaku z Číny mohla v budúcnosti skrátiť na osem dní.
„Doterajšie vlakové prepravy z Číny do Európy cez Slovensko dokazujú, že táto trasa je nielen rýchla, ale aj bezpečná,“ informovala splnomocnenkyňa vlády pre iniciatívu Hodvábnej cesty a štátna tajomníčka Ministerstva financií SR Dana Meager. „Už dávno nehovoríme len o samotnej preprave, ale aj o takzvaných ekonomických koridoroch, v rámci ktorých môžeme v najbližších rokoch očakávať významné pohyby v oblasti investícií,“ dodala s tým, že projekt Hodvábnej cesty môže byť jedným z najdôležitejších pilierov ďalšieho rozvoja ekonomiky Slovenska. „Vláda v máji tohto roka schválila koncepciu rozvoja slovensko-čínskych vzťahov, čo predstavuje základný plán toho, aby sa Slovensko mohlo stať bránou na obchodovanie medzi Čínou a Európou,“ uviedla Meager.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
Čína chce v roku 2020 vypraviť do Európy päťtisíc takýchto vlakov za rok, pričom asi dvetisíc z nich by mohlo prechádzať práve cez Slovensko. Na východe Slovenska sú pripravené projekty vybudovania logistického a obchodného zázemia pre nákladné vlaky, čo by prinieslo okrem zvýšenej zamestnanosti aj rozvoj obchodu a s tým spojené príjmy pre Slovensko. Slovenská železničná sieť je súčasťou siedmich hlavných európskych železničných koridorov a umožňuje nákladným vlakom ísť rýchlosťou 120 kilometrov za hodinu.
Slovenská vláda podpisom Memoranda o porozumení s vládou Čínskej ľudovej republiky a vymenovaním splnomocnenca pre podporu Hodvábnej cesty podporila iniciatívu „One Belt, one Road“ (Jeden pás, jedna cesta) ako veľkú perspektívu spolupráce na prekládke a doprave čínsko-európskych medzinárodných vlakov na Slovensko a cez Slovensko.
Bratislavský prístav zvýši prekládku tovarov
Bratislavský riečny nákladný prístav spoločnosti Slovenská plavba a prístavy, a. s. (SPaP) vďaka kontajnerovým vlakom z Číny zvýši objem prekladaného tovaru. Po tom, čo nákladný vlak z čínskeho prístavu Dalian v pondelok prišiel do terminálu spoločnosti, sa Bratislava stala sedemnástym európskym mestom s priamym železničným spojením s Čínou.
„Pre nás to znamená významný krok. V prípade, že naša prvá spolupráca dopadne dobre, je veľká šanca, že k nám bude Čína vypravovať ďalšie vlaky aj z iných prístavov a terminálov ako Dalian,“ informoval v pondelok pri tejto príležitosti predseda predstavenstva a generálny riaditeľ SPaP Jaroslav Michalco.
Čína si spomedzi terminálov v strednej Európe vybrala terminál SPaP najmä pre jeho vhodnú polohu – bratislavský prístav má ako jediný na Slovensku trimodálny kontajnerový terminál s využitím pre železničnú, cestnú a vodnú prepravu. „Pre čínsku stranu bolo tiež dôležitým momentom aj to, že bez problémov zvládneme zdvojnásobenie prekladaného kontajnerového objemu, pričom v súčasnosti je to zhruba 50 tisíc až 60 tisíc TEU (jeden TEU je dvadsaťstopový kontajner),“ priblížil Michalco.
Vlakové spojenie prístavu Dalian s bratislavským prístavom podľa SPaP umožní, aby sa Slovensko stalo súčasťou obnovenej Hodvábnej cesty, strategického prepojenia Európy s Áziou. Čína modernizuje svoju dopravnú infraštruktúru, pričom značne podporuje práve vlakovú prepravu, rýchlejšiu a ekologickejšiu ako je námorná doprava.
Hodvábna cesta bola v staroveku a v stredoveku dôležitá obchodná trasa cez Strednú Áziu, spájajúca Rímsku a Byzantskú ríšu s Čínou. Od druhého storočia pred Kristom sa tak dostali do Európy viaceré čínske vynálezy, napríklad papier, hodváb, porcelán.
Do bratislavského terminálu SPaP sa v súčasnosti pravidelne prepravujú kontajnerové vlaky z českého terminálu Mělník, z nemeckého prístavu Bremerhaven neďaleko Severného mora, ako aj zo slovinského prístavu Koper pri Jadranskom mori. „Tento rok sme odštartovali prepravu návesov z bratislavského prístavu do terminálu Braunschweig (v Nemecku) a zároveň pripravujeme projekt prepravy kontajnerových vlakov medzi naším terminálom a (belgickými) Antverpami,“ priblížil Michalco. Slovenská plavba a prístavy v súčasnosti prepravuje do desať pravidelných vlakov týždenne.
SPaP uvažuje o vytvorení nadnárodného logistického centra pre preklad, prepravu a skladovanie tovaru a poskytovanie znalostných informácií obchodníkom, odberateľom prepravovaného tovaru.
Prístav spoločnosti v Bratislave s kapacitou 3 mil. až 3,5 mil. tovarov v závislosti od ich skladby môže prekladať nadrozmerné a ťažké tovary do 560 ton. Dva portálové žeriavy sú pojazdné po samostatných koľajových dráhach s rozchodom 38 metrov. Prístav Komárno je zameraný na preklad hromadných sypaných substrátov – agrárnych produktov a kusových tovarov.
Spoločnosť Slovenská plavba a prístavy, a. s., so sídlom v Bratislave bola založená koncom roka 1996 a v obchodnom registri je zapísaná od 1. januára 1997. Predchodcom spoločnosti bola Slovenská plavba dunajská, š. p., jej počiatky však siahajú až do roku 1922, keď vznikla Československá akciová plavebná spoločnosť dunajská. Základné imanie firmy dosahuje 64,9 mil. eur. Spoločnosť zabezpečuje preklad tovarov v prístavoch Bratislava a Komárno, prepravu a skladovanie tovarov, špedičné služby, opravy a rekonštrukcie plavidiel. Zároveň poskytuje logistické služby pri preprave tovarov všetkého druhu na Dunaji a v celej sieti európskych vodných ciest medzi Severným a Čiernym morom. SPaP má dcérske firmy Slovenská plavba a prístavy – Lodenica, s. r. o., a Ferroservis Bratislava, s. r. o.