Napríklad v spišskonovoveskom Embracu, v jednej z najväčších fabrík východného Slovenska, sa mzdy dvíhajú solídnym tempom. „V tomto roku stúpnu mzdy zamestnancov v priemere o 11 percent a v budúcom o šesť percent. Tento na naše pomery rýchly rast sa nám podarilo dohodnúť až po vyhlásení štrajkovej pohotovosti,“ povedal šéf odborov v Embracu Juraj Hojnoš. Podľa neho už samotné vyhlásenie štrajkovej pohotovosti bolo pre zamestnancov dosť veľkým stresom.
„Poviem rovno, každý sa bojí straty zamestnania, a ísť do štrajku si vždy vyžaduje veľkú odvahu. Samozrejme, sme radi, že sme sa nakoniec dohodli bez prerušenia výroby,“ dodal Hojnoš. Podľa odborov bol v roku 2017 priemerný hrubý plat v Embracu 964 eur. Nárast o 11 percent by tak znamenal zvýšenie o 106 eur, na 1 070 eur.
Keď pracovný čas určuje aj zamestnanec
Na porovnanie, v Nemecku pred dvoma týždňami ochromila vlna štrajkov prosperujúce podniky. Viac ako pol milióna členov nemeckých odborov IG Metal ostala doma a k návratu do práce ich nepresvedčila ani ponuka zamestnávateľov na zvýšenie platov o viac ako šesť percent. Nemecká priemerná mzda bola v roku 2016 vo výške 3 703 eur v hrubom, a pri takýchto vysokých odmenách je pre miestnych robotníkov viac dôležitý kratší pracovný čas ako prudký rast platov. Napokon mzdy stúpli o 4,3 percenta. Pri 4-tisícových platoch takýto nárast zvyšuje nominálnu mzdu mesačne o 170 eur. Nemecké platy sa tak slovenským vzďaľujú aj pri menšej percentuálnej valorizácii.
Priemyselná výroba zvyčajne funguje tak, že v časoch zvýšených zákaziek sú ľudia viac v práci a voľno dostanú až v prípade zníženého odbytu. Veľké korporácie dokonca robotníkom určujú aj presný čas letnej a zimnej dovolenky. Nemeckí zamestnávatelia nakoniec na zaužívané praktiky kapitulovali až po zorganizovaní 24-hodinového výstražného štrajku.
„O flexibilite pracovného času nebudú od začiatku budúceho roku rozhodovať len zamestnávatelia, a túto možnosť konečne získajú aj zamestnanci,“ uviedol vyjednávač nemeckých odborov IG Metall Jörg Köhlinger. Na 28-hodinový pracovný týždeň bude mať nárok až 900-tisíc nemeckých robotníkov, ktorí môžu skrátený pracovný čas využívať maximálne 6 až 12 mesiacov. Po uplynutí tejto doby im firma musí začať vyplácať rovnakú mzdu, akú brali pred nástupom do skráteného pracovného pomeru.
V strojárstve platy porastú o päť percent
Aj na Slovensku odbory uvažovali o skrátení pracovného času výmenou za pomalší rast platov. Takto flexibilný Zákonník práce totiž umožní ľuďom venovať sa viac rodine a zároveň prinúti firmy zamestnať viac ľudí. Tieto úvahy nakoniec padli, keďže pre väčšinu slovenských zamestnancov je stále najdôležitejšie zvyšovanie platov. Najväčšie odborové združenie OZ KOVO dohodlo v tomto roku pre firmy pôsobiace v strojárskom priemysle zvýšenie miezd o 5,22 percenta.
Podľa zamestnávateľov je dobiehanie vyspelého Západu behom na dlhé trate. „Príkladom môže byť samotné Nemecko. Po druhej svetovej vojne bola jeho východná a západná časť na tom približne rovnako. Počas 41 rokov rozdelenia štátu získalo západné Nemecko pred východným výrazný náskok,“ povedala Jana Mesárová, manažérka personálnej agentúry Wincott People.
Po zjednotení krajiny nalial bohatší západ do chudobnejšieho východu približne dva bilióny eur, a rozdiely v životnej úrovni sa napriek tomu nepodarilo úplne odstrániť. „Dodnes existujú medzi východnou a západnou časťou krajiny významné rozdiely v príjmoch. Po 25 rokoch od zjednotenia boli priemerné príjmy ,východných‘ Nemcov na úrovni 78 percent tých ,západných‘. A to napriek tomu, že obe krajiny fungujú v rámci jednej ekonomiky, jedného právneho systému,“ dodala Mesárová.
Analytici sa zhodujú v tom, že Slovensko v najbližších desaťročiach nedobehne vyspelú nemeckú ekonomiku. Nemecko je navyše v európskej špičke aj vo zvyšovaní produktivity práce. "Skôr sa môžeme porovnávať napríklad so Španielskom či s Talianskom, ktoré by sme z hľadiska platov mohli dobehnúť už za 20 alebo 30 rokov,“ povedal Boris Tomčiak, analytik spoločnosti Finlord.
Maďari odvrátili bankrot a potom znížili dane
V teoretickej rovine exituje podľa analytikov viacero modelov, ktorých realizácia môže prudko zvýšiť nízke slovenské mzdy. „Predstavme si, že budeme chcieť byť veľmocou vo výrobe biotechnologických liečiv. Keby vysoké školy vyprodukovali 30-tisíc farmaceutických špecialistov v oblasti biotechnológií, tak by tu časom určite prišli mnohé nadnárodné zahraničné firmy, u ktorých sa priemerné platy dostávajú k úrovni 3-tisíc eur mesačne,“ načrtol Tomčiak.
Problém podľa analytika spočíva v tom, že príprava takýchto odborníkov vyjde štát na niekoľko miliárd eur. „Každý, kto by o takomto projekte uvažoval, by mal strach s nenaplnenia očakávaní. Každopádne, keby takýto projekt vyšiel, tak by sa Slovensko rýchlo posunulo nahor medzi veľmi bohaté štáty,“ uzavrel Tomčiak.
Aktuálne Slovensko profituje zo silného automobilového priemyslu, ktorý v domácej ekonomike každý rok vyrobí viac ako jeden milión osobných motorových vozidiel. Veľké automobilové koncerny už dnes ponúkajú na slovenské pomery nadštandardné mzdy, a priemerný plat vo Volskwagene Slovakia je 1 804 eur v hrubom. Na druhej strane takáto vysoká mzda je približne tretinová v porovnaní s platmi nemeckých robotníkov. Automobilové koncerny totiž výrobu na Slovensko presunuli práve pre nižšie mzdové náklady, ktoré im umožnili zachovať vysoké nemecké mzdy a zároveň predávať cenovo dostupné automobily.
Slovensko aktuálne zaostáva v raste miezd aj za svojimi susedmi. Za prvých šesť mesiacov roku 2017 dosiahol priemerný rast slovenských platov hodnotu 4,1 percenta, v Poľsku 4,6 percenta, Českej republike 6,5 percenta a Maďarsku 12,5 percenta. Práve naši južní susedia sa po odvrátení hroziaceho bankrotu snažia dobehnúť okolité krajiny a firmy tam v súčasnosti platia len 9-percentnú daň z príjmu. Na porovnanie, na Slovensku je daň z príjmu firiem vo výške 21 percent.