Malatinský: Firmy majú obavy z politických strán, ktoré nie sú štátotvorné

Politická nestabilita podnikaniu nesvedčí, tvrdí v rozhovore pre Pravdu prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Tomáš Malatinský. Aj vďaka stabilným vládam sme podľa neho doteraz porazili okolité krajiny pri lákaní niektorých investorov. Najväčšie výzvy pre krajinu na ďalšie roky sú brexit a európsky rozpočet, na dohadovanie ktorých potrebujeme politickú stabilitu, myslí si Malatinský.

23.03.2018 06:00
Tomáš Malatinský Foto: ,
Slovensko v najbližších rokoch stojí pred veľkými medzinárodnými výzvami, varuje Tomáš Malatinský.
debata (59)

Aký má neistá politická situácia, ktorú sledujeme a možno budeme vidieť aj v ďalších rokoch, dosah na podniky a ekonomiku?

Vidím to v dvoch rovinách. Takáto politická nervozita neprispieva pokoju v jednotlivých firmách. Či už na strane zamestnávateľov, alebo zamestnancov. Máme signály, že ľudia sú nepokojní a boja sa o prácu. Možný je aj určitý pokles hospodárskych aktivít či zbrzdenie investícii. Výsledkom môže byť vznik tlaku na ďalšie spomalenie ekonomiky. Druhú rovinu vidím v tom, že od každej vlády očakávame aj realizáciu nejakých zásadnejších zmien, ktoré by pomohli hospodárstvu a zvýšili by konkurencieschop­nosť Slovenska. Aj napriek aktuálnym pozitívnym vyhliadkam ekonomiky sa kvalita podnikateľského prostredia na Slovensku výrazne nezlepšuje. Na rozvoj a udržanie kvalitného podnikateľského prostredia sú potrebné zmeny, po ktorých podnikatelia dlhodobo volajú.

Čo žiadate?

Patrí sem zníženie daňového a odvodového zaťaženia, zlepšenie vymožiteľnosti práva, zníženie administratívnej záťaže či flexibilnejší Zákonník práce. Spomínané oblasti sú v zlom stave už niekoľko rokov a sú riešené iba čiastkovo a sporadicky. Veľký problém pociťujeme najmä v rezorte školstva, kde nám chýba systematické prepojenie vzdelávania s trhom práce. Vzniká nám nedostatok kvalitnej kvalifikovanej pracovnej sily, pretože študenti študujú profesie, ktoré nie sú na trhu práce a v takom počte žiadané. Aj toto patrí medzi opatrenia, ktoré môže realizovať len stabilná vláda. Tu sme žiaľ premeškali možnosť, keď vlády boli stabilné, ktoré to mohli urobiť, no napokon to nie celkom urobili. Snaha riešiť to, keď je situácia rozkolísaná, je o dosť menšia. To, že všetci takéto nepopulárne opatrenia odkladajú, vnímame ako zásadný problém. Oceňujeme však prvé pozitívne náznaky čo sa znižovania administratívnej záťaže týka. Vytvára sa už tlak na inštitúcie, aby si nepýtali doklady, ktoré sú v štátnej správe dostupné. Lenže, keď by nastal rozpad vlády, stará vláda bude možno chcieť dovládnuť, nasledovala by politická kampaň. Zase by sa sľubovalo a nerobilo by sa to, čo očakávame. Toto vidíme ako základný problém. Aj preto sme vyzvali politické sily, aby mali toto na zreteli a aby pri riešení situácie postupovali pragmaticky.

Narážate na dlhodobejšiu politickú situáciu?

Áno. Podnikatelia si želajú, aby boli politici prehľadnejší a čitateľnejší. Jediný kapitál, s ktorým „podnikajú“, je totiž dôvera ľudí, a tá sa nedá kúpiť ani ukradnúť. Získať a udržať si ju môžete iba vtedy, ak budete konať v súlade s tým, čo hovoríte.

V ktorých oblastiach sa môže politická neistota v podnikateľskom prostredí prejaviť?

Stále máme ambíciu, aby sme sem dotiahli zahraničný kapitál, aby sa na Slovensku investovalo. Robil som na čele jedného rezortu (minister hospodárstva 2012 – 2014, pozn. red.), tiež sme oslovovali zahraničných partnerov. Vtedy bola politická neistota v Česku a investor, ktorý chcel ísť do Česka, tak práve tamojšia nestabilita spôsobila, že išiel k nám. Teraz to môže byť naopak. Investori môžu zamieriť napríklad do Poľska či inam, kde sa im politická situácia bude javiť stabilnejšia. Ak totiž krajina javí istú neistotu, tak kapitál sa jej vyhýba. Alebo je opatrnejší.

Kde teda vidíte najväčšie riziká?

Ako prvý sa môže skomplikovať investičný proces. Hoci sú naplánované už peniaze štátu, no nevieme, ako sa to celé vyvinie a je tu riziko, že nebude politický mandát, aby sa urobil výber nejakej väčšej investície. Celý ten proces sa môže omeškať, takže ohrozené by boli hlavne väčšie investície. My sme doteraz ťažili z toho, že tu bol de facto pokoj. Nech sa na Smer budeme pozerať akokoľvek, tak pôsobil dlhodobo ako stabilizátor politickej situácie. Premiér je tu už tretie volebné obdobie, ťažili sme z tejto situácie. Nemali sme tu také turbulencie ako napríklad na českej politickej scéne, kde mali stále problémy so 101 koaličnými hlasmi a parlamenty boli krehké, vystriedalo sa tam tiež niekoľko úradníckych vlád. V tejto chvíli je tu destabilita, táto silná strana stráca. Možno sa okukala alebo robila chyby, ktoré voličov odradzujú. Nemáme však nejakú výraznú opozíciu. Tá, čo by dnes mala vystriedať dnešnú koalíciu, pôsobí veľmi rozpačito. My podnikatelia sa obávame, či prípadná výmena bude stabilná, či to nebude zase problémové spojenie. Opozičné strany sa nevedia dohodnúť ani na spoločnej línii, a to ešte nevládnu. Určite by bolo vhodné, keby sa tie strany troška profilovali, aby pôsobili štátotvornejšie. Alebo aby sa strany vládnej koalície skonsolidovali a urobili výrazný refreš.

Ktoré pracovné miesta sú ohrozené?

Máme signály hlavne z východu Slovenska, kde je tá nezamestnanosť oveľa hrozivejšia ako tu, v rozvinutejších regiónoch. Ľudia sa obávajú, že v dôsledku krízy by mohlo prísť k spomaleniu ekonomiky a mohli by prísť o prácu. Preto aj vznikla tá výzva a preto sme upozornili, že nielen firmy, ale aj občania – zamestnanci to vnímajú veľmi citlivo.

Čo bude mať teraz najväčší vplyv na ekonomiku?

V najbližších mesiacoch sa bude kreovať brexit. Otázkou je, či k tomu bude Slovensko pristupovať s nejakou stabilnou politickou garnitúrou, ktorá bude rokovania viesť, alebo budú politici zahladení do seba a priority budú o voľbách. Teda o tom, či budú po voľbách zvolení, a domáci volič im bude bližší ako bruselské témy. My však máme pomerne veľký obchod s Britániou, a o ten by sme nechceli prísť. Hoci nejaká dohoda z toho vyjde, treba byť na diplomatickej úrovni aktívny teraz, aby sme tým nestratili.

S čím sa dá počítať?

V súčasnosti je brexit naozaj najväčšia výzva, ktorej musíme čeliť. Je nesmierne dôležité, aby naše budúce vzťahy s EÚ boli dobré. A k tomu potrebujeme nielen silnú Britániu, ale aj silnú Európsku úniu. Sme vzájomne previazaní, a preto aj závislí jeden od druhého. Preto si musíme byť istí, že budúca dohoda bude výhodná pre obe strany. Samozrejme, medzi Britániou a jednotlivými členskými štátmi nesmú byť vyššie ako tie, ktoré ponúka členstvo v EÚ. V strednodobom horizonte, po ustálení situácie, však veríme, že brexit nebude mať taký skeptický dosah ako sa momentálne zdá. Politickú neistotu treba vyriešiť čo najskôr, ak to bude nevyhnutné treba pristúpiť k voľbám, aby sa politická situácia stabilizovala a išli sme ďalej.

Chystá sa nový európsky rozpočet. Ide najmä o zmeny, ktoré sa budú týkať eurofondov a dotácií?

V asociácii zastupujeme aj potravinárov a poľnohospodárov. A tento rezort bohužiaľ žije z dotácií. A tie výpadky, ktoré budú v agrosektore, im spôsobujú veľké vrásky. Rok 2020 je blízko, pričom na budúci rok nás čaká brexit, síce s prechodným obdobím, no už si budeme musieť poradiť bez britských peňazí. Je tu pomerne veľká nervozita, aké budú prerozdeľovacie mechanizmy, aké bude to ďalšie programovacie obdobie. Prvé podklady nového modelu budú predstavené v máji, potom môžeme nad tým podrobne meditovať.

Zatiaľ sa ukazuje, že ide hlavne o podporu regiónov a eurofondy.

Cez toto sa podporujú diaľnice a infraštruktúrne projekty. To sa možno zmení. Paralelne má Brusel ambície robiť veľa v oblasti klimatických zmien. Rok 2030 je blízko na to, aby sa splnili ambiciózne ciele. Tie budú vyžadovať podporu pre obnoviteľné zdroje či zatepľovanie budov. Toto z veľkej časti pomáhajú realizovať práve európske fondy. A keď tie fondy budú mať menší rozpočet a ambície budú vysoké, vznikne tu pomerne veľký tlak na štátny rozpočet.

Po odchode Veľkej Británie môže vzniknúť tlak na objem financií, ktorý majú štáty odvádzať do európskej kasy. Ako to vidíte?

Myslím, že takýto tlak tu bude. Hlavne preto, aby sa naplnili prioritné politiky únie ako napríklad klimatická či vyrovnávanie rozdielov v regiónoch. Na druhej strane je možno využitie dotácií pomerne problematické. Niekedy sa proste dotujú aj hlúposti. Už teraz je 44 percent peňazí v eurofondoch z nášho rozpočtu, nie je to lacná záležitosť, hoci sme stále skôr prijímateľ ako darca do európskeho rozpočtu. No teraz práve tí darcovia môžu povedať, veď sme vás dotovali dlho, poďte teraz dotovať vy.

Bude Slovensko súčasťou reforiem v jadre EÚ?

Koncept jadra je zatiaľ polemika. Keď sa začneme baviť, kto je to jadro, tak zistíme, že je viacero modelov. A to, že sú to buď staré členské krajiny, najbohatšie štáty, krajiny eurozóny či tie, čo majú rovnaké politiky. Otázkou však bude skôr to, aby sa únia udržala. Tá európska dvadsaťosmička je pomerne ambiciózny projekt a môže sa podariť, len ak sa budú európske politiky dôsledne dodržiavať. Platí, že menej je viac. V sociálnych oblastiach európske politiky nejdú ďalej ako po dôstojný život starých ľudí a sexuálne minority. Na druhej strane je tu napríklad klimatická problematika. Štáty sa zaviazali, že do roku 2020 splnia určité záväzky, no polovica to neplní. A čo budeme teraz robiť? Budeme ich pokutovať? Je dôležité si uvedomiť, že možno by sme si mali dávať menej cieľov, no viac si za nimi stáť. EÚ sa vyčíta aj nedostatok bezpečnostnej politiky. To ukázal aj problém s migrantmi, kde sa ide únia pomaly rozložiť. Pričom takéto spoločenstvo by malo mať na to mechanizmy.

Čiže skôr taký jednotný prístup?

Áno. Dať si radšej menej cieľov, čo vieme splniť a sú pre všetkých jasné. Tie potom vyžadovať. Možno nejaký väčší tlak, aby sme mali spoločnú daň, spoločný ekonomický model. Napríklad, že by sme chápali superhrubú mzdu v každom štáte rovnako. My máme určitý hendikep pre nižšie platy. No aj kvôli nim sme atraktívnejší pre tie krajiny, čo sem prídu, investujú tu a zamestnajú našich ľudí. Možno keby to tak nebolo, tak by sme sa borili s ešte väčšou nezamestnanosťou. Pre Slovensko je naozaj veľmi dôležité, aby zostalo členom jednotného trhu, jednotného pohybu osôb a používalo euro ako stabilnú a dôveryhodnú menu, k tomu pravdepodobne je potrebná užšia integrácia. Čo sa týka jadra, je dôležité poznať podmienky a potom povedať, či áno, či nie a vyrokovať ich čo možno najlepšie, ak to jadro bude znamenať istú stabilitu. Ak tu bude nejaký spoločný základ dane, tak predpokladám, že takéto veľmi rýchle zmeny aké sa dejú dnes, najmä v kľúčových zákonoch, tu nebudú a už tá stabilita bude pre nás znamenať istý prínos.

Ako vidia jadro únie firmy na Slovensku?

Teoreticky nevieme, k čomu by sme mali patriť, lebo pravidlá nie sú jasne dané. Ale keby ste sa spýtali, či chceme patriť k úspešnejším, tak poviem, že určite áno. Chceme byť úspešná ekonomika, chceme mať jeden z najlepších vzdelávacích systémov. Keď budeme mať dobrý vzdelávací systém, a teda kvalitnú pracovnú silu, tak možno aj tie platy dobehneme. Lebo sem budú chodiť investície, pretože máme kvalitných ľudí a nie pre nízke platy. Vrátim sa k svojmu obdobiu na ministerstve, keď za mnou chodili veľvyslanci krajín, z ktorých tu boli firmy a tlmočili mi ich sťažnosti ohľadne školstva, že nevedia nájsť ľudí, akých by potrebovali. Vravel som im, že veď nech skúsia teda doma hľadať kvalitných ľudí, odpovedali, že tam je to ešte horšie. Z toho by sme sa mali poučiť. Naša výhoda by potom nebola nízke mzdy, ale kvalifikovaní ľudia. Ambíciou je totiž podnikanie s väčšou pridanou hodnotou. Nebyť len montážnou dielňou, ale byť inovatívny, tvorivý, byť ten, čo veci vymýšľa, nielen ich montuje. A sme späť pri merite veci, ak dnes nevytvoríme také podmienky, aby naše školstvo generovalo takýchto ľudí, čo sú inovačne schopní, tak sme v začarovanom kru­hu.

Agentúra Moody's potvrdila Slovensku rating A2. Upozornila však aj na možnú nestabilnú politickú situáciu. A s tým súvisí aj možné vzďaľovanie sa od vyrovnaného rozpočtu.

Vzďaľuje sa, bohužiaľ. Ambícia vyrovnaného rozpočtu bola chvályhodná v čase konjunktúry, ako môžeme tieto roky označiť. Vyrovnaný sme ho už mali mať, lebo keď prídu krízové roky, a ony prídu, lebo to je základ ekonomického cyklu, tak vtedy je vyrovnaný rozpočet menšou prioritou. Vtedy je dôležité udržať hospodárstvo v chode a prípadne ho investičnými stimulmi povzbudzovať. Toto obdobie sme mali využiť a zadlžovanie krajiny udržať. No uprednostnili sa politické sociálne balíčky. Nestabilná situácia prichádza tým častejšie, čím častejšie sú voľby. Tým častejšie budú balíčky, na ktoré sa budeme skladať, a nebudú sa veci posúvať zmysluplne. Napríklad podnikanie treba aj motivovať, nielen na podnikateľov nabaľovať ďalšiu administratívu, čo majú zvládnuť. Až tak, že sa pomaly boja otvoriť poštu, čo tam zase bude. Od momentu, keď sa zaviedla progresívna daň, čo zjednodušila daňový systém, bolo tých pozitívnych krokov pre podnikanie málo. Máme síce nízku daň, no odvodové zaťaženie je stále priveľké.

Sociálne balíčky však mnohým ľuďom pomohli.

Politická garnitúra obhajuje sociálne balíčky tým, že podporia kúpyschopnosť obyvateľstva. To je v určitom zmysle pravda, no každá domácnosť by mala hospodáriť s tým, čo má, a nezadlžovať sa. Každý vzrastajúci deficit je budúci dlh, čo dávame ďalším generáciám. Stále by malo platiť ponaučenie o troch grošoch. Jeden musím dať otcovi, jeden synovi a z tretieho žijem. Nemalo by to byť tak, že syna zadlžím.

Podľa niektorých analytikov by sme už o pol roka mohli pocítiť spomaľovanie európskej ekonomiky, a možno už rok nato krízu.

Krízové roky prídu, aj keď možno to nebude o pol roka či rok. No ale dovtedy sme mali dosiahnuť vyrovnané hospodárenie, pretože keď príde kríza, nebude naň priestor. V krízových časoch budeme musieť dávať ľuďom peniaze, aby prežili. Možno sa spomalí výroba a ľudia prídu o prácu, čo zase zväčší tlak na sociálny systém. Vtedy sa povie, že rozpočet nemôže byť vyrovnaný, lebo máme problémy. No teraz, keď problémy nemáme, by sme ho mali mať vyrovnaný.

© Autorské práva vyhradené

59 debata chyba
Viac na túto tému: #Politika #Tomáš Malatinský