Pre menší záujem o dieselové automobily už prišli o prácu aj tisíce ľudí montujúcich vozidlá v bratislavskom závode Volkswagenu Slovakia. Domáci automobilový priemysel zatiaľ pred masívnym prepúšťaním chráni lacnejšia pracovná sila.
„V júni poklesla odhadovaná nemecká ročná produkcia automobilov na 4,7 milióna a dosiahla úroveň približujúcu sa minimu v roku 2009. Pokles výroby z hľadiska rýchlosti i objemu veľmi pripomína situáciu v roku 2009,“ povedal analytik Erste Group Juraj Kotian. V najsilnejšej ekonomike Európskej únie sa v súčasnosti vyrobí približne o milión automobilov menej v porovnaní s priemernou ročnou produkciou v rozmedzí rokov 2015 až 2017.
Ekonómovia aktuálne hľadajú odpoveď na otázku, či súčasný pokles nemeckej automobilovej výroby signalizuje príchod ďalšej krízy. V porovnaní s rokom 2009 sa pri súčasnom prepade výroby objavili dva hlavné rozdiely. V tom čase totiž za prepadom výroby motorových vozidiel stála rastúca nezamestnanosť spojená s nižšími príjmami prepustených ľudí. Zároveň aj pracujúci ľudia sa v obave pred stratou zamestnania snažili čo najviac šetriť a výsledkom bolo odloženie rozhodnutia o kúpe nového automobilu. „V tejto chvíli nie sme svedkami žiadneho z uvedených faktorov, čo naznačuje, že daný pokles nie je iba dôsledkom ekonomického cyklu,“ uviedol Kotian.
V tejto chvíli totiž väčšina ekonomík Európskej únie vykazuje rekordne nízku nezamestnanosť a vďaka extrémne nízkym úrokom majú pracujúci ľudia stále prístup k dostatočnému množstvu lacných peňazí. To je prvý zásadný rozdiel v porovnaní s krízovým rokom 2009.
„Druhý rozdiel, ktorý môže vo veľkej miere vysvetliť nedávny prudký pokles predaja vozidiel, predstavujú významné zmeny v štruktúre predaja automobilov, a to pokles predaja dieselových vozidiel, zvýšenie predaja elektromobilov,“ dodal Kotian. Podľa analytika zásadný problém spočíva v tom, že v súčasnosti európski zákazníci nemajú k dispozícii dostatok vhodných elektromobilov, a tak nákup nového vozidla odkladajú na neskôr.
Nafta v zajatí aféry dieselgate
V roku 2018 sa v Európskej únii zaevidovalo o 18 percent menej nových dieselových vozidiel ako v roku 2017. Trend pádu predaja naftou poháňaných vozidiel pokračoval aj počas prvých šiestich mesiacov tohto roka, keď sa zaevidovalo o 17 percent menej nových vozidiel ako v prvom polroku 2018. Spomínaný výpadok zatiaľ nedokáže nahradiť rast predaja elektromobilov a hybridov.
Podľa analýzy spoločnosti Transport&Environment sa problém s nedostatočnou pestrosťou elektromobilov vyrieši už v najbližších piatich rokoch. Kým ešte v roku 2018 si zákazníci mohli vybrať len spomedzi 60 rôznych modelov elektrických vozidiel, tak už v roku 2020 má byť k dispozícií až 176 rôznych modelov a v roku 2025 narastie až na 333 rôznych modelov.
„V najbližších rokoch až šesťnásobne vzrastie produkcia elektrickou energiou poháňaných vozidiel a v roku 2025 sa v Európskej únii vyrobí viac ako štyri milióny elektromobilov,“ uvádza sa v analýze Transport&Environment.
Osud populárnych naftových vozidiel nepríjemne poznačila aféra dieselgate koncernu Volkswagen. Po prevalení celej kauzy čoraz viac západných miest aj štátov zvažuje v najbližších dvoch desaťročiach úplne zakázať predaj naftou a benzínom poháňaných vozidiel. Hlavne na Západe tak šoféri kúpou nového dieselového automobilu riskujú, že ním o pár rokov nebudú môcť takmer nikde jazdiť.
Slovensko je odkázané na výrobu áut
<A> Problémy tiež spôsobuje postupný pád predaja automobilov v Číne. Kým ešte v roku 2017 sa v najväčšej ekonomike Ázie predalo viac ako 24 miliónov vozidiel, tak v roku 2018 to bolo 23 miliónov a v roku 2019 to má byť „len“ 20,5 milióna oceľových tátošov.
„Za týmto pádom stojí obchodná vojna medzi Spojenými štátmi americkými a Čínou. Automobilový priemysel pre súčasnú politiku amerického prezidenta Donalda Trumpa prišiel o 700 miliónov a postupné rušenie 48-tisíc pracovných miest v nemeckých automobilkách ide tiež sčasti na konto USA,“ povedal pre nemeckú tlačovú agentúru DPA odborník na automobilový priemysel Ferdinand Dudenhöffer. Ďalej za rušením miest stojí nástup elektromobilov, ktoré sa dajú vyrobiť s oveľa menším počtom zamestnancov ako naftou a benzínom poháňané vozidlá. Dôvodom je, že elektromobil nepotrebuje napríklad prevodovku či zariadenia na filtrovanie vypúšťaných plynov.
Európsky automobilový priemysel tiež môže utrpieť veľkú ranu tvrdým brexitom. Veľká Británia je totiž druhým najväčším automobilovým trhom Európskej únie a prípadný odchod bez dohody znamená automatické zavedenie desaťpercentných ciel na všetky vyvezené automobily. Navyše o možných obchodných bariérach z času na čas stále hovorí americký prezident Donald Trump. Ten sa hrozbou zavedenia vysokých ciel snaží Európsku úniu dotlačiť do čoraz väčšieho nákupu amerických geneticky modifikovaných potravín, skvapalneného plynu a ropy.
Prípadná kríza európskeho automobilového priemyslu zasiahne hlavne krajiny strednej a východnej Európy vrátane Slovenska. Práve v tomto regióne takmer každé desiate pracovné miesto závisí od výroby motorových vozidiel. Nemecký automobilový priemysel totiž dokáže prinášať vysokú kvalitu za prijateľné ceny vďaka presunu časti výroby do krajín s lacnejšou pracovnou silou. Výsledkom je, že každý štvrtý automobil vyrobený v Európskej únii pochádza z nových členských krajín nachádzajúcich sa v strednej a vo východnej Európe.
Na Západe sa so ziskom nedajú vyrobiť najmä malé a lacné automobily. Veľké nadnárodné koncerny sú v pluse len preto, že časť automobilov vyrobia doma a zvyšok v krajinách ako Slovensko, Maďarsko, Poľsko a Česká republika. Tieto štáty vyrobia každý rok približne štyri milióny automobilov a ide o číslo porovnateľné s nemeckou produkciou. Pri zohľadnení počtu obyvateľov je celosvetovým lídrom vo výrobe práve Slovensko, kde sa minulý rok na tisíc obyvateľov vyrobilo 198 nových automobilov.