V krajine je podľa verejných údajov v súčasnosti v prevádzke 764 km, z toho 482 km diaľnic a 282 km rýchlostných ciest. „Cestná infraštruktúra nebola pripravená na enormný nárast cestnej dopravy po roku 1989,“ uviedla pre agentúru SITA hovorkyňa Ministerstva dopravy a výstavby SR (MDV) Karolína Ducká pri príležitosti 30. výročia Nežnej revolúcie v Československu v novembri 1989. Počas bývalého Československa vybudovali do roku 1989 spolu 192 kilometrov diaľnic, čiže 25 percent z ich celej siete. Ročne vtedy odovzdali do užívania v priemere zhruba 9,5 km nových diaľnic, s ich výstavbou začali v roku 1969 na úseku D2 Malacky – Bratislava. Hlavná diaľnica D1 medzi Bratislavou a Košicami nie je hotová ani po 48 rokoch od začiatku jej výstavby v roku 1972.
„Najväčšie rozdiely sú v procese prípravy, ktorá pozostáva z viacerých krokov, vyplývajúcich zo zmien v legislatíve, a to nielen na vnútroštátnej, ale aj európskej úrovni. Dôraz sa kladie na získanie potrebných povolení, environmentálne aspekty, vlastnícke a majetkové práva majiteľov pozemkov a potrebu organizovať pre zabezpečenie verejnú súťaž,“ poznamenala Ducká s tým, že príprava na výstavbu diaľnic trvá priemerne desať až dvanásť rokov. Do procesov prípravy zároveň výraznejším spôsobom vstupuje verejnosť a oveľa viac dotknutých subjektov. „V rámci prípravy je potrebné získať nevyhnutné povolenia, vykúpiť pozemky či realizovať verejné súťaže, aby sa zabezpečila rovnosť príležitostí pre obstarávateľov,“ priblížila Ducká. Zmeny a progres nastali tiež pri modernizácii technológií a používaní materiálov. Štát financoval diaľnice v období socializmu do roku 1989 iba z vlastných zdrojov. V súčasnosti na to idú aj prostriedky Európskej únie, z úverov, ale aj v rámci verejno-súkromného partnerstva (PPP)
Technický stav diaľnic a rýchlostných ciest je podľa ministerstva dopravy a výstavby v dobrom stave. Tempo ich výstavby závisí najmä od stavu prípravy, trasovania úsekov, získavania potrebných povolení, majetkovoprávneho vysporiadania pozemkov, dĺžky verejného obstarávania, prípadne od uplatnených námietok a napokon od finančných zdrojov. „Každá stavba je špecifická a dĺžku prípravy preto nemožno zovšeobecniť. Napríklad, križovatka Blatné na D1 bola pripravená a postavená v oveľa kratšom čase ako blízka Triblavina, ktorej priebeh prípravy a výstavby ovplyvnili aj námietky občianskych združení,“ uviedla Ducká. Dĺžka prípravy závisí od toho, či nie sú zbytočné prieťahy, napríklad pri schvaľovaní územnými orgánmi, pri výkupoch pôdy. Celý proces môže predĺžiť aj podávanie obštrukčných námietok v súťažiach na zhotoviteľov stavieb. „Takéto cielené námietky spôsobujú administratívnu škodu, ale najvýznamnejším dôsledkom je však blokovanie výstavby nových úsekov,“ upozornila rezortná hovorkyňa.
To, že diaľnica D1 medzi Bratislavou a Košicami nie je stále dokončená, zdôvodňuje rezort dopravy práve zásadnou zmenou prípravy a povoľovacích procesov, do ktorých vstupuje množstvo dotknutých subjektov, verejnosť. Uplatňujú sa tiež revízne postupy a vplyv na to má aj zabezpečenie financovania prípravy, majetkovoprávneho vysporiadania, výstavby a množstvo priorít. „Na diaľnici D1 smerom do Košíc je potrebné sprejazdniť úsek Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka, ukončiť výstavbu na rozostavaných úsekoch Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala, Hubová – Ivachnová, juhozápadný obchvat Prešova a ukončiť prípravu na mimoriadne technicky náročnom úseku Turany – Hubová,“ poznamenala Ducká. Pred dokončením sú úseky, ktoré sú technicky, časovo a finančne náročnejšie na prípravu a výstavbu, čo ovplyvňuje tempo ich prípravy a dostavbu D1. „Predpokladaným termínom ukončenia dostavby D1 po Košice je rok 2026. Takisto prebieha aj príprava na ďalších úsekoch D1 v smere na Ukrajinu. Jej dokončenie bude závisieť od získania povolení, majetkovoprávneho usporiadania, získania zdrojov financovania,“ dodala Ducká.