Cez pozmeňovací návrh sa do zákona dostalo zdanenie príjmov aj pre fyzické osoby s podielom nad 10 percent v zahraničnej firme. Opatrenie riešilo zdanenie špekulatívneho presunu ziskov. Platiť malo rovnako od januára 2019. Prvýkrát by sa tak zdaňovali príjmy v roku 2020. Išlo o opatrenie nad rámec európskej smernice, ktorá zdaňuje len firmy s podielom v daňových rajoch.
„Je nám ľúto, že sa nám pre tento krok v oblasti zdaňovania fyzických osôb nepodarilo získať dôveru v pléne národnej rady," povedal po hlasovaní minister financií Peter Kažimír. Rezort financií chce nový návrh pripraviť tak, aby bol schválený počas budúceho roka s pôvodným termínom účinnosti – teda od januára 2019.
Ak chceme bojovať proti tým najväčším, tak oni majú ďaleko viacej ako tých 10 percent, tak aby sme zbytočne nemuseli zaťažovať tých drobných.poslanec SNS Radovan Baláž
Do novely sa prísnejšie pravidlá dostali cez finančný výbor. A to na podnet opozičného poslanca Miroslava Beblavého (nezávislý), ktorý sa však nakoniec samotného hlasovania nezúčastnil. Rezort financií sa podľa jeho hovorkyne Alexandry Gogovej inšpiroval „európskou smernicou o ,matke a dcére', kde je stanovený 10-percentný limit“. Návrh však podporilo len 12 poslancov OĽaNO a poslanec Vladimír Faič za Smer. Zvyšní poslanci vládnej koalície zaň nehlasovali.
Novela zákona o dani z príjmov z dielne ministerstva financií tak zavádza len zdaňovanie právnických osôb, ktoré vlastnia minimálne 50-percentný podiel v zahraničných schránkových firmách – tak, ako je to v európskej smernici. Zisky budú zdaňované podľa CFC pravidiel, ktoré uplatňujú dodanenie ziskov firiem v daňových rajoch. Firma tak bude musieť doplatiť rozdiel medzi výškou daní na Slovensku a v daňovom raji. Toto pravidlo platí vo väčšine krajín únie.
Foto: SHUTTERSTOCK
Podľa odborníčky by zdanenie fyzických osôb malo opodstatnenie. „Tieto pravidlá mali potenciál dodaniť zisky, ktoré boli umelo vyvezené zo Slovenska do zahraničia,“ hovorí konateľka a partnerka spoločnosti Grant Thornton Slovensko Silvia Hallová. Spadali by tam aj zisky z trestnej činnosti, vysvetľuje – napríklad v prípade prijatia úplatku zahraničnou spoločnosťou v daňovom raji by takýto úplatok musel byť zdanený na Slovensku. Slabinu celého návrhu však vidí vo vymožiteľnosti a kontrole.
„Zdanenie by sa dotklo fyzických osôb – slovenských daňových rezidentov, ktoré by mali samy alebo spolu so svojimi závislými osobami skutočnú kontrolu nad zahraničnou spoločnosťou,“ hovorí Hallová. Doplácať dane by na Slovensku museli tí, čo by mali viac ako 10 percent akcií a priamy alebo nepriamy podiel na zahraničnej spoločnosti. A tiež tí, čo by mali nárok na viac ako desatinový podiel na zisku.
Slovenské právo doteraz nemalo pravidlá pre kontrolované zahraničné spoločnosti. „V súčasnosti sa dodatočné zdanenie fyzických osôb neuplatňuje a teda daň platia tam, kde majú zaregistrované obchodné spoločnosti,“ hovorí Miriam Galandová zo Slovenskej komory daňových poradcov.
Na úrovni fyzických osôb sú pritom zdanené až dividendy. V prípade, že by zmena prešla, majitelia podielov v schránkových firmách by za rok 2019 prvýkrát platili zo svojich ziskov dane aj na Slovensku. Započítať by si mohli daň zaplatenú v zahraničí. Tá však býva v daňových rajoch často nulová.
Hranica 10 percent podielu v zahraničnej firme, od ktorej mal byť príjem fyzickej osoby zdanený, sa poslancom zdala prinízka.
„Ak chceme bojovať proti tým najväčším, tak oni majú ďaleko viacej ako tých 10 percent, tak aby sme zbytočne nemuseli zaťažovať tých drobných, ktorí majú nejaké akcie niekde a reálne nepodnikajú,“ tvrdí poslanec SNS Radovan Baláž. V predloženej podobe by sa zbytočne riešili drobní akcionári, dodal. Zákon by mal tiež podľa neho prejsť riadnym legislatívnym procesom, a nie vo forme pozmeňovacieho návrhu.
Ďalšia výhrada poslancov smerovala k takzvanému Black listu – teda čiernemu zoznamu krajín, ktoré by sa posudzovali podľa tohto zákona a platil by pre ne režim CFC. Poslanci mali k zoznamu otázky. V skutočnosti však bol zoznam v utorok na stretnutí európskych ministrov financií schválený.
S rôznymi daňovými špekulantami či oligarchami bojuje aj takzvaný protischránkový zákon z dielne ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej (Most-Híd). Ten zaviedol takzvaný register partnerov verejného sektora, ktorý spravuje Okresný súd v Žiline. Z boja o štátne zákazky by tak mali byť vylúčené firmy, ktoré sú napojené na schránkové firmy v daňových rajoch. Protischránkový zákon však problematiku zdanenia takýchto firiem nerieši.