Podpredsedníčka vlády a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná (SNS) to zdôvodňuje vážnymi rizikami v oblasti bezpečnosti potravín, veterinárnymi a rastlinolekárskymi rizikami, ako aj klčovaním Amazonského pralesa pre zvyšovanie poľnohospodárskej produkcie a dvojakým metrom na európskych poľnohospodárov. Agrorezort o tom v piatok informoval agentúru SITA v tlačovej správe.
„Slovenská národná strana nemôže súhlasiť s tým, aby EÚ vymenila nekvalitné a nebezpečné potraviny, klčovanie Amazonského pralesa pre poľnohospodársku produkciu a zlé životné podmienky zvierat za vyššie zisky nadnárodných korporácií,“ povedala Matečná. „EÚ musí v v prvom rade chrániť svojich občanov, svoje poľnohospodárstvo, život na vidieku a zachovať si líderstvo v ochrane životného prostredia. Toto všetko táto dohoda významne ohrozí,“ tvrdí ministerka. Matečná sa vo štvrtok zúčastnila na odbornej diskusii pod názvom „Čo prinesie Slovensku obchodná dohoda so združením Mercosur?“ v sídle Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku v Bratislave. Spolu s ňou sa na podujatí zúčastnila hlavná vyjednávačka EÚ pre dohodu s Mercosurom a zástupkyňa generálnej riaditeľky Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre obchod Sandra Gallina.
Len nedávno EÚ čelila škandálu s kontaminovaným mäsom z certifikovaných brazílskych prevádzok, a to napriek ubezpečeniam, že takéto mäso cez hranice EÚ nemôže preniknúť. „Veterinárne a rastlinolekárske opatrenia a garancie síce na papieri existujú, ale bude to stačiť? Ak sa bude do EÚ dovážať ešte viac potravín z krajín Mercosuru, sú členské štáty EÚ schopné zaručiť ich nezávadnosť?“ opýtala sa Matečná. „Škandál s brazílskou kuracinou preukázal, že to nedokážu ani dnes. Ako to chce EÚ zvládnuť pri niekoľkonásobne väčších dovozoch? Nemôžeme občanov Slovenska a EÚ vystaviť takémuto riziku,“ upozornila ministerka.
Dohoda s Mercosurom zahŕňa napríklad aj obchod s medom, ktorý je pre Slovensko citlivou komoditou. „Neustále opakujem, ako dôležité je preferovať med vypestovaný v lokalite, v ktorej žijeme. Slovensko má bohaté skúsenosti s dovezeným medom z Ukrajiny či Ázie, a nie sú pozitívne. Nielen kontroly medu, ale aj ďalších potravín z tretích krajín, budú stáť členské štáty EÚ ďalšie enormné prostriedky,“ poznamenala Matečná. Rizikom uvoľnenia obchodu s krajinami Mercosuru je podľa agrorezortu aj dovoz chorôb, ktoré môžu vážne ohroziť naše zvieratá či rastliny. Slovenskí poľnohospodári i záhradkári prichádzajú o úrodu orechov pre vrtivku orechovú, dovezenú z Ameriky. Obrovské škody v EÚ pácha aj dovezená baktéria xylella fastidiosa, tiež pôvodom z Ameriky. Tá napadá až dvesto rastlín vrátane marhúľ, broskýň, čerešní, višní, viniča či ďateliny. Jediný spôsob, ako ju zničiť, je vypáliť celé územie.
Dôvodom obáv z negatívnych dopadov dohody sú podľa ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka nielen potravinové škandály či nízke štandardy v oblasti kvality a bezpečnosti potravín v krajinách Mercosuru, ale aj nižšie nároky na podmienky chovu zvierat či devastovanie Amazonského pralesu v Brazílii, ktoré priamo súvisí s poľnohospodárskou produkciou. Od 70. rokov bola v Brazílii postupne vyklčovaná plocha Amazonského pralesa šestnásťkrát väčšia ako Slovensko. „Je nevyhnutné zastaviť úbytok lesov kvôli poľnohospodárskej produkcii a nie naopak. Lesy majú zostať lesmi a v prípade potreby ekologického materiálu, ktorým je drevo, majú byť znovu vysádzané na rovnako veľkých plochách. Lesy nemôžu byť zaberané natrvalo,“ dodala Matečná.
Šéfka slovenského agrorezortu už v roku 2016 hlasovala proti uzatvoreniu obchodnej dohody s krajinami Južnej Ameriky v združení Mercosur. V septembri tohto roka počas Rady ministrov EÚ v Helsinkách rokovala o zmluve s ministrami poľnohospodárstva Francúzska a Írska. Spoločne s nimi vyjadrila vážne obavy z dopadov obchodnej dohody s Mercosurom nielen na životné prostredie, ale aj na poľnohospodárstvo EÚ. Preto pripravujú spoločné vyhlásenie k tejto zmluve. Diskusia o dohode medzi EÚ a Mercosurom trvala dvadsať rokov, k politickej dohode dospeli až v júni tohto roka. Podstatou dohody je zásadné zníženie existujúcich vysokých colných sadzieb. Clá majú byť postupne eliminované na 93 % colných položiek pre vývoz agropotravinárskych výrobkov z EÚ, únia má liberalizovať 82 % dovezených poľnohospodárskych komodít z krajín Mercosuru. Dohodu ešte čaká ratifikácia v Rade EÚ a v národných parlamentoch.