Zmena prichádza vo chvíli, keď Slovensko čelí akútnej potrebe obnovy starých vinohradov založených prevažne na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov minulého storočia. Obnove viníc nahráva aj skutočnosť, že po medzinárodných úspechoch slovenských vinárov v spoločnosti stúpla prestíž slovenského vína.
„Vinárstvo na Slovensku zaznamenalo za posledné obdobie významný pokrok nielen v kvalite, ale aj v zdôraznení výnimočnosti, špecifickosti a tradícií slovenských vín. Zoznam vinohradníckych rajónov a obcí bol zostavený ešte v roku 2009 a vyžadoval si aktualizáciu. Pristupujeme preto k úprave vyhlášky o vinárstve a vinohradníctve,“ vysvetlila ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná.
Novela vyhlášky zjednoduší zakladanie a obnovu vinohradov. Bez potrebnej aktualizácie by Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky (ÚKSUP) nemohol vinohradníkom správne zaregistrovať vinohradnícke plochy nachádzajúce sa v lokalitách. Novelizácia vyhlášky poskytne vinárom a vinohradníkom aj aktualizované vzory tlačív používané v rámci administratívnych činností pri vedení registra vinohradov.
Slovensko v priebehu necelých troch desaťročí výrazne zvýšilo kvalitu vín, paradoxne však prudko poklesli plochy viníc. Z niekdajších tridsaťtisíc hektárov vinohradov (1989) klesla ich plocha vlani na 10¤800 hektárov, pričom rodiacich viníc je ešte menej – sú len na ploche 8¤872 hektárov. O budúcnosti slovenského vína rozhodne to, ako v najbližších rokoch krajina zvládne obnovu vinohradov.
„V situácii, keď veľa vinohradníckych pozemkov stále nie je vysporiadaných, umožňuje novela vinohradníckej vyhlášky upresňujúca a rozširujúca počet vinohradníckych obcí lepšie využiť aj podpory na zakladanie vinohradov,“ povedala riaditeľka Zväzu vinohradníkov a vinárov Jaroslava Kaňuchová-Pátková.
V posledných rokoch sa každoročne na Slovensku obnovilo medzi 200 až 300 hektármi vinohradov. Podľa podpredsedu Zväzu vinohradníkov a vinárov Vladimíra Mrvu je to málo, lebo v krátkom čase bude treba obnoviť okolo 30 percent dožívajúcich družstevných vinohradov. S obnovou treba jednoznačne pridať.
Vlani ministerstvo zvýšilo podporu pre založenie nových vinohradov, keď podľa regiónov kryje od 50 do 75 percent nákladov potrebných na výsadbu vinice. V Bratislavskom kraji, do ktorého patrí značná časť Malokarpatskej vinohradníckej oblasti, dosahuje teraz podpora na hektár 14¤878 eur, vo zvyšných vinohradníckych oblastiach je to 22¤316 eur. Okolie hlavného mesta dopláca na to, že Bratislava patrí k najbohatším európskym regiónom, a preto jej vinohradníkom Brusel kráti podpory.
Novelou vyhlášky štát odstránil administratívne prekážky, kľúčové by však do budúcna malo byť usporiadanie pozemkov, a to prostredníctvom pozemkových úprav. Vinohrad je investíciou na dlhé obdobie, takže ani prenájom na desať rokov nemotivuje vinohradníkov zakladať nové vinice.
Ľudia chcú hospodáriť na svojom, aby mali istotu, že investícia do založenia vinohradu nevyjde nazmar. Ak teda má Slovensko mať dostatok svojho vína (teraz dovážame viac ako polovicu, hoci sme kedysi boli exportérmi), musí štát ako ďalší krok urobiť poriadok v pozemkoch. Na pozemkové úpravy sceľujúce roztrieštené parcely však dlhodobo nenachádza zdroje.