VIDEO: Bugár hovorí o falošných reťazcoch. Simon: Zdaňujete chudobu

Predseda Mostu - Híd Béla Bugár a poslanec Zsolt Simon majú diametrálne odlišný názor na schválený odvod pre reťazce. Pozrite si ich argumenty vo videu TV Pravda.

14.12.2018 06:00
debata (201)

Predseda Mostu – Híd Béla Bugár: Neverte reťazcom, zachovajú sa pri cenách falošne. Poslanec Zsolt Simon tvrdí, že nový odvod pocítia na cenách potravín najmä chudobnejší ľudia. Pozrite si nasledujúce video TV Pravda.

Video

Odvod pre obchodníkov bude, rozhodli vo štvrtok poslanci. Od januára tak obchodníci budú musieť platiť 2,5 percenta zo svojho čistého obratu – teda bez ohľadu na ich náklady. Do štátneho rozpočtu by tak mali poputovať desiatky miliónov eur. Tie by mali ísť na podporu domácich farmárov a výrobcov potravín.

Vo štvrtok o opatrení z dielne národniarov po vete prezidenta Andreja Kisku znova hlasoval parlament. Osobitný odvod prešiel 78 hlasmi poslancov koalície a troch nezávislých poslancov v pôvodnom znení.

Tento odvod je čistý náklad, ktorý by mal byť za normálnych okolností niekde zohľadnený, v závislosti od obchodného rozhodnutia každého reťazca,
Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu

Podmienky v zákone rozdeľujú reťazce do dvoch kategórií. Na jednej strane tie, čo pre špeciálne výnimky z povinnosti platiť vypadnú. Na druhej tie, čo sa do výnimiek nezmestia. Nie všetky pritom zarobia sumu, čo by mali zaplatiť na odvode.

Napríklad britský reťazec Tesco by na základe minuloročných tržieb podľa Finstatu zaplatil na odvode vyše 37 miliónov eur. Na daniach pritom platil okolo 18,6 milióna eur. Reťazec Billa by na odvode platil takmer 14 miliónov, na daniach pritom podľa Finstatu za minulý rok zaplatil 2,6 milióna eur.

„Tento odvod je čistý náklad, ktorý by mal byť za normálnych okolností niekde zohľadnený, v závislosti od obchodného rozhodnutia každého reťazca,” hovorí predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu Martin Krajčovič. Iba dva reťazce majú podľa neho zisk väčší ako 2,5 percenta z čistého obratu. Ostatné tak končia v strate.

Samozrejme ak svoje náklady niekde neznížia, či neprenesú časť odvodu na svojich zákazníkov. Reťazce preto od začiatku varujú, že nový odvod budú musieť niekde zohľadniť. Tvrdia, že ho pocítia na cenách ľudia, na platoch zamestnanci v obchode, ale aj dodávatelia. Dotkne sa aj ďalšieho rozvoja obchodných sietí – tie totiž budú musieť, ak nebudú chcieť vyhnať ceny do krajnosti, skresať svoje plány napríklad na otvorenie nových prevádzok.

V hre tak zostáva stále okrem vyšších cien na pultoch aj možné zatváranie prevádzok. Tým dôvodila slovenská sieť Coop Jednota, pod ktorej družstvá spadajú aj malé dedinské obchodíky. Tento reťazec však po pozmeňovacom návrhu z dielne národniarov z platenia odvodu vypadol. Spolu s ním napríklad aj DM drogerie markt. Odvod by nemali platiť ani obchody v menej rozvinutých okresoch. Aj napriek tomu však dosah nového zákona pocítia aj ľudia v nich. Aj tu totiž majú svoje prevádzky reťazce, čo výnimku nedostanú.

Národniari si za odvodom stoja. Podľa jedného z predkladateľov poslanca SNS Radovana Baláža plošný rast cien nehrozí. „Cenu bude určovať trh,“ povedal vo štvrtkovej rozprave. Práve boj o zákazníka by mal ceny ustrážiť, myslí si Baláž. Reťazce majú podľa SNS z čoho odvod platiť. Podľa prepočtov ministerstva pôdohospodárstva, ktoré je ich rezortom, totiž reťazce majú na potraviny marže od viac ako 60 až do vyše 100 percent. Napríklad pri rožkoch podľa výpočtov ministerstva pôdohospodárstva platí obchodník výrobcovi len 0,035 eura, pričom ich predáva po 0,07 eura za kus – teda so 66-percentnou prirážkou. Z kalkulácie však vypadli náklady napríklad na rozvoz tovaru, energie či platy dokladačov tovaru, vodičov a predavačov. Obchodníci takéto marže popreli.

Proti odvodu sa predtým postavila jediná z koaličných strán, a to Most-Híd. Nepozdávalo sa jej, že zasiahne aj malé obchody. Podmienky strany boli však podľa jej hovorkyne Kláry Debnár do zákona zapracované, preto zákon podporili. „Našou prioritou bolo, aby sme zavedením osobitného odvodu pre obchodné reťazce nepostihovali malé a stredné prevádzky, tie malé predajne, ktoré sú nevyhnutné najmä na vidieku,“ povedala.

Po pozmeňovacom návrhu od národniarov sa zvýšilo percento predaja potravín z 10 percent na 25 percent. Vypadli malí a strední, benzínky či podnikové predajne. Mimo povinnosti platiť sú aj prevádzky v malých obciach a obchodné aliancie. Odvod sa netýka ani obchodov v najmenej rozvinutých okresoch.

Most-Híd má však v talóne aj ďalšie opatrenie na obchodníkov. A to novelu zákona o cenách. Tá by mala určiť, aká cena je ešte primeraná, ako aj to, koľko si môže obchodník na marži prihodiť. Poslanci ju na novembrovej schôdzi prerokovali v prvom čítaní. Rokovať sa o nej má v januári.

Na stranu reťazcov sa postavila opozícia. Pre nový odvod hrozí vyťahovanie peňazí od ľudí. Opoziční poslanci upozornili tiež, že zákon je proti pravidlám európskej legislatívy. Dotkne sa totiž hlavne zahraničných obchodníkov.

Na Slovensku sa tak môže zopakovať situácia napríklad z estónskeho Tallinnu. Mesto zaviedlo pre tamojších obchodníkov daň vo výške jedného percenta. Platila síce iba jeden rok, zaručila ju tamojšia vláda aj Brusel, mesto však muselo vybraté peniaze vrátiť aj s úrokmi. O rovnakú úpravu sa pokúsilo aj susedné Maďarsko a Poľsko. Tu zakročil Brusel. Viaceré reťazce sa teraz súdia s Maďarskom a za zrušenú daň žiadajú kompenzácie.

VIDEO: Pavol Konštiak, I. viceprezident Zväzu obchodu, ešte v polovici októbra tohto roka varoval, že pre nový odvod budú musieť predajne zdvihnúť ceny.

Video

© Autorské práva vyhradené

201 debata chyba
Viac na túto tému: #reťazce #osobitný odvod