Ruský premiér Dmitrij Medvedev a jeho bieloruský náprotivok Sjarhej Rumas podpísali príslušný programový dokument už 6. septembra, doteraz však nebol predstavený verejnosti. Podľa denníka sa v ňom okrem iného píše o zjednotení daňového poriadku, Občianskeho zákonníka, majetkovej evidencie, zahraničného obchodu aj jednotnej reguláciu trhu s ropou, plynom a elektrickou energiou. Zavedie tiež spoločný systém verejného obstarávania, do ktorého budú mať prístup uchádzači z oboch krajín.
Krajiny sa doteraz nezhodli na zavedenie spoločnej meny či jednej centrálnej banky, hodlajú však čiastočne prepojiť bankový dozor.
V dokumente sa uvádza, že hospodárska integrácia nebude meniť štátne zriadenie v oboch krajinách, ich obrannú a bezpečnostnú politiku, školstvo, zdravotníctvo ani vedu.
Podľa denníka by však na základe tohto dokumentu mal v ekonomickej oblasti vzniknúť de facto konfederatívny rusko-bieloruský štát, ktorého hospodárstvo bude integrovanejšie ako v Európskej únii. Z dokumentu nie je zrejmé, nakoľko budú obe krajiny v takom štátnom útvare rovnoprávne – so zreteľom na to, že ruská ekonomika je 29-krát väčšia ako bieloruská.
Ruské vedenie v poslednej dobe stále silnejšie prejavuje záujem o užšie zblíženie s Bieloruskom, s ktorým ho spája zmluva o takzvanom zväzovom štáte, politickom útvare, ktorý obe krajiny pred 20 rokmi formálne vytvorili. V pozadí je údajne záujem zabezpečiť Vladimirovi Putinovi ďalší prezidentský mandát po vypršaní toho terajšieho v roku 2024, keď už na úrad ruského prezidenta nebude môcť kandidovať.
Bieloruský prezident Alexander Lukašenko, ktorý svojej krajine vládne už štvrťstoročie, ruské pytačky tento rok v januári označil za „geopolitické úklady“ motivované snahou Kremľa zmocniť sa bieloruského suseda. Vojenské spojenectvo s Ruskom ale nespochybňuje a prehĺbeniu hospodárskej integrácie sa nebráni.