VIDEO: Boháči valcujú chudobných. Svet sa rúti do ekonomickej priepasti

Osem najbohatších ľudí sveta vlastní toľko, čo polovica najchudobnejších ľudí sveta a táto nerovnosť sa neustále zväčšuje. Pozrite si vo videu TV Pravda, aké vážne to môže mať dôsledky a ako možno všetko zvrátiť v prospech bežných ľudí.

22.01.2019 08:00
debata (388)

VIDEO: Prečo sa nepoučíme z minulosti a aké dôsledky na ľudí a planétu môže mať ďalšie prehlbovanie príjmovej nerovnosti? Pozrite si video s expertkou na sociálnu problematiku.

Video

Ako ďaleko to zájde so zväčšovaním príjmovej nerovnosti vo svete? Každý rok pred stretnutím politických a ekonomických lídrov na Svetovom ekonomickom fóre vo švajčiarskom Davose, ktoré sa začína dnes (v utorok 22.1.), sa objavia alarmujúcejšie štatistiky organizácie Oxfam. Bohatí bohatnú a chudobní chudobnejú.

Predvlani Oxfam upozornil, že osem najbohatších ľudí sveta vlastní už toľko, čo polovica najchudobnejších ľudí sveta, ktorú tvorí 3,6 miliardy ľudí. Vo svojich rukách majú obe skupiny po 426 miliárd dolárov. Tento rok zase Oxfam uviedol, že jedno percento najbohatších si v minulom roku prilepšilo o viac ako desatinu, keď im denne na účtoch pribudlo ďalších 2,5 miliardy dolárov. Takmer rovnakým percentom sa pohli peniaze najchudobnejších 3,8 miliardy ľudí – no opačným smerom. Denne stratili pol miliardy dolárov. Väčšina z chudobných musí vyžiť z 5,5 dolára na deň a vyše 700 miliónov ľudí má len 1,9 dolára na deň.

To, či sa nožnice nerovnosti príjmov budú naďalej otvárať, sa sociologička Zuzana Kusá neodvažuje hodnotiť. "Rada by som verila, že odvaha nadnárodných združení štátov, ako je EÚ, postaviť sa tlaku nadnárodných ekonomických elít v záujme väčšej ekonomickej a sociálnej spravodlivosti porastie,“ hovorí. Pripomína však, že tragické dôsledky rastúcich nerovností vo svete sú už desaťročia známe, no poučenie stále neprichádza.

Správa Oxfam upozorňuje, že vlády podfinancujú verejné služby, ako je napríklad zdravotná starostlivosť a školstvo. Za kvalitného lekára či školu si tak ľudia musia priplatiť. "Veľkosť vášho bankového účtu by nemala diktovať, koľko rokov vaše deti strávia v škole alebo ako dlho žijete,“ hovorí výkonná riaditeľka Oxfam International Winnie Byanyima.

V mnohých krajinách však ide o bežnú rovnicu. Medzi výrazne postihnuté skupiny obyvateľstva patria podľa správy Oxfam hlavne ženy a dievčatá. Práve na ich pleciach sú často neplatené domáce práce či starostlivosť o deti a starých ľudí. Nepomáha im ani to, že väčšinu svetového bohatstva vlastnia muži.

Za prehlbovaním nerovnosti je rastúci vplyv korporácií na vlády, tlak firiem na minimalizovanie nákladov v záujme ziskov ich akcionárov, ale aj znižovanie vplyvu odborov. Riešenie vidí Oxfam v investíciách do verejného zdravotníctva a v efektívnejšom zdanení príjmov veľkých firiem a boháčov.

"Situácia, keď ekonomické výnosy a zisky putujú v stále väčšom rozsahu k akcionárom mimo územia krajiny, kde sa vyprodukovali, nahráva predstavám, že ľuďom aj krajine by sa darilo lepšie, ak sa takýto voľný pohyb obmedzí,“ hovorí sociologička Zuzana Kusá. V takomto prípade totiž peniaze vybraté na daniach nepomáhajú zlepšiť ani situáciu pracujúcich domácností, ani štátny rozpočet či poskytované verejné služby, dodáva.

"Nie je preto čudné, že strany, ktoré hlásajú takýto izolacionizmus, získavajú v mnohých krajinách stále väčšiu popularitu a nielen medzi chudobnejšími ľuďmi,“ hovorí Kusá. Za nešťastné považuje aj to, že krotiť kapitál, chcú práve strany, ktoré hlásajú aj obmedzovanie viacerých slobôd. A tiež navrhujú opatrenia, ktoré z pohľadu ľudskej dôstojnosti možno právom označiť za diskriminačné, upozorňuje sociologička. Snahy preniesť viac zodpovednosti za civilizáciu, ľudskú dôstojnosť a planétu na kapitál sú tak podľa Kusej zmetené zo stola ako nacionalistická požiadavka.

Hnev ľudí tak stále rastie. To je opäť vodou na mlyn extrémizmu. Stačí sa pozrieť do Talianska, kde sa ku kormidlu dostali populistické strany. Alebo do Veľkej Británie, nad ktorou stále visí hrozba tvrdého brexitu. Podobný scenár sa pritom môže zopakovať aj v ďalších krajinách. Slovensko nevynímajúc.

V Davose dnes štartuje Svetové ekonomické fórum. Foto: Reuters, Denis Balibouse
Davos, Svetové ekonomické fórum V Davose dnes štartuje Svetové ekonomické fórum.

Kde sa bohatne?

Za dramatickým nárastom príjmov boháčov vidí analytik českej spoločnosti Nexfinance Jiří Cihlář aj vývoj na trhoch. "Keď sa pozrieme späť na posledné desaťročie, je zrejmé, že dochádzalo k enormnému rastu finančných trhov,“ hovorí. Z toho však profitovali len tí, čo mali zainvestované do akcií, dlhopisov alebo realít, dodáva analytik. Práve preto podľa Cihlářa výrazne rástol majetok najbohatších ľudí. Stačí si prerátať, ako sa nafúkli ceny nehnuteľností za posledné roky. Vo veľkom však do domu či bytu môžu investovať len ľudia s vyššími príjmami. Za pozitívum považuje Cihlář to, že vďaka celkovému ekonomickému rozvoju vo svete sa podarilo medzi rokmi 1990 až 2010 znížiť o polovicu počet ľudí žijúcich v extrémnej chudobe.

Analytik J&T banky Stanislav Pánis vidí za vzostupom nerovnosti vo svete príliš málo ekonomickej slobody. „V dnešných časoch štátne chápadlá čoraz viac zasahujú do mnohých oblastí bežného života vrátane ekonomiky,“ hovorí. Masívne a rastúce prerozdeľovanie zdrojov, regulácia obmedzujúca konkurenciu pre stanovovanie bariér vstupu na trhy či úradnícka byrokracia a presun daňovej záťaže na strednú vrstvu sú podľa Pánisa brzdou rozvoja. "Umelo sú nad vodou udržiavané neživotaschopné biznisy, ktoré by neprežili bez príživníctva na štátnych peniazoch a pomoci od tlačenia peňazí centrálnymi bankami,“ hovorí analytik. Výsledkom je neefektívne prerozdeľovanie zdrojov. Tie tak následne chýbajú v produktívnejších oblastiach.

Pánis sa odvoláva na nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu Edmunda Phelpsa, ktorý tvrdí, že z toho profitujú najmä tí, ktorí stoja na „správnej strane“ barikády. "Ide najmä o najbohatších, ktorí majú najväčší vplyv na politikov, čo podkopávajú demokratické procesy,“ hovorí analytik. Takýto hospodársky poriadok je podľa Pánisa dôvodom spomaľovania ekonomického rastu, prerozdeľovania bohatstva a rastu nerovností, ktoré môžu mať devastujúce makroekonomické a sociologické dosahy.

Aké je riešenie

Okrem zmeny zdanenia sú to práve finančné trhy, ktoré môžu ovplyvniť rozdiely. Čím rýchlejší bude rast na finančných trhoch, tým rýchlejšie sa bude zvyšovať aj príjmová nerovnosť, vysvetľuje Cihlář. Predpokladá však, že vývoj sa otočí. "Čoskoro príde korekcia enormného rastu finančných trhov, ktorá odstup medzi najbohatšími a najchudobnejšími zmenší,“ hovorí.

Pánis vidí riešenie v zmene fungovania trhu. "Alfou a omegou je vytvorenie rovnosti príležitostí a skutočného slobodného trhu cez obmedzenie štátnych zásahov dirigovaných najbohatšou elitou,“ hovorí. Takéto nastavenie v histórii vždy najviac znížilo chudobu a nerovnosti, dodáva. Rovnosť príležitostí pritom možno podľa analytika vytvoriť voľbou správnych tvorcov politík vo voľbách. "Pokiaľ sa od piky nezmení fungovanie dnešného ekonomického a sociálneho systému a nezmenia sa princípy, na ktorých funguje, tak nevidím perspektívu, že by sa na poli príjmových a majetkových nerovností otočil vývoj,“ hovorí Pánis.

Proti chudobným ľuďom hrajú aj ich návyky. Stačí si posvietiť na to, kde míňajú peniaze. Mnohí sa totiž zadlžia nad svoje možnosti a potom sa topia v mori splátok. V horších prípadoch skončia s exekútorom na krku a prichádzajú o všetko, čo zarobia nad životné minimum. Aj Slováci patria k tým zadlženejším. Na krku už majú hypotéky a spotrebné úvery spolu zhruba za 30 miliárd eur, čo je 3-násobok oproti krízovému roku 2008.

© Autorské práva vyhradené

388 debata chyba
Viac na túto tému: #Davos #Oxfam #príjmová nerovnosť