Miliarda na sociálny balík, príplatky nahnevali investorov

Sociálny balík, aký naordinovala krajine pre budúci rok vláda, Slovensko ešte nezažilo. Na približne trinásť nových opatrení na zlepšenie podmienok práce má ísť spolu podľa prepočtov Pravdy až 1,1 miliardy eur.

23.11.2017 12:00
debata (150)

Najviac, až takmer 650 miliónov eur majú stáť zdvojnásobené príplatky za prácu v noci, počas víkendov a sviatkov, ktoré navrhol Smer.

Príplatky sa dotknú až 761-tisíc ľudí a zaplatiť ich majú najmä súkromní zamestnávatelia. Návrh Smeru má po prvotnom váhaní napokon súhlas Mostu-Híd a výhrady nemá ani SNS, a tak by na decembrovej schôdzi parlamentu mal prejsť. Pravicové strany v koalícii sa predtým viackrát postavili na stranu firiem. Rast príplatkov podporujú aj odborári, zamestnávatelia však ostro protestujú a hovoria, že to bude mať vážne dôsledky.

Štát si naplánované sociálne výhody financované... Foto: Robert Hüttner, Pravda
Béla Bugár, Robert Fico, Andrej Danko Štát si naplánované sociálne výhody financované zo štátnej kasy môže dovoliť vďaka rastu ekonomiky, pri ktorom podniky aj ľudia odvádzajú viac daní.

"Napriek nedostatku kvalifikovaných pracovníkov a silnému zvyšovaniu miezd bolo Slovensko dosiaľ stále ešte atraktívnou priemyselnou lokalitou. Pre zvýšenie príplatkov teraz hrozí, že trend sa začne obracať,“ tvrdí konateľ Slovensko-nemeckej obchodnej a priemyselnej komory Guido Glania. Komora má 440 členov, ktorí u nás zamestnávajú 113-tisíc ľudí a dosahujú obrat 26 miliárd eur. Podľa neho hrozí aj presúvanie investícií do iných krajín či masívna automatizácia. Najviac by sa to dotklo ľudí s nízkou kvalifikáciou, dodáva Glania.

Priemerný plat prekročí tisícku

Priemerný plat na Slovensku má ku koncu tohto roka preťať hranicu 1 000 eur a to je stále asi 4-násobne menej ako v Nemecku. Platy raketovo rastú v susednom Česku aj v Poľsku, pravda však je, že v Maďarsku či Rumunsku sú mzdy nižšie, čo môže zlákať niektorých investorov. Pre firmy v automobilovom priemysle je však dôležitá nielen mzda, ale aj kvalita ľudí a tiež náklady na dopravu. Výhodou Slovenska teda je, že tri automobilky už u nás pôsobia a štvrtá sa stavia a ich dodávatelia sa preto tak ľahko nepresunú.

Premiér Robert Fico predstavil rast príplatkov za prácu v noci, počas víkendov a sviatkov ešte vlani v máji. Odvtedy tvrdí, že rast ekonomiky musia viac pocítiť ľudia a firmy sa majú viac podeliť. Vláda pripravila aj ďalších viac ako desať sociálnych opatrení, ktoré budú spolu štátnu kasu stáť asi 420 miliónov eur, a teda vyjdú na menej oproti vyše 650 miliónom, ktoré dajú zamestnávatelia navyše na príplatky a rast minimálnej mzdy.

Štát si naplánované sociálne výhody financované zo štátnej kasy môže dovoliť vďaka rastu ekonomiky, pri ktorom podniky aj ľudia odvádzajú viac daní.

Ešte nižší deficit alebo sociálny balík

Popri tom sa má v roku 2018 znižovať deficit a dlh verejných financií. Mnohí ekonómovia tvrdia, že deficit mal ísť dole rýchlejšie, aby sa vytvoril vankúš v prípade príchodu krízy, respektíve z dôvodu starnutia obyvateľstva. Rezort financií však naznačil, že potom by sa nemohli realizovať spomínané sociálne opatrenia. Tento rok má byť deficit verejných financií na úrovni 1,63 percenta výkonu ekonomiky (-1,375 mld. eur) a plán na rok 2018 je 0,83 percenta (-743 mil. eur), čím má deficit vo finančnom vyjadrení klesnúť medziročne až o 632 miliónov eur.

Ide tak zrejme o najväčšiu medziročne sa meniacu položku v rozpočte, ktorá limituje iné plány, keďže vláda chce mať do roku 2020 vyrovnaný rozpočet. Deficit klesá s lepším výberom daní aj dokončením niektorých diaľničných investícií, na ktoré pri chýbajúcich eurofondoch plynule nenadväzujú ďalšie a výdavky sa tak medziročne znižujú.

Rast príspevkov za prácu v noci, počas víkendov a sviatkov je najsilnejším sociálnym opatrením vlády, aj keď paradoxne ho majú zaplatiť najmä súkromné firmy. Momentálne dostane zamestnanec zarábajúci minimálnu mzdu za hodinu práce v noci príplatok 50 centov. Po novom by to bolo 1,38 eura. Hovorí o tom poslanecký návrh novely Zákonníka práce z dielne poslancov Jána Podmanického, Martina Glváča a Ľubomíra Petráka (Smer). Platiť by mal od mája budúceho roka.

Vzájomné dohody v koalícii

Poslanci Smeru predkladajú návrh s tichou podporu zvyšných vládnych strán. SNS totiž na oplátku má dostať podporu k návrhu na dobrovoľný zákonom stanovený 13. a 14. plat. Prvýkrát majú byť tieto mzdy vyplatené v roku 2018 pre zamestnancov, ktorí v jednej firme odpracujú dva, respektíve najmenej štyri roky. Oslobodené od daní a odvodov budú najprv čiastočne a naplno potom až od konca roka 2019. SNS si vylobovala aj podporu pre kúpeľníctvo. Od budúceho roka si budú môcť ľudia za pobyt v kúpeľoch znížiť základ dane. Most-Híd zase získal oslobodenie od odvodov pre zarábajúcich dôchodcov do sumy 200 eur mesačne. Trináste a štrnáste platy a podpora pracujúcich penzistov vyjdú štát dokopy na okolo 50 miliónov eur ročne.

Zdvojnásobenie hodinovej mzdy za prácu počas víkendu, sviatku či v noci pocítia hlavne firmy. A to nielen zvýšením príplatku, ale aj cez rast odvodov. Na zdravotné odvody pôjde štátu z vyšších miezd podľa návrhu v budúcom roku o vyše 67 miliónov eur viac, v ďalších rokoch to bude o vyše 106 miliónov eur viac. Sociálne odvody stúpnu v roku 2018 o 166 miliónov eur a v rokoch 2019–2021 o 264 miliónov eur. Hore pôjdu kvôli zvýšeniu miezd aj dane, a to v budúcom roku takmer o 80 miliónov eur, v ďalších rokoch takmer raz toľko.

Neisté je, či sa zvýšené tarify za prácu v noci, počas víkendu či sviatku dotknú aj ľudí v štátnom sektore. Poslanecký návrh totiž pripúšťa výskyt takejto práce aj u zamestnávateľov napojených na verejné rozpočty – a to v doprave a v zdravotníctve. Počíta pritom so zvýšením celkovej ceny práce v nepodnikateľskej sfére takmer o 33,4 milióna eur v roku 2018. A o takmer 53 miliónov v rokoch 2019 až 2021. Otázne však je, či to napätý štátny rozpočet unesie. Neisté je totiž stále aj zvyšovanie minimálnej mzdy štátnych zamestnancov, v hre sú hlavne kuchárky či upratovačky.

Ľudí postupne doplnia roboty

„Konečný účet za tento politický žúr platia firmy. Tie to premietnu buď do zvýšených cien, alebo sa to nejako dotkne odmien pre zamestnancov,“ hovorí tajomník Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Martin Hošták. RÚZ možné dosahy ešte analyzuje. Opatrenia však môžu podľa Hoštáka v niektorých sektoroch urýchliť automatizáciu.

Za neférové považuje Hošták aj to, že taká veľká zmena ide cez poslanecký návrh. „Akékoľvek opatrenia v pracovnej legislatíve mali byť najskôr predmetom riadnej odbornej diskusie, predovšetkým so sociálnymi partnermi,“ hovorí. Poslanecký návrh totiž nemusí prejsť celým pripomienkovým konaním, vládou či tripartitou, ale schvaľuje sa rovno v parlamente.

Práca v nedeľu je v niektorých odvetviach priemyslu či služieb úplne bežná. Tomu sú podľa výkonného riaditeľa Klubu 500 Tibora Gregora prispôsobované aj mzdové podmienky zamestnancov. „Zamestnávatelia nikdy nemali záujem neplatiť odmeny za prácu v sobotu a nedeľu vrátane nočných príplatkov,“ hovorí Gregor.

Upozorňuje, že už v súčasnosti je celková daňová sadzba, so zarátaním odvodov, na Slovensku vo výške 51,6 percenta. Priemer únie je pritom 40,3 percenta.

Riziko návrhu vidí preto Gregor práve v neúmernej záťaži firiem. „Aké prostriedky zostanú na vlastný rozvoj a čo nastane v spoločnostiach, ktoré nemajú prostriedky na vyplatenie odmien v navrhovanej výške," pýta sa Gregor. Firmy tak nebudú riešiť dostatok alebo nedostatok ľudí, ale možnosti ich znižovania," dodáva.

Príplatok aj za odpoludňajšiu zmenu?

Odborári si navrhované zmeny pochvaľujú. Pozitívne by to mali pocítiť hlavne zamestnanci, vysvetľuje predseda Rady OZ Kovo Emil Machyna. „Treba hľadať riešenia, aby sa nepracovalo toľko soboty a nedele a ľudia si aj užili voľno,“ hovorí. Firmy tak budú musieť podľa neho hľadať iné riešenia pracovnej prevádzky. Pričom zamestnancom sa takto práca počas víkendov či sviatkov oplatí. Mzdové náklady tvoria na Slovensku len 7 percent celkových nákladov, pričom v Európe je to pätina a viac, vysvetľuje Machyna, pričom pridaná hodnota práce je u nás vysoká.

Dosahu na zamestnancov sa nebojí. „Nie je priestor na prepúšťanie, keď je stále nedostatok zamestnancov,“ hovorí. Platí to podľa neho hlavne v primárnej a sekundárnej sfére. Pocítiť by to však mohli ľudia v terciárnej sfére – teda reštaurácie či hotely. Práve tu to môže mať podľa Machynu väčší dosah, keďže ide o prácu počas víkendov či sviatkov, no s nižšou pridanou hodnotou. Výsledkom by mohlo byť aj zvýšenie cien.

„V našom závode tieto zvýhodnenia naši zamestnanci čerpajú už niekoľko rokov prostredníctvom dohodnutia v kolektívnej zmluve,“ hovorí podpredsedníčka Moderných odborov Volkswagenu Jolana Julkeová. Súčasná situácia na trhu práce podľa nej zvyšovaniu miezd zamestnancov praje – ľudí je na trhu totiž nedostatok.

Moderné odbory vidia priestor aj na ďalšie mzdové zvýhodnenie – a to príplatok za prácu v odpoludňajšej zmene. „Tento príplatok by zasiahol podstatne väčšiu skupinu zamestnancov a výraznejšie by tak prispel k zlepšeniu mzdovej úrovne zamestnancov na Slovensku,“ hovorí Julkeová.

© Autorské práva vyhradené

150 debata chyba
Viac na túto tému: #rozpočet #sociálny balík