Týka sa to pripravovanej legislatívy „Novej dohody pre spotrebiteľov“, z ktorej vypadlo postihovanie „dvojakej kvality výrobkov“, uviedlo ministerstvo pôdohospodárstva na svojom webe. Matečná sa chystá zorganizovať koalíciu štátov, ktorá by sa proti tomu postavila.
„Tento krok Rakúska je absolútne nehorázny a neakceptovateľný voči desiatkam miliónov európskych spotrebiteľov. Akým lobistickým záujmom podľahli predstavitelia Rakúska? Je to preto, že je Rakúsko na hranici stredovýchodnej Európy a smeruje cezeň na východ obrovské množstvo tovarov zo západnej Európy? Je to pre lobing nadnárodných výrobcov potravín či drogérie? S ďalšími postihnutými členskými krajinami stredovýchodnej Európy nedopustíme, aby sme mali na jednotnom trhu spotrebiteľov dvoch tried,“ uviedla Matečná.
Ako prvé oslovila Rumunsko, ktoré po Rakúsku preberie predsedníctvo Európskej únie. V januári sa stretne aj s eurokomisárkou pre spravodlivosť a ochranu spotrebiteľov Věrou Jourovou.
Gabriela Matečná sa bude pýtať na dvojakú kvalitu aj europoslancov, s ktorými sa stretne v stredu, uviedlo ministerstvo.
„Vzhľadom na to, že väčšia časť delegácie bude z Nemecka, bude sa ich pýtať na praktiky tamojších podnikov, ktoré dovážajú na Slovensko produkty dvojakej kvality. Práve nemecké koncerny sa totiž vyjadrovali, že spotrebitelia na Slovensku a v stredovýchodnej Európe preferujú menej mäsa, viac konzervačných látok v potravinách alebo že majú iný typ škvŕn na oblečení, a preto nemusia mať toľko účinných látok v pracích prostriedkoch.“
Slovenských europoslancov sa bude pýtať, ako zastupujú záujmy Slovákov. V delegácii totiž bude aj europoslanec Ivan Štefanec (KDH), ktorý je bývalým dlhoročným šéfom spoločnosti Coca-Cola na Slovensku. Táto spoločnosť pritom na Slovensko stále dováža výrobky dvojakej kvality. Europoslanec je tak v jasnom konflikte záujmov, že nezastupuje záujmy Slovákov, uvádza sa v stanovisku ministerstva.
Tlak nových štátov EÚ
Smernicu Nová dohoda pre spotrebiteľov predstavil Brusel v apríli, reagoval tak na tlak najmä východoeurópskych štátov, ktoré pri testoch výrobkov s rovnakým vzhľadom a názvom, ale predávaných na rôznych trhoch, zistili, že sa líšia zložením aj kvalitou. Výrobky na trhoch starých členských krajín mali v nejednom prípade vyššiu kvalitu ako tie, ktoré sa predávali v nových štátoch EÚ.
Ak sa EÚ hlási k sociálno-trhovému hospodárstvu, potom je to aj o zodpovednosti výrobcov, o tom, že by sa mali vyhnúť situáciám, ktoré vedú k dvojakej kvalite potravín.eurokomisár Vytenis Andriukaitis
Slovensko bolo jednou z krajín, ktorá vyvíjala maximálne úsilie, aby sa dvojaká kvalita potravín stala európskou témou. Podarilo sa to už v polovici minulého roka. Ako neprijateľnú praktiku ju spomenul šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker v septembrovom prejave o stave únie a podčiarkol to aj spotrebiteľský summit, ktorý sa konal v októbri 2017 v Bratislave.
"Výrazne odlišné zloženie rovnako označených výrobkov je pochybné v momente, keď sa tovar uvádza na trh spôsobom, ktorý v sebe skrýva potenciál oklamať zákazníka,“ takto ešte nedávno vysvetľovala Európska komisia, ako pochopiť dvojakú kvalitu.
Dvojaká kvalita potravín neznamená, že by tieto poškodzovali zdravie spotrebiteľov. „Potraviny v Európskej únii sú bezpečné,“ vyhlásil vlani na bratislavskom Potravinovom summite európsky komisár pre zdravotníctvo Vytenis Andriukaitis. „Chceme však, aby všetci spotrebitelia mali ľahkú a zdravú voľbu pri výbere potravín, aby tieto obsahovali menej cukru a soli a boli tiež cenovo dostupné. Ak sa Európska únia hlási k sociálno-trhovému hospodárstvu, potom je to aj o zodpovednosti výrobcov, o tom, že by sa mali vyhnúť situáciám, ktoré vedú k dvojakej kvalite potravín,“ povedal komisár Andriukaitis.